Koruna, úroky a finančné trhy

Národná banka Slovenska v utorok opäť zvýšila základnú úrokovú sadzbu. Dôvod? Vysoká inflácia a oslabenie kurzu koruny voči euru.

Finančné trhy reagujú rýchlo a stačia im aj nenápadné podnety. Vyhlásenie novej vládnej koalície na konci júna bolo podnