TÉMA: Boj o budúcnosť (nielen) internetu

Masívne protesty vypukli koncom januára v Poľsku po tom, ako sa na verejnosť dostala informácia, že sa vláda chystá prijať Obchodnú dohodu proti falšovaniu (ACTA). Portál BBC píše o tisícoch demonštrantov vo Varšave, protesty však prebehli v mnohých poľských mestách.

O závažnosti protestov svedčí aj správa, že v Kielcach zatkla polícia 24 osôb. Podobných faktov o protestoch, ktoré otriasli Poľskom, sa dá nájsť veľa, situáciu hodnoverne vykreslujú aj mnohé amatérske videá.

Pozadie dohody

Čo sa skrýva za dohodou, ktorá dokázala vyvolať takú vlnu nevôle? O ACTA (skratka pre Anti-Counterfeiting Trade Agreement) začali rokovať prvýkrát v roku 2006 USA a Japonsko. Postupne sa k nim pridávali ďalšie štáty, Kanada, Európska únia, Švajčiarsko, Austrália, Mexiko, Maroko, Nový Zéland, Južná Kórea a Singapur. Na verejnosti sa o ACTA začalo hovoriť v roku 2008, po tom ako pracovná verzia dohody unikla na Wikileaks. Až dovtedy sa rokovania o podobe dohody konali za zatvorenými dverami bez prístupu verejnosti či novinárov. Oficiálne bola pracovná verzia dohody zvrejenená v roku 2010. Reakciou na ňu bol otvorený list prezidentovi Obamovi, v ktorom ho 75 profesorov práva žiadalo, aby dohodu zmenil.

Cieľom ACTA je zjednotiť postup pri vynucovaní dodržiavania autorských práv na medzinárodnej úrovni. Predmetom dohody je napríklad falšovanie tovaru, generické lieky či digitálne dáta. Na základe dohody by mala vzniknúť nová medzinárodná organizácia (akými sú napríklad OSN či Svetová obchodná organizácia) zameriavajúca sa na boj proti porušovaniu autorských práv.

Netransparentnosť pri tvorbe a schvaľovaní

Portál Electronic Frontier Foundation zhŕňa viacero dôvodov, prečo by sa mal človek dohody ACTA obávať:

1) Dohoda vznikla za zatvorenými dverami. Na jej znenie nemali žiadny vplyv ľudia, mimovládne organizácie, parlamenty, či odborníci v oblasti IT.

2) Vedenie organizácie na boj proti porušovaniu autorských práv, ktorá má na základe ACTA vzniknúť, nebude demokraticky volené, s čím idú ruka v ruke obavy z netransparentnosti.

3) ACTA bola prijatá Radou Európskej únie na nesúvisiacom stretnutí o poľnohospodárstve a rybolove.

4) Niektorí americkí akademici tvrdia, že spôsob, akým sa ACTA v USA presadzuje, je protiústavný.

Hlavný spravodajca Európskeho parlamentu k tejto dohode, Kader Arif, podal na protest proti ACTA demisiu. Vo svojom vyhlásení hovorí o úplnej netransparentnosti celého procesu, bránení Európskemu parlamentu vyjadriť sa k dohode niektorými pravicovými stranami, a prehlasuje, že sa “nemieni podieľať na tejto maškaráde”.

Všetky tieto argumenty proti ACTA hovoria o právnej stránke. Čo bude ACTA znamenať pre bežného občana? Na mnohé otázky a dohady odpovedá stránka zdnet.com.

Pritvrdenie protipirátskej legislatívy

V pôvodnej verzii dohody stálo, že poskytovatelia internetového pripojenia budú čiastočne až plne zodpovední za nelegálnu aktivitu vykonávanú ich užívateľmi. To znamená, že poskytovatelia internetového pripojenia by mohli byť pokutovaní či súdení za nelegálne sťahovanie resp. zdieľanie ich uživateľmi, čo by mohlo mať za následok tvrdú cenzúru stránok priamo poskytovateľom pripojenia. Súčasné znenie však prenecháva jednotlivým vládam voľné ruky pri rozhodovaní, či takúto tvrdú legislatívu uplatnia. Podľa readwriteweb.com ACTA dáva držiteľom copyrightu právo vyžiadať si od poskytovateľa pripojenia osobné údaje jeho užívateľov.

Obmedzenie prístupu k liekom

Kader Arif, spravodajca Európskeho parlamentu, ktorý na protest proti ACTA podal demisiu, sa vyjadril aj k ďalšiemu problému, ktorý môže ACTA priniesť. Obáva sa, že na základe tejto dohody môže byť zastavená výroba generických liečiv. Ide o lieky, ktoré sa svojim obsahom a účinkom podobajú na pôvodné registrované lieky. Ich zákaz by znamenal zvýšenie ceny a dostupnosti liekov, čo môže mať ničivé následky pre rozvojové krajiny.

“Problémom je, že ACTA zameriavajúca sa na ochranu duševného vlastníctva vo všeobecnosti, berie generické lieky ako falšované. To znamená, že držiteľ patentu môže zastaviť distribúciu liečiv do rozvojových krajín, zhabať ich, alebo dokonca nariadiť ich zničenie ako preventívne opatrenie” uvádza Arif v rozhovore pre britský GuardianArif sa tiež obáva prísnejších kontrol pri prekračovaní hraníc. “Nechcem, aby ľuďom na hraniciach prehľadávali laptopy alebo MP3 prehrávače. Mal by byť jasný rozdiel medzi normálnymi občanmi a podvodníkmi, obchodujúcimi s falošným tovarom. ACTA ide v tomto smere priďaleko.”

Skryté účely?

ACTA nie je prvým pokusom o zavedenie istých pravidiel či obmedzení (nielen) pre internet. Začiatkom tohto roka vzbudili masívnu vlnu nevôle podobné zákony navrhované v USA, SOPA a PIPA. Na protest sa postavili aj mnohé veľké spoločnosti, ako napríklad Wikipédia či Google. Tieto snahy prichádzajú krátko po tom, ako internet zohral kľúčovú úlohu v mnohých svetových udalostiach. Pred rokom padol dlhoročný režim Ben Aliho v Tunisku, po tom ako tragické video zverejnené na internete vyvolalo spontánne demonštrácie. Protesty proti miestnym nedemokratickým vládam na Blízkom východe sa začali následne šíriť ako lavína, a veľká časť ich organizovania prebiehala práve na internete. Internet umožnil úniky informácií, o ktorých by sa inak verejnosť nikdy nedozvedela, tak v svetovom (Wikileaks) ako aj v slovenskom (Gorila) merítku, a tým zabezpečil vzostup mnohých protestných hnutí. Hoci dohody typu ACTA o týchto veciach priamo nehovoria, s ohľadom na netransparentnosť a minimálnu informovanosť verejnosti sú obavy o ich zneužitie na potlačovanie slobody slova opodstatnené.

Nato, aby dohoda nadobudla platnosť v Európskej únii, musí byť ratifikovaná všetkými členskými krajinami a európskym parlamentom. Väčšina členov únie dohodu podpísala, výnimkou je Nemecko, Holandsko, Estónsko, Cyprus a Slovensko. U nás sa bude o dohode rokovať zrejme po voľbách. Za podpísanie dohody sa svojej krajine otvoreným listom ospravedlnila slovinská veľvyslankyňa. Samotné podpísanie však nestačí, krajina ním iba vyjadruje, že sa chystá dohodu ratifikovať. Hoci Poľsko patrí medzi krajiny, ktoré dohodu podpísali, premiér Donald Tusk oznámil zastavenie ratifikácie po tom, ako krajinou otriasla vlna protestov.

Igor Kossaczky
Foto: Flickr.com (CC licencia)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo