Pochybnosti nad dohodou s Babišom Bárányho analýza je rozporuplná. Donúti ministerstvo ÚPN prepisovať históriu?

Po tom, čo slovenské ministerstvo vnútra uzavrelo zmier s Andrejom Babišom vo veci jeho evidencie medzi vedomými spolupracovníkmi bývalej ŠtB, nie je úplne jasné, čo tento zmier z právneho hľadiska znamená.

Babiš sa v danej veci súdil s Ústavom pamäti národa od roku 2012. V súdnych sporoch postupne vyhrával na okresnom, krajskom aj Najvyššom súde, no ÚPN sa voči súdnym rozhodnutiam vždy odvolal.

Napokon ústav podal sťažnosť na Ústavný súd SR, v ktorej namietal, že traja svedkovia Andreja Babiša – bývalí príslušníci ŠtB, ktorí jeho evidenciu viedli – neboli v čase svojej výpovede na súde zbavení mlčanlivosti a že ústav, hoci trval na oprávnenosti tejto evidencie, nemôže byť tým subjektom, ktorý jej obsahom niekomu poškodzuje dobré meno, keďže nie je jej pôvodcom a jej zverejnenie mu prikazuje zákon.

Ústavný súd hovoril o porušení spravodlivého procesu aj pri svedkoch

Ústavný súd v roku 2017 rozhodol v prospech ÚPN v oboch bodoch sťažnosti, rozhodnutia dovtedajších súdov zrušil a vec vrátil na krajský súd na opätovné prerokovanie. Okrem toho však jeho právny nález obsahoval aj ďalšie dva dôležité body.

Jednak vyslovil kritiku spomínaných všeobecných súdov, že sa nevyrovnali s nedôveryhodnosťou svedectiev bývalých príslušníkov ŠtB. „Pracovnou metódou príslušníkov Štátnej bezpečnosti bola okrem iného aj lož, nemorálne a odsúdeniahodné praktiky a pre naplnenie cieľov komunistického režimu títo príslušníci neváhali porušovať základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné zmluvy aj svoje vlastné zákony. (...) Dôvody, ktoré k dôveryhodnosti svedkov uviedol okresný súd a s ktorými sa stotožnil i krajský súd vo svojom napadnutom rozsudku, Ústavný súd považuje za absolútne nepostačujúce a arbitrárne,“ uviedol s tým, že aj z tohto dôvodu „sa nemožno stotožniť s tým, že princípy spravodlivého procesu boli v preskúmavanej veci zachované“.

Ústavný súd takisto uviedol, že sprístupnenie zväzkov ŠtB bolo dané zákonom v záujme ochrany právneho štátu a že „vzťah medzi osobami evidovanými v registračných protokoloch Štátnej bezpečnosti a štátnym orgánom zjavne nemožno označiť za súkromnoprávny, a teda aplikovať naň ochranu osobnosti“ (bližšie to vysvetľuje v bode 27 svojho nálezu). Teda že evidencia v materiáloch ŠtB by de facto dnes už nemala byť v zmysle ochrany osobnosti žalovateľná. Upozornil, že osoby cítiace sa ako neoprávnene evidované vždy mohli ÚPN poskytnúť svoje stanovisko v tejto veci a ústav má povinnosť sprístupniť ho všetkým bádateľom. 

Babiš sa v nasledujúcich rokoch snažil od súdov vymôcť určenie subjektu, na ktorý by mohol opäť podať žalobu na ochranu osobnosti. V roku 2019 – teraz na základe jeho sťažnosti – opäť rozhodoval Ústavný súd, no už senát s iným zložením sudcov. Tentoraz uložil povinnosť krajskému súdu určiť, kto má byť v tejto veci žalovanou stranou. Krajský súd určil slovenské ministerstvo vnútra – ako nástupcu bývalého ministerstva vnútra ČSSR, pod ktoré patrila ŠtB. Babiš naň následne podal žalobu.

Zväzky ŠtBEštok pomohol Babišovi, aby sa zalíškal Ficovi

Marek Vagovič

Analýzy a uznesenie súdu

Podľa informácií Denníka N ministerstvo začalo rokovať o zmieri v marci 2024 a 23. mája dostalo od advokátov Andreja Babiša jeho návrh. O vyjadrenie k textácii zmieru požiadalo Eduarda Bárányho, bývalého sudcu Ústavného súdu, dnes zamestnaného na Ústave štátu a práva SAV.

V minulosti sa zasadil aj o to, aby bývalým vrcholným predstaviteľom komunistického režimu a príslušníkom ŠtB neboli schváleným zákonom znížené dôchodky, keď v tejto veci v roku 2021 vypracoval návrh na Ústavný súd, aby bola vyslovená neústavnosť, a súd mu vyhovel.

Následne ministerstvo oslovilo o vyjadrenie k zmieru s Babišom aj advokátsku kanceláriu Boom & Smart.

Bárány svoju analýzu dodal 9. júna, advokátska kancelária 19. júla. Napokon bol zmier uzavretý a potvrdený 11. októbra Mestským súdom Bratislava IV. Verejnosť sa o tom dozvedela v pondelok 21. októbra, keď o ňom informovalo ministerstvo vnútra v tlačovej správe.

Ministerstvo sme požiadali o obe analýzy a o spomínané uznesenie mestského súdu, všetky dokumenty nám poskytlo (v prípade Boom & Smart závery jej analýzy), zverejňujeme ich nižšie.

Analýza Eduarda Bárányho. Zdroj: Ministerstvo vnútra SR

Zhrnutie záverov analýzy advokátskej kancelárie Boom & Smart. Zdroj: Ministerstvo vnútra SR

Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. B1-14C/13/2023, z 11. októbra 2024, ktoré potvrdilo uzavretie zmieru medzi Ministerstvom vnútra SR a Andrejom Babišom vo veci jeho žaloby na ochranu osobnosti. Zdroj: Ministerstvo vnútra SR

Rozporuplnosť Bárányho analýzy

Eduard Bárány svoju analýzu rozdelil do viacerých bodov. Vyzdvihuje, že text návrhu zmieru takmer úplne zabráni uplatňovaniu finančných nárokov zo strany Andreja Babiša, aj ak by sa rozhodol Slovenskú republiku opäť zažalovať. Následne podáva svoje hodnotenie dôkaznej situácie v spore o to, či Andrej Babiš bol oprávnene evidovaný ako agent ŠtB.

Podľa neho je ministerstvo vo veľmi slabej pozícii, keďže „nedisponuje zachovanou časťou dokumentácie bývalej ŠtB ani odbornými kapacitami v tejto otázke“. Na viacerých miestach spochybnil, že by sa zo zachovaných dokumentov mohla preukázať vedomá spolupráca s ŠtB, a doplnil, že podľa neho nehrá veľkú rolu to, či príslušníci ŠtB, ktorí svedčili v Babišov prospech, boli alebo neboli zbavení mlčanlivosti.

Podľa Bárányho neboli predchádzajúce súdne rozhodnutia troch stupňov v neprospech ÚPN „nikdy meritórne spochybnené, ale zmenené ‚len‘ pre údajne nesprávneho žalovaného“.

V kľúčovej časti Bárány spochybnil vážnosť záverov historikov ÚPN a Ústavu totalitných režimov v Prahe, ktorí dospeli k tomu, že Babiš s ŠtB vedome spolupracoval. Iní „experti bez väzieb na tieto ústavy takúto spoluprácu nepotvrdili“, napísal Bárány, na základe čoho dospel k názoru, že „vyhodnotenie expertných vyjadrení je nejednoznačné“, a teda tajnú spoluprácu podľa neho nie je možné preukázať.

V neskorších odsekoch, v ktorých zdôvodňuje, že rozšírenie dokazovania už podľa neho nie je potrebné, však priznáva, že práve ÚPN „disponuje všetkou zachovanou dokumentáciou bývalej ŠtB a jeho pracovníci sa dlhodobo venujú jej štúdiu. Mal teda k dispozícii podklady použiteľné ako dôkazy i personál spôsobilý ich vyhodnotiť“.

Takisto uviedol, že ÚPN vzhľadom na novú žalobu Andreja Babiša poskytol ministerstvu vnútra „len stručné stanovisko, ktoré neobsahuje nové informácie“. Pravdepodobne čerpal z materiálov, ktoré mu poskytlo ministerstvo, no ÚPN v neskoršej komunikácii po zverejnení zmieru uviedol, že ministerstvu zaslal rozsiahlu analýzu aj kópie dokumentov, o ktoré sa pri nej opieral.

ÚPN reaguje na kritiku ministerstva vnútraBoli sme pripravení pomôcť, no rezort sa odmlčal

Postoj

Výška finančných nárokov Andreja Babiša v prípade jeho výhry na súde by sa podľa Bárányho pohybovala okolo milióna eur, odporučil preto zmier s ním uzavrieť.

To, že Ústavný súd v roku 2017 poukázal na nedôveryhodnosť svedectiev bývalých príslušníkov ŠtB, aj v dôsledku čoho podľa súdu neboli zachované princípy spravodlivého procesu, Bárány na žiadnom mieste analýzy nespomenul.

Zhrnutie záverov advokátskej kancelárie Boom & Smart je pomerne stručné, bližšie vyčísľuje možné finančné nároky prehratého sporu, opakuje argumenty Eduarda Bárányho a stotožňuje sa s jeho závermi.

Treba uviesť, že Bárány je ústavný právnik, no nie historik a nedisponuje expertízou na štúdium a vyhodnocovanie materiálov bývalej ŠtB. Ide o komplexnú agendu, v ktorej sa špecializujú historici ÚPN, Ústavu totalitných režimov v Prahe, Ústavu národnej pamäti v Poľsku a podobných inštitúcií. Nižšie je dostupná štúdia historika Jerguša Sivoša vo veci spisovej a zväzkovej agendy ŠtB vedenej na Andreja Babiša. Vyšla v roku 2021 v Česko-slovenskej historickej ročenke, ktorá združuje popredných historikov Českej a Slovenskej republiky.

Analýza spisovej a zväzkovej agendy ŠtB vedenej na Andreja Babiša vypracovaná historikom Jergušom Sivošom, v súčasnosti predsedom Správnej rady ÚPN.

Otázne právne dôsledky zmieru

Pôsobí zvláštne, že obe analýzy vypracované pre ministerstvo vnútra ako hlavný argument uvádzajú potrebu vyhnúť sa prípadnému vymáhaniu náhrady nemajetkovej ujmy zo strany Andreja Babiša. Jeho nová žaloba totiž podľa medializovaných informácií žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy neobsahovala. Podobne ju nepožadovala ani jeho predošlá žaloba na ÚPN.

Vtedy bol ústav žalobcom „iba“ vyzvaný uhradiť trovy konania a zverejniť na svojej webovej stránke znenie rozsudku súdu, ktoré by uviedlo neoprávnenosť Babišovej evidencie vo zväzkoch ŠtB. Vďaka vyhratému sporu na Ústavnom súde k tomu napokon nedošlo. To, či ústav bude mať takúto povinnosť teraz, je otázne.

V zmierovacom konaní vystupuje ministerstvo vnútra ako žalovaný subjekt v mene Slovenskej republiky. Podľa zmieru potvrdeného súdom „žalovaný uznáva, že (a) žalobca bol neoprávnene ako agent evidovaný v registračných protokoloch bývalej Štátnej bezpečnosti (zväzok XII. správy Zboru národnej bezpečnosti s registračným číslom 25085 krycie meno ,Bureš´); (b) žalobca nebol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent, žalobca vedome nespolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou ako agent“.

Babiš sa následne zmierom zaviazal, že si nebude uplatňovať nároky na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy a stiahne späť svoje sťažnosti v tejto veci na Európskom súde pre ľudské práva.

Hovorca ÚPN Michal MiklovičUzavretie zmieru s Babišom je popretím obsahu archívnych dokumentov, naďalej ho evidujeme ako agenta ŠtB

Martin Hanus

ÚPN trvá na výsledkoch svojho rozsiahleho výskumu a tvrdí, že keďže nebol účastníkom v zmierovacom konaní a jeho činnosť vrátane povinností vo veci zväzkov ŠtB riadi osobitný zákon (č. 553/2002 Z. z.), závery zmieru sa ho netýkajú. Ústav v uznesení Mestského súdu Bratislava IV priamo spomenutý nie je.

Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák v komentári pre Denník N uviedol, že podľa jeho názoru je zmier de facto nevykonateľný. Pripomína, že podľa Civilného sporového poriadku sa zmier nesmie dostať do rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v tomto prípade podľa neho je v rozpore minimálne so zákonom č. 553/2002 Z. z., týkajúcim sa existencie a pôsobnosti ÚPN.

„Schválený zmier úplne opomína to, že Ústav pamäti národa je samostatná právnická osoba,“ píše Mazák. „Z tohto dôvodu bolo povinnosťou súdu uvážiť rozpor zmieru s týmto autonómnym postavením Ústavu pamäti národa, ktorý eviduje a zjavne bude naďalej evidovať Andreja Babiša ako agenta. (...) Schválením zmieru sa rozhoduje o vnútorných pomeroch a dokumentoch niekoho, kto nie je stranou sporu.“

Mazák však takisto upozorňuje, že porušenie zákonnosti sa pri zmieri za platného právneho stavu nedá napraviť, hoci niekedy to bolo možné.

Poslanci NR SR za SaS v reakcii na uzavretý zmier s Andrejom Babišom aktuálne predložili návrh novely zákona o Civilnom sporovom poriadku, ktorým by za istých podmienok bolo možné schválenie zmieru zrušiť.

Slovenský darček pre Andreja BabišaMinister vnútra Šutaj Eštok ponížil nielen vlastný štát

Martin Hanus

Ministerstvo vnútra: Zmier bol potvrdený súdom

Ministerstvu vnútra sme položili niekoľko otázok o zmierovacom konaní, odpovede uvádzame nižšie. Na otázku, či zmier má nejaký konkrétny právny dosah na ÚPN, nám ministerstvo priamo neodpovedalo.

Ústavný súd SR v roku 2017 vo svojom rozhodnutí (II. ÚS 285/2017) stanovil, že súdy sa v dovtedajších konaniach sporu Andreja Babiša s ÚPN vôbec nevyrovnali s nedôveryhodnosťou svedectiev bývalých príslušníkov ŠtB, na ktorých Andrej Babiš postavil svoju obhajobu, a konanie súdov v tejto veci označil za „absolútne nepostačujúce a arbtitrárne“ s tým, že neboli zachované princípy spravodlivého procesu. Tým (okrem nesprávneho určenia žalovanej strany) nastalo vážne spochybnenie všetkých dovtedajších súdnych konaní, ktoré rozhodli v prospech Andreja Babiša, aj z vecnej stránky. Prečo sa Ministerstvo vnútra SR naďalej riadilo výsledkami týchto súdnych konaní, ak nedošlo aj v tejto veci k ich náprave?

Predmetom uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR bol postup Najvyššieho súdu SR ohľadom zbavenia mlčanlivosti svedkov a vyriešenie právnej otázky pasívnej vecnej legitimácie v konaní. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Ústavný súd sa k otázke arbitrárnosti vyjadril len vzhľadom na výpovede svedkov, nie na predchádzajúce rozhodnutia ako celky.

Keďže predchádzajúce súdne rozhodnutia nevychádzali výlučne z výpovedí svedkov, ale dostatočne rozsiahleho dokazovania, nie je možné závery konajúcich súdov v celom rozsahu považovať za nesprávne. V tejto súvislosti poukazujeme na právny názor vyplývajúci z právnych analýz, ktoré si dalo Ministerstvo vnútra SR vypracovať a ktoré zastávajú nezávisle od seba rovnaký názor.

Má dosiahnutý zmier s Andrejom Babišom nejaké konkrétne právne dôsledky na činnosť Ústavu pamäti národa?

Vo vzťahu k povinnosti ÚPN naďalej evidovať Andreja Babiša v registračných protokoloch ŠtB uvádzame, že návrh súdneho zmieru bol navrhnutý advokátmi žalobcu, verifikovaný externými kanceláriami, ktoré pripravovali analýzy pre MV SR, a v konečnom dôsledku potvrdený príslušným súdom.

Ústav pamäti národa tvrdí, že keďže v konaní o zmieri medzi MV SR a Andrejom Babišom nebol účastný a keďže je povinný riadiť sa zákonom č. 553/2002 Z. z., zmier sa ho netýka. Podobne uviedol v komentári pre Denník N aj bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, ktorý napísal, že zmier nemá žiadnu právnu hodnotu, keďže je v rozpore minimálne so zákonom č. 553/2002 Z. z. Bude MV SR aktívne vystupovať v zmysle, aby uznanie neoprávnenosti evidencie Andreja Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB na ÚPN alebo iných inštitúciách SR vynútil?

Ministerstvo vnútra v spore ukončenom zmierom zastupovalo záujmy štátu tak, aby boli chránené pred neefektívnym vynakladaním verejných prostriedkov, čo by hrozilo v prípade prehry v súdnom procese. Tak ako sme uviedli v predchádzajúcej odpovedi: vo vzťahu k povinnosti ÚPN naďalej evidovať Andreja Babiša v registračných protokoloch ŠtB podotýkame, že návrh súdneho zmieru bol potvrdený príslušným súdom, ktorý posudzoval súlad so zákonom a s právnym poriadkom.

Koľko občanov SR od roku 2017 podalo na Ministerstvo vnútra SR žalobu na ochranu osobnosti vo veci ich evidencie v materiáloch ŠtB ako spolupracovníkov komunistickej tajnej služby? Vyskytli sa prípady, že ministerstvo vnútra s občanmi SR v takejto veci uzavrelo zmierovaciu dohodu podobnú tej, ktorú uzavrelo s Andrejom Babišom?

MV SR nevedie evidenciu sporov podľa ich predmetu ani podľa spôsobu ukončenia.

Ak by sa v budúcnosti vyskytli prípady takýchto žalôb, akým spôsobom bude Ministerstvo vnútra SR postupovať? Požiada o spoluprácu ÚPN alebo sa bude usilovať o zmier podobne ako v prípade sporu s Andrejom Babišom?

Ministerstvo vnútra vyhodnocuje každú žalobu individuálne, pričom postup vo veci volí po dôkladnom zhodnotení právnej a dôkaznej situácie v danom prípade.

Každá osoba, ktorá sa cíti neoprávnene evidovaná v evidencii ŠtB, má možnosť priložiť k príslušnému zväzku osobné vyjadrenie, ktoré ÚPN založí do zväzku a sprístupní všetkým osobám, ktoré si tento zväzok vyžiadajú. Komunikovali ste túto možnosť Andrejovi Babišovi?

Ministerstvo vnútra SR nemá kompetenciu ani dôvod poskytovať akékoľvek právne usmernenia stranám sporu v konaní pred súdom. Podotýkame, že Andrej Babiš bol v súdnom spore zastúpený advokátom, takže s ním mohol odkonzultovať postup v riešení jeho veci.

Autor pracuje na čiastočný úväzok v Ústave pamäti národa.