KOMENTÁR: Matovič a (pseudo)dôvera

Niektorým voličom teraz zrejme umiera nádej v lepšiu politiku. Umiera preto, lebo umiera dôvera. A dôvera umiera, pretože boli naštrbené životné prvky nevyhnutné pre existenciu dôvery, akým je napríklad atmosféra istoty. Nebojme sa pateticky povedať, že zlyhala láska a profitovala sebaláska, osobné záujmy a populizmus.

Keď Igor Matovič ponúkol KDS, OKS a nezávislým osobnostiam možnosť vstúpiť na kandidátku Obyčajných ľudí, bolo to napriek rôznym otáznikom nad úprimnosťou tohto činu veľkorysé gesto. Zvýšila parlamentné nádeje pre pevne zakotvených nonkonformných idealistov, ktorí nemenia svoje názory podľa nálad obyvateľstva. Po posledných udalostiach však začína prevládať dojem, že Igor Matovič sleduje v prvom rade naozaj iba vlastné záujmy.

Uverme Igorovi Matovičovi a pripusťme, že požiadal iba Vladimíra Palka a Petra Zajaca, aby si spoločne s ním zašli na test detektorom lži a odpovedali na otázku, či niekedy v minulosti vzali úplatok. Čo mohlo byť motívom pre tento naozaj prapodivný nápad?

Prítomnosť Vladimíra Palka na kandidátke OĽaNO a pochybnosti, ktoré vyvstali z jeho osobou v súvislosti s kauzou Gorila. Pripusťme, že Vladimír Palko sa stal v očiach Igora Matoviča a niekoľkých potenciálnych voličov tejto strany osobou s nalomenou dôveryhodnosťou. Igor Matovič ako prostriedok pre obnovenie dôvery v čistotu svojej kandidátky navrhol metódu testovania čistoty kandidátov detektorom lži. Teda metódu, ktorá sa používa iba pri osobách, u ktorých existuje vážne podozrenie, že nehovoria pravdu alebo niečo zakrývajú. Aby to nebolo také okaté na detektor zavolal aj predsedu OKS Petra Zajaca, na ktorého meno nepadá tieň žiadnych pochybností. Alebo padá? Niektorí účastníci protestu proti Gorile žiadali, aby politici, ktorí chcú ostať vo svojich funkciách, išli vypovedať na detektor lži. Peter Zajac bol a je politikom, musí byť teda podozrivý. Tak sa zdá, že Igor Matovič sa chcel zviesť na protigorilovskej vlne a zapáčiť sa nespokojným, už nikomu nedôverujúcim občanom. Nulová dôvera v politikov a téza, že každý politik je podozrivý z brania úplatkov, najlepšie hovorí o alarmujúcej kríze dôvery. Ale ak sa tejto tézy držia politici, od ktorých očakávame zmenu, prispievajú iba ku konzervovaniu a prehlbovaniu nedôvery v spoločnosti. Škatuľkovanie a predsudky nemôžu byť nikdy cestou k dobru.

Pre dobré a správne fungovanie spoločnosti je nevyhnutný istý stupeň dôvery. Tam, kde táto dôvera chýba, tam sa vytvára nebezpečenstvo rozkladu spoločnosti a medziľudských vzťahov, tak ako o tom svedčí dnešná Matovičova kandidátka. To isté platí aj o politike. Obnova dôvery v politiku a politikov je teda skvelá a najpotrebnejšia vec. Ale je naozaj debilný nápad použiť na tento účel detektor lži. A iluzórna je predstava, že týmto spôsobom do spoločnosti prinavrátime dôveru. Ibaže ak nejakú prazvláštnu odrodu dôvery 21. storočia, pseudodôveru podobajúcu sa viere manželov, že harmóniu do ich pochybnosťami naštrbeného vzťahu vnesie test na detektore lži, ktorý odhalí, či bol niektorý z partnerov neverný. Napokon, nastolenie takejto pseudodôvery medzi partnermi sľubujú komerční experti na polygrafiu.

"Obnova dôvery v politiku a politikov je skvelá a najpotrebnejšia vec. Ale je naozaj debilný nápad použiť na tento účel detektor lži."

Zdieľať

Skutočná dôvera je beh na dlhú trať, na ktorej neexistujú žiadne urýchľovače alebo skratky. A je úplne jedno či test na polygrafe je stopercentne spoľahlivý. Keby aj, keď sa totiž detektor lži začne používať na kdejakú stupiditu prispeje iba k prehĺbeniu nedôvery v spoločnosti. Ak by Zajac s Palkom pristúpili na Matovičovu samopašnú požiadavku, bol by to z hľadiska budúcnosti nebezpečný precedens. Predstavme si stav, kedy by sa polygraf vďaka svojej neomylnosti v otázkach pravdy a lži stal bežnou súčasťou našich životov. Mali by sme ho v rodinách, bol by vyhľadávaným prístrojom zamestnávateľov, politikov, sudcov. V mene stopercentného dodržiavania pravidiel a zákonov by bol na ňom testovaný ktokoľvek aspoň trochu podozrivý – kto prichádza do kontaktu s cudzími peniazmi, osobami opačného pohlavia, atď.. Výsledok? Zbožštenie stroja neschopného odhaliť celú štruktúru ľudského skutku (nepoznajúci napríklad úmysly konania) na úkor svedomia, nárast podozrievavosti a strata akejkoľvek elementárnej dôvery medzi ľuďmi, ľudskosti, atmosféra neslobody, vynucovanie lojality, návrat pred rok 1989 k metódam šikanovania a buzerácie.

Igor Matovič to akoby nedomyslel, akoby nedomyslel skutočný význam dôvery ako náklonnosti veriť. Dôvera totiž nevyžaduje istotu, ale odvahu. A to by sa u človeka, ktorý sa hlási ku kresťanstvu a ktorého život by mal byť dôverne spätý s pojmami viera a dôvera, nemalo stať.

Ako líder svojej kandidátky zlyhal, svojim postojom sa stal v očiach časti svojej kandidátky právom nedôveryhodnou osobou. Nečakajme, že Matovič zmení tvár slovenskej politiky. Autor tohto komentára v čase formovania kandidátky Obyčajných ľudí a nezávislých osobností v inom svojom texte tvrdil, že čas musí preveriť Igora Matoviča, aby sa stal lepšie čitateľným politikom. Ostatné tri mesiace tomu naozaj pomohli. Naozaj to od Matoviča nebola pravá pokora umiestniť svoje meno na koniec kandidátky.

Erik Kapsdorfer
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo