Sloboda slova v Nemecku Spolkový kriminálny úrad sa zaoberá čoraz väčším počtom urážok politikov, ukazujú štatistiky

Nemecký Spolkový kriminálny úrad posúva orgánom činným v trestnom konaní čoraz viac prípadov urážok politikov online, informuje pravicový portál Junge Freiheit.

Centrálny úrad pre hlásenie kriminálneho obsahu na internete (ZMI) vznikol v roku 2022, aby bojoval proti nenávisti a podnecovaniu v online priestore. ZMI monitoruje internetové príspevky, pričom spolupracuje s organizáciami ako REspect! alebo HessenGegenHetze. Obsah, ktorý ZMI považuje za porušenie zákona, posunie ďalej prokuratúre.

V kombinácii s novelou paragrafu 188 z čias pandémie, ktorá mala zvýšiť ochranu politikov pred internetovými urážkami, však činnosť tohto úradu v posledných rokoch vyvoláva obavy o stav slobody slova v Nemecku.

Junge Freiheit údaje čerpá z odpovede nemeckej vlády na žiadosť o informácie o práci ZMI, ktorú podal opozičný poslanec Martin Renner z nacionálnopopulistickej AfD. Údaje ukazujú, že počet nahlásených prípadov, ktoré sa týkajú spomínaného paragrafu 188, skutočne rastie.

Sloboda slova v EurópeEÚ chce vznik centralizovanej databázy nahlásených nenávistných prejavov

Michal Lukáč

Rastie počet aj podiel prípadov urážok

V prvom štvrťroku 2024 zaznamenal ZMI 468 prípadov možných porušení tohto paragrafu, ktoré posunul ďalej orgánom činným v trestnom konaní. V prvom štvrťroku súčasného roka ich však už bolo 1 690 a v nasledujúcom kvartáli 1 528. V prvej polovici tohto roka týchto prípadov bolo viac ako za celý predchádzajúci rok.

Zároveň sa zvyšuje podiel prípadov údajných urážok politikov na celkovom počte všetkých riešených prípadov nahlásených trestných činov, ktoré sa ZMI rozhodne posunúť ďalej. V prvom štvrťroku 2024 predstavovali údajné urážky 16,3 percenta z celkového počtu prípadov, o rok neskôr to bolo už 44,7 percenta prípadov. Podiel nenávistných prejavov a používania protiústavnej symboliky na druhej strane poklesol.

Štatistiky ponúkajú obraz aj o tom, k akej ideológii podľa prvotného posúdenia patrili nahlásené príspevky. Približne 23-tisíc príspevkov bolo krajne pravicových, „zahraničné ideológie“ predstavovali 3 120 prípadov, do kategórie náboženského extrémizmu spadalo 514 prípadov a ľavicový extrémizmus zachytili v 233 prípadoch, 19 037 prípadov bolo zaradených do kategórie „iné“.

Pokuta za mémy

Takmer polovicu prípadov, ktoré niekto nahlási na ZMI, podala organizácia HessenGegenHetze. Ide o štátnu oznamovaciu službu spolkovej krajiny Hesensko, ktorá vznikla v roku 2020, aby umožnila občanom nahlasovať nenávistné prejavy, diskrimináciu a protiústavný obsah na internete.

Práve táto organizácia v minulosti poskytla prokuratúre informácie o dnes už neslávne známom prípade dôchodcu Stefana Niehoffa. Tomu polícia minulý rok pre mém o bývalom ministrovi hospodárstva Robertovi Habeckovi za Zelených skoro ráno prehľadala dom a zabavila mobil a tablet.

Išlo pritom o pomerne nevinný príspevok, na ktorom bol pri fotografii ministra nápis „Schwachkopf Professional“, čiže „profesionálny hlupák“. Niehoff nakoniec dostal pokutu vo výške 825 eur za zdieľanie iných príspevkov, ktoré prirovnávali vyjadrenia súčasných nemeckých politikov k vyjadreniam nacistov.

Daný minister sa v disciplíne nahlasovania občianskych príspevkov stal rekordérom – do minulého roka ich nahlásil vyše 800. Na druhom mieste bola s vyše 500 príspevkami Annalena Baerbocková, takisto politička za Zelených. Na treťom mieste bol Marco Buschmann z liberálnej FDP, ktorý nahlásil 26 prípadov.

Stav slobody prejavu v NemeckuDôchodca z kauzy Schwachkopf dostal pokutu 825 eur, tentoraz za iné fotomontáže

Christian Heitmann

Nesúhlasné prejavy v súčasnej koalícii

Podľa portálu Euronews stúpa miera skepticizmu voči spolupráci prokurátorov, ZMI a organizácií, ktoré príspevky nahlasujú, aj vnútri vládnucej CDU.

„Vôbec nie je v poriadku pokračovať týmto smerom. Poverujeme súkromné spoločnosti, aby preverovali, čo je a čo nie je na internete povolené. Nie som jediná, kto je voči tomu skeptický, viem, že mnohí v parlamentnej skupine sú tiež,“ uviedla napríklad poslankyňa Saskia Ludwigová.

Na druhej strane poslanec za koaličnú SPD Parsa Marvi vysvetľuje, prečo má jeho strana iný postoj: „Podľa nášho názoru ide o to, že platformy a sociálne médiá nie sú právnym vákuom, kde dochádza k trestným činom, ako sú nenávistné prejavy, ohováranie a vyhrážky, ako je šikanovanie. Všetky tieto veci treba brať veľmi vážne.“

Nemeckom sa inšpiroval aj Šutaj Eštok

Nemecko pritom ako svoju inšpiráciu v boji proti nenávisti na internete explicitne spomenul súčasný slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Minister v máji oznámil, že jeho rezort chce predložiť návrh zákona o nenávisti na internete. „Príspevky budú ľahšie odstrániteľné, páchatelia vypátraní, obete sa nemusia báť nekonečného dokazovania pred súdmi,“ uviedol vtedy minister.

Zároveň Šutaj Eštok povedal, že sa jeho rezort inšpiroval v Nemecku, kde už funguje podobná právna úprava. Na portáli ministerstva sa uvádza, že ide o zákon NetzDG z roku 2017, ktorý od veľkých sociálnych sietí pod hrozbou vysokých pokút požaduje rýchle odstraňovanie nelegálneho obsahu.

Nemecký zákon v roku 2017 kritizovali neziskové organizácie ako Human Rights Watch či Reportéri bez hraníc. V roku 2021 podala proti tomuto zákonu žalobu spoločnosť Google.

Ministerstvo vnútra chce navrhnúť zákon o boji proti nenávisti na internete.

Postoj