TÉMA: Čo sa deje v ÚPN?

Deväť pracovníkov Ústavu pamäti národa dostalo od jeho predsedu začiatkom tohto roka výpoveď zo zamestnania. Podľa prepustených sa Ivan Petranský takýmto spôsobom zbavuje svojich oponentov a kritikov. Ten sa bráni tým, že aktuálne prepúšťanie vyplýva z nepriaznivej finančnej situácie ústavu a vzhľadom na to predstavuje najmenšie zlo. Čo sa vlastne v Ústave pamäti národa deje?

Prepustení boli dvaja zamestnanci Sekcie evidencií vrátane jej riaditeľa Mariána Gulu. O miesto prišiel aj Patrik Dubovský, historik špecializujúci sa na „oral history“ komunistického režimu i František Neupauer, tvorca úspešného projektu Nenápadní hrdinovia. Zbaliť sa bude musieť aj riaditeľka sekretariátu predsedu Správnej rady Ivana Petranského Marta Košíková, vedúca digitalizačnej sekcie a niekoľko informatikov. Niektorí zo zamestnancov pracovali v ÚPN od jeho začiatkov.

Ivan Petranský pre Postoy zopakoval, že "jediným kritériom pri rozhodovaní, koho sa takýto postup dotkne, bolo minimalizovať negatívny dopad tohto bolestivého opatrenia na činnosť ústavu". Do úvahy sa brala výška mzdy, úlohy, ktoré pracovníci vykonávali, ako i to, či sú títo pracovníci v dôchodkovom veku. Ivan Petranský uvádza, že v tomto roku bola ÚPN schválená dotácia na mzdy a odvody o 180 tisíc eur nižšia, než je potrebné pre 73 pracovníkov ústavu.

Manažér bez podpory

Prepustení zamestnanci sa bránia a toto zdôvodnenie odmietajú. Podľa nich ide o vyrovnávanie si účtov riaditeľa so svojimi oponentmi a kritikmi. To, že v ÚPN panuje názorová nejednotnosť medzi Ivanom Petranským a niektorými zamestnancami ústavu, nie je nová skutočnosť. Svoju nespokojnosť s krokmi Ivana Petranského v pozícií predsedu Správnej rady ÚPN ešte v máji 2007 demonštroval bývalý disident, signatár Charty 77 a jeden z jej hovorcov Miroslav Lehký svojim odchodom z ÚPN. V tom istom roku ho nasledovalo niekoľko ďalších zamestnancov, ktorí stáli pri zakladaní ÚPN s Jánom Langošom. Skupina odišla do Prahy, kde v tej dobe vznikal Ústav pro studium totalitních režimů. V roku 2010 sa viacero členov Správnej a Dozornej rady ÚPN pre denník SME kriticky vyjadrilo k Ivanovi Petranskému a jeho spôsobu vedenia ústavu. Označili ho za autoritatívny. Zároveň zdôraznili, že ÚPN pod vedením nominanta SNS venuje nedostatočnú pozornosť skúmaniu komunistického režimu na Slovensku a naopak kladie priveľký dôraz na skúmanie vojnového Slovenského štátu. Ivan Petranský sa v minulosti ako historik Historického ústavu Matice slovenskej tomuto obdobiu slovenskej histórie venoval, oponoval však, že ÚPN sa zaoberá aj obdobiu komunizmu, len to možno nie je až pod takým mediálnym drobnohľadom. Zároveň presadzoval myšlienku, aby sa ÚPN viac venoval historickému výskumu.

