Smer Smeru

V prieskumoch volebných preferencií dlhodobo vedie strana Smer – sociálna demokracia. Očakávanie, že voľby vyhrá, nie je žiadnou novinkou. S príchodom volieb však bankoví analytici s čoraz vyššou pravdepodobnosťou rátajú s takzvaným worst-case scenárom po voľbách – s vládou, v ktorej kreslách budú sedieť Smer-SD, HZDS a SNS.

Prečo worst-case? Odpoveď môžeme hľadať vo volebnom programe najsilnejšej strany Smer-SD. Volebné programy ďalších dvoch strán sa podľa vyhodnotenia Nadácie F. A. Hayeka zhodujú so Smerom-SD na 93 % (SNS) a 79 % (HZDS) – z tohto pohľadu by partnerstvo mohlo byť takmer bezkonfliktné.

Pohľad Smeru na reformy

Euro. Smer-SD v programe deklaruje, že ním presadzované opatrenia na odstránenie alebo zmiernenie dopadov tzv. pravicových reforiem neohrozia „dodržiavanie kritérií“ pre „plánovaný“ vstup SR do menovej únie a zabezpečia hospodársky rast nad 5 % ročne. Vyhlásenie má dve slabé miesta. Prvým je „plánovaný“ vstup, ktorý Smer-SD bližšie nešpecifikuje. Robert Fico ho nedávno definoval ako čas, keď to bude pre občanov Slovenska výhodné. Na prvý pohľad to síce môže znieť pekne a najmä sociálne – no vie pán Fico kvalifikovane povedať, kedy prijatie eura výhodné bude? Prečo nie 2009, prečo nevyužiť pozíciu šikovnejšieho a čakať na susedov?
Druhým slabým miestom je „dodržiavanie kritérií“. Smer-SD chce totiž výrazne zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu, na konkrétnych číslach však neukázal, odkiaľ na ne chce vziať. Kritériá pre prijatie eura sa takto splniť nedajú.

Dane. Najznámejšími heslami sú zníženie DPH, zavedenie dane z dividend a milionárskej dane, progresívne zdanenie pre fyzické osoby, zlepšený výber daní a podpora podnikov prostredníctvom stimulov.
Reálnym faktom posledných štyroch rokov však je, že po znížení daňových sadzieb sa ich výber zlepšil. Dôvod? Vo väčšine veľkých firiem na Slovensku pôsobí zahraničný kapitál. No a v čase, keď sú jednotlivé hospodárstva veľmi otvorené, nie je pre veľký koncern problém rozhodnúť sa, v ktorej krajine chce dane platiť. Z krajiny, kde bude platiť špeciálna daň pre finančné inštitúcie, presunie celkom jednoducho zisk preč. To isté platí aj pre fyzické osoby – nie strednú triedu, ale „horných desať tisíc“, ktorí platia značne vyššie dane a majú veľmi dobrých daňových poradcov. Vyššíe dane teda de facto budú platiť menšie slovenské firmy (daň z dividend) a fyzické osoby – zamestnanci, ktorí zarobia viac než je priemer (progresívne zdanenie). Je to sociálne?
A zníženie sadzby DPH na základné potraviny a energie? Je utópiou myslieť si, že sa takto výrazne znížia ceny pre konečných spotrebiteľov. To zvládne skôr Lidl-efekt. Po jeho príchode sme niekoľko mesiacov zaznamenávali zjavný pokles cien potravín.

Dôchodok. Podľa Smeru-SD má byť základný - povinný stupeň sociálneho zabezpečenia financovaný priebežným spôsobom a plne garantovaný štátom. Ako to chce zabezpečiť, už neuvádza. No ignorovať demografický vývoj je predsa len dosť nerozumné – a ak bude stále nižší počet pracujúcich priebežne financovať čoraz vyšší počet dôchodcov, logickým dôsledkom budú buď veľmi nízke dôchodky, alebo veľmi vysoké odvodové zaťaženie. To sa mi práve sociálnym byť nezdá.

Zmena druhého piliera reformy, kapitalizačného, z povinného na dobrovoľný je fakticky jeho zrušením. V tejto oblasti Smer-SD veľmi otvorene koketuje s myšlienkou reformu zastaviť. Argumentuje často modelom sociálneho trhového hospodárstva, ktoré funguje v Nemecku či Škandinávii. A keďže v týchto krajinách sú sociálne systémy štedré a obyvatelia sa majú po ekonomickej stránke lepšie, znie takáto alternatíva pre voličov ozaj lákavo. Smer-SD však už nedodáva, že Nemecko si neudržateľnosť svojho sociálneho systému i zdravotníctva veľmi dobre uvedomuje. No v súčasnosti nemá politickú vôľu a silu výrazne ich zmeniť. Problém tak tlačí pre sebou.

Mladomanželské pôžičky. Čím to je, že v poslednom roku stúpol počet sobášov a rodí sa viac detí? Ja sama za tým vidím príchod nových zamestnávateľov, rast reálnej mzdy i celkové oživenie ekonomiky. Osobne som viac naklonená vziať si hypotéku v situácii, keď viem, že nájsť si prácu – minimálne v Bratislave – nie je tak ťažké a môžem rátať s postupným rastom môjho príjmu. Vyriešila by mi mladomanželská pôžička 200 000 korún bývanie? V Bratislave ani náhodou, iba ak na juhu či východe Slovenska, kam zatiaľ noví zamestnávatelia neprišli. Zo sociálnej dávky by som ju však splácať aj tak nemohla.

Stručné zhrnutie? Mnoho sľubov, ktoré znejú veľmi sociálne, no už na druhý pohľad takými vôbec nie sú. Riziko je najmä v tom, že druhý pohľad vidí málokto.
A na doplnenie – podľa Nadácie F. A. Hayeka sa programy Smer-SD a KSS zhodujú na 91 %. Chceme ozaj návrat späť?

Oľga Petrášková

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo