Masové protesty v Turecku Úrady zatkli už okolo dvetisíc osôb, režim smeruje k ruskému modelu

Turecko od predminulého týždňa zachvátila vlna demonštrácií v Istanbule, Ankare aj menších mestách po celej krajine.

Protesty sa začali po zatknutí istanbulského primátora a opozičného lídra Ekrema İmamoğla. Policajti si poňho prišli krátko predtým, než ho opozičná CHP nominovala za prezidentského kandidáta do budúcich prezidentských volieb.

Turecké úrady İmamoğla vinia z korupcie a vyšetrujú aj údajnú „podporu teroristickej organizácie“ kvôli spolupráci s kurdskými politikmi. V očiach jeho prívržencov sú tieto obvinenia, ktoré sa zakladajú na výpovediach anonymných svedkov, vyfabulované, aby zabránili jeho kandidatúre.

Protest v Meltepe. Foto: TASR via AP Photo/Francisco Seco

Ešte krátko pred jeho zatknutím mu Istanbulská univerzita v kontroverznom rozhodnutí odobrala platnosť univerzitného diplomu, ktorý je podmienkou pre kandidatúru v prezidentských voľbách.

İmamoğlu je považovaný za Erdoğanovho najschopnejšieho vyzývateľa, ktorý dokáže osloviť sekulárnych ľavičiarov, rovnako ako konzervatívnejších moslimských veriacich.

O jeho popularite svedčí aj takmer 15 miliónov hlasov, ktoré potvrdili jeho nomináciu. CHP hlasovanie o jeho nominácii otvorila pre verejnosť a okrem jeden a pol milióna členov strany tak zaňho zahlasovalo aj 13,2 milióna sympatizantov, ktorí mu týmto spôsobom chceli vyjadriť podporu.

Protesty pokračujú

Protesty boli na niekoľko dní prerušené v záverečných dňoch ramadánu, no už v sobotu sa demonštranti znovu zhromaždili v istanbulskej štvrti Meltepe.

Opozícia hovorí o 2,2 milióna účastníkov. Presný počet je pri takých obrovských počtoch nemožné určiť, podľa pozorovateľov však ide o prinajmenšom státisíce demonštrantov v možno najväčšom proteste v tureckých dejinách. Protesty môžu byť väčšie než v parku Gezi pred trinástimi rokmi, hodnotia pozorovatelia.

Erdoğan demonštrantov obvinil z „pouličného terorizmu“ a vyhlásil ich za „hnutie násilia“. Polícia ich na niektorých miestach bila obuškami a proti protestom nasadila slzný plyn aj vodné delá. Turecký denník Cumhuriyet píše aj o prípadoch fyzického násilia a mučenia študentov, ktorí boli pri protestoch zadržaní.

Napriek vážnosti situácie majú protesty aj svoje úsmevnejšie stránky. Novým symbolom protestov sa stal pokémon Pikachu po tom, ako virálne video ukazovalo demonštranta v kostýme utekajúceho pred políciou. Odvtedy si ho protestujúci kreslia na plagáty a na internete kolujú obrázky generované umelou inteligenciou ukazujúce Pikachua v putách alebo spoločne s Batmanom. V prorežimných médiách sa toto využívanie symbolu Pikachua kritizuje a dokonca vykresľuje ako „nástroj psychologického vedenia vojny“.

Represie

Turecké orgány v spojitosti s protestmi doposiaľ zatkli alebo zadržali okolo dvetisíc osôb, prevažne demonštrantov, ale aj tureckých a zahraničných novinárov. Napriek tomu sa protesty rozšírili aj do menších miest. Proti zatknutiu İmamoğla protestovali stovky demonštrantov aj v Erdoğanovom domácom meste Rize na severovýchode krajiny.

Erdoğanov režim sa pokúša informácie o protestoch ututlať a nechal zablokovať stovky tureckých účtov v sociálnych médiách, ktoré o protestoch informovali alebo ich podporili. Po kritike Elona Muska za spoluprácu s tureckým režimom spoločnosť X oznámila, že sa pre blokovanie účtov bude súdiť s tureckým štátom, aby nariadenia nemusela vykonať.

Aj provládne turecké médiá sa spravodajstvu o protestoch vyhýbajú a v čase protestov radšej prezentujú rôzne zábavky ako recepty na tel kadayıf (dezert podobný baklave), než aby informovali o dianí v krajine.

Medzi zatknutými je švédsky novinár Joakim Medin, ktorého zatkli ešte na letisku. Turecké úrady mu vyčítajú údajné „členstvo v teroristickej organizácii“ a „urážku prezidenta“, pretože Medin sa v roku 2023 zúčastnil na ľavicovej kurdskej demonštrácii v Štokholme, na ktorej demonštranti niesli bábiku pripomínajúcu prezidenta zavesenú dolu hlavou.

Medin v minulosti viackrát navštívil Sýriu a písal o živote v kurdských oblastiach.

Aj iní novinári čelia represiám. Turecko najprv zadržalo a následne vyhostilo reportéra britskej BBC Marka Lowena. Lowen v minulosti žil päť rokov v Turecku, v súčasnosti pre BBC pokrýva južnú Európu.

Ešte pred zadržaním Lowena turecké úrady zatkli prinajmenšom osem novinárov.

Kroky tureckej vlády sa stretli s kritikou, švédska vláda vyzvala na prepustenie Medina, Nemecko odsúdilo zatknutie İmamoğla a EÚ vyzvala na rešpektovanie demokratických hodnôt. So znepokojením reagujú aj finančné trhy, na ktorých ďalej oslabila turecká líra.

Kontrola opozície

Podľa odborníčky na Turecko Gönül Tol sa teraz rozhodne, či sa Turecko vráti na demokratický chodníček alebo ho nadobro opustí.

„V krajine sa stále konajú voľby, no systém je značne ohnutý. Je to učebnicový prípad kompetitívneho autoritárskeho režimu, ktorý napodobňuje demokraciu a systematicky ohýba podmienky v prospech vládnucej strany. Opozičné strany sú aktívne, o politike sa vedú skutočné verejné diskusie a úradníci niekedy prehrávajú. Ale s vládou kontrolujúcou súdnictvo, dusiacou nezávislé médiá a zneužívajúcou štátne inštitúcie, aby oslabila svojich oponentov, nie je volebná súťaž ani zďaleka spravodlivá,“ vysvetľuje stav Turecka v ostatných rokoch.

Napriek tomu však podotýka, že krajina aspoň doteraz nebola plne autoritárskym systémom. Erdoğan posledné voľby vyhral s pomerne tesným náskokom (52 percent), a aj keď sú niektorí kurdskí politici uväznení na základe pochybných obvinení, voči svojim hlavným rivalom si režim takéto správanie doposiaľ nedovolil.

Protest v Meltepe. Foto: TASR via AP Photo/Francisco Seco

Podľa Tol sa v protestoch rozhodne, či zatknutie İmamoğla Erdoğanov režim posilní alebo, naopak, oslabí. Ak totiž Erdoğan dokáže fakticky rozhodovať, kto proti nemu smie kandidovať, tureckej demokracii nadobro odzvonilo. V opačnom prípade, ak prezident ustúpi, by sa krajina mohla vrátiť na demokratický chodníček.

„Dnes sú ruské voľby len formalitou. Skutoční vyzývatelia sú zakázaní, zatiaľ čo Putin vyberie niekoľko symbolických protivníkov, aby vytvoril ilúziu konkurencie. O výsledku nikdy niet pochýb,“ objasňuje Tol rozdiel medzi Ruskom a Tureckom. Ak však protesty neuspejú a ak Erdoğan dokáže vytvoriť z CHP kontrolovanú opozíciu, aj Turecko bude fungovať podľa tohto ruského modelu.