Napätie medzi predsedom Správnej rady ÚPN a niektorými pracovníkmi sa vyostrilo po vytvorení pracovnej skupiny predsedníčky vlády Ivety Radičovej, ktorá mala pripraviť nový návrh zákona o ÚPN. Z ÚPN bol do nej predsedom Zboru poradcov predsedníčky vlády Mariánom Balázsom pozvaný Patrik Dubovský, Marián Gula, Ján Ondriáš a člen dozornej rady ÚPN Ladislav Bukovszky. Nový zákon mal výrazným spôsobom zmeniť organizačnú štruktúru ústavu a zmeniť voľbu riaditeľa ÚPN – po novom by ho navrhovala vláda. Odporcovia tohto návrhu, medzi nimi i Ivan Petranský, argumentovali, že takýto krok by znamenal ohrozenie politickej nezávislosti ústavu. Otvoreným listom adresovaným Ivete Radičovej proti tomuto kroku namietali František Mikloško, Ján Čarnoguský a historici Milan Zemko a Jozef Jablonický. Ivan Petranský v minulom roku povedal, že nový návrh zákona bol pripravovaný v úplnom utajení a pod prísnym informačným embargom. Patrik Dubovský pre Postoy hovorí, že Petranského dvakrát dobrovoľne neformálne informoval o činnosti komisie. Uznáva však, že Ivan Petranský nebol o detailoch práce komisie dostatočne informovaný. "Napokon cieľom komisie bolo reformovať ústav, ktorý sa dostával do závozu aj pričinením Ivana Petranského, takže nebolo dosť možné ho do tohoto procesu nejako vťahovať. Vláda má na takýto postup právo, aj ňou zriaďované ad hoc telesá..., takže postup bol legálny a legitímny," myslí si Dubovský. Petranský, ktorému mandát predsedu Správnej rady končí v roku 2013, sa tak mohol zo strany svojich kolegov cítiť ohrozený.

Medzi pracovníkov ústavu, ktorí sa v minulosti kriticky vyjadrovali k Ivanovi Petranskému, patrí aj podpredseda Správnej rady Ján Ondriáš. Je presvedčený, že aktuálne prepúšťanie je potvrdením jeho autoritatívneho štýlu vedenia ústavu s cieľom zbaviť sa svojich kritikov a nedostatočne lojálnych zamestnancov. Domnieva sa, že Petranský toto prepúšťanie pripravoval dlhodobo. "Oproti optike Ivana Petranského ‚iba dvaja prepustení boli členmi pracovnej skupiny predsedníčky vlády‘ ja tvrdím‚všetci zamestnanci ústavu, ktorí boli členmi pracovnej skupiny predsedníčky vlády, boli prepustení‘. Ak by predseda Správnej rady mohol, figurovalo by medzi prepustenými zamestnancami aj moje meno," hovorí Ondriáš. Členov Správnej rady môže podľa zákona o ÚPN odvolať iba orgán, ktorý ho do tejto funkcie navrhol, v prípade Ondriáša vláda SR.

Petranský prepúšťal svojvoľne

Aktuálne prepúšťanie však podľa prepustených zamestnancov disponuje viacerými právnymi nedostatkami, ktoré vrhajú tieň pochybností na legitímnosť celého aktu. Preto sú pripravení podať hromadnú žalobu na neplatnosť tejto výpovede na súde.

Prepustení zamestnanci neboli o chystaných výpovediach informovaní vopred. Ivan Petranský nám potvrdil, že dotknutí pracovníci boli o svojom prepustení informovaní počas doručenia výpovedí. Predseda správnej rady prepúšťal sám, dôvodniac, že prácovnoprávne záležitosti sú výlučnou kompetenciou štatutarného orgánu, t.j. predsedu Správnej rady a Správna rada nemá v tejto veci žiadnu právomoc, čo mala potvrdiť aj Dozorná rada ÚPN. Platné stanovy ÚPN z 23. marca 2007, pod ktorými je podpísaný Ivan Petranský, v čl. 4 ods. 2 písm. d) uvádzajú, že "predseda Správnej rady predkladá Správnej rade na schválenie návrhy na prijímanie a prepúšťanie pracovníkov z a do pracovného pomeru..." Nový výklad stanov môže súvisieť s novelou Zákonníka práce, podľa ktorej má štatutár kompetenciu v pracovnoprávnych záležitostiach. Podľa Dubovského však toto ustanovenie neplatí v prípade štátnych a verejnoprávnych inštitúcií akou je ÚPN, u ktorých boli ešte pred novelou Zákonníka práce personálne kompetencie uložené na kolektívny orgán. Podľa platného štatútu ÚPN z 29. marca 2010 má Správna rada kompetenciu schvaľovať stanovy ústavu a ich zmeny (čl. 3, ods. 5, písm. c). Dozorná rada navyše podľa uvedeného štatútu nemá kompetenciu vykladať zákony a vydávať odporúčania. O vyjadrenie sme požiadali taktiež členov dozornej rady ÚPN, tí však do publikovania tohto článku na zaslané otázky neodpovedali. Ján Ondriáš potvrdil, že Správna rada ústavu na svojom zasadnutí 5. decembra 2011 zamietla návrh predsedu Správnej rady na prepustenie deviatich zamestnancov.

Zdieľať

Dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ zamestnanca prepustiť z pracovného pomeru, definuje Zákonník práce. V prípade uvedených zamestnancov bol uplatnený dôvod o nadbytočnosti (§ 63, ods. 1, písm. b). Petranský pritom tvrdí, že ÚPN je z hľadiska ľudských zdrojov poddimenzovaný. Aj v súčasnej situácii to podčiarkuje tvrdením, že v prípade, pokiaľ sa chýbajúce financie na mzdy nájdu, budú dotknutým pracovníkom výpovede stiahnuté. Väčšine prepustených pracovníkov však táto podmienka nebola pri doručení výpovede zo strany Petranského spomenutá. Advokátka Iveta Vajdová pre Postoy vysvetľuje: "pod nadbytočnosťou zamestnanca sa rozumie stav, kedy zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, teda zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve." Dodáva, že chýbajúce prostriedky nie sú dôvodom na použitie výpovede podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.

V tomto roku bude môcť ÚPN požiadať o prostriedky z operačného programu Informatizácia spoločnosti vo výške 3 milióny eur na digitalizáciu archívnych dokumentov. "Účasť týchto (prepustených zamestnancov zo sekcie informatiky ÚPN) zamestnancov, ktorí viac ako rok spolu so mnou pripravovali tento projekt, je kľúčová, navyše by mohli byť z veľkej časti platení z prostriedkov operačného projektu," hovorí Ondriáš na margo „nepotrebnosti“ niektorých prepustených.

Otázniky nad rozpočtom

Nezhoda v ÚPN vládne taktiež v otázke legitímnosti prijímania rozpočtu ústavu na rok 2012. Ústav pamäti národa má v tomto roku k dispozícií 1 463 570 eur. Presne toľko, koľko ústavu schválil Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny na rok 2011. Vzhľadom k tomu, že 1. januára 2011 vstúpil do platnosti nový zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý ukladá povinnosť odvádzať za členov orgánov odvody ako za bežných zamestnancov, na čo však neboli v rozpočte vyčlenené žiadne finančné prostriedky, Ministerstvo financií SR (MF SR) zaslalo ÚPN v druhej polovici roka 2011 dodatočných 57 000 eur na tento účel.

Návrh rozpočtu na rok 2012 rátal pôvodne so sumou o približne 200 tisíc eur vyššou. Ivan Petranský vo svojom prejave pred Výborom NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny varoval, že v prípade, že tento rozpočet prijatý nebude, bude musieť ústav pristúpiť k prepusteniu asi 20 percent zamestnancov. V čase keď bol v Správnej rade prijímaný tento návrh rozpočtu, bol už ministerstvom financií zverejnený návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 so sumou 1 463 570 eur navrhovanou pre ÚPN. Výbor NR SR si tento nesúlad medzi týmito dvoma návrhmi rozpočtu všimol a požiadal predsedu Správnej rady o zaslanie rozpisu rozpočtu so sumou, ktorú navrhlo MF SR. Tento rozpis bol podľa Ondriáša bez vedomia Správnej rady zaslaný na predmetný výbor a odsúhlasený poslancami. "V tomto pozmenenom návrhu rozpočtu však predseda Správnej rady ponechal navýšenú položku Tovary a služby (z pôvodného rozpočtu schváleného Správnou radou), oproti tejto položke z roku 2011 ale preto musel znížiť mzdy o cca 100 tisíc eur," hovorí podpredseda Správnej rady. Petranský však tvrdí, že žiaden iný návrh rozpočtu NR SR nikdy nepredložil. "Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny o tomto mojom návrhu nehlasoval a na návrh spravodajcu schválil iný rozpočet – nižší o takmer 200 tisíc eur," hovorí. Otázne je, prečo sa Ivan Petranský skôr, ako pristúpil k prepúšťaniu, neobrátil, podobne ako v minulom roku, na Ministerstvo financií so žiadosťou o dodatočné zvýšenie rozpočtu. „V prípade, ak príde žiadosť aj v tomto roku, preskúmame a posúdime, či dôvody pre zvýšenie naďalej pretrvávajú,“ napísal denníku SME hovorca Ministerstva financií Martin Jaroš.

"Ústav pamäti národa pracuje na desiatkach projektov a prepustenie ktoréhokoľvek z pracovníkov bude zákonite viesť k obmedzeniu činnosti," odpovedal Petranský na otázku, či prepustenie zamestnancov nebude znamenať koniec pre niektoré projekty. Ohrozený je napríklad projekt Nenápadní hrdinovia, ktorého partnerom bol v tomto roku aj náš internetový portál. Petranský povedal, že v prípade, ak sa nájdu potrebné finančné prostriedky, bude tento projekt pokračovať. V najbližších dňoch sa plánuje zvolať mimoriadne zasadnutie Správnej rady ÚPN, na ktorej by sa mala schvaľovať zmena rozpočtu ústavu, kde bude položka mzdy spätne navýšená na sumu cca 715 tisíc eur (oproti pôvodne schváleným 615 724 eur).

Budúcnosť: ozdraviť choré vzťahy v ÚPN

Otázne je, či by sa v prípade nájdenia potrebných financií boli zamestnanci ochotní vrátiť na svoje pracovné pozície. "Ja nie za nezmenených podmienok," odpovedal na našu otázku Patrik Dubovský. Podľa neho musia byť prijaté potrebné kompromisné a ozdravné opatrenia v ÚPN na zabránenie prepúšťania a nastolenia minima dôvery. Navrhuje napríklad usporiadať okrúhly stôl, kde si všetky zúčastnené strany vyargumentujú svoje pohľady na aktuálnu situáciu. Dubovský považuje za dôležité zmeniť a ozdraviť kultúru vzťahov a komunikácie na ústave.

Popri názorovým nezhodách v ústave je však potrebné vnímať aj ďalšiu stránku tohto problému. ÚPN je verejnoprávna inštitúcia, ktorá je závislá od politikov. Pre urýchlené riešenie jeho finančnej situácie však akoby neexistovala potrebná politická vôľa, nehovoriac už o finančnej podvyživenosti ústavu. Pre porovnanie, Ústav pro studium totalitních režimů, česká obdoba ÚPN, bude v roku 2012 pracovať s rozpočtom 153,679 miliónov Kč (cca 6,045 mil. eur, pribl. 4-krát viac ako ÚPN). Akokoľvek, existujúci problém by bol riešiteľný aj bez potreby zvyšovania rozpočtu. Vyriešila by ho zmena paragrafu zákona o ÚPN, ktorá upravuje výšku odmien členov orgánov Správnej a Dozornej rady. Iba tie v tomto roku pohltia 275 000 eur z rozpočtu ÚPN (spolu s odvodmi predsatvuje táto suma takmer štvrtinu z celkového rozpočtu). Prijatie návrhu nového zákona o ÚPN, ktorý ruší Správnu a Dozornú radu a vytvára nový orgán - Radu ÚPN zloženú zo siedmich členov by taktiež vyriešil situáciu. Hospodárenie by zlepšili aj vlastné priestory ÚPN, dnes si ich musí ústav prenajímať. Ján Ondriáš si myslí, že súčasnej vláde politická vôľa riešiť situáciu v ÚPN nechýbala. "Je pravdepodobné, že nebyť pádu vlády, bol by nový zákon o Ústave pamäti národa prijatý a súčasná situácia by nevznikla," dodáva podpredseda Správnej rady.

Pozn.: Situáciu v ÚPN budeme aj naďalej veľmi pozorne sledovať a informovať o nej.

Erik Kapsdorfer

Ilustračné foto: upn.gov.sk, november89.eu

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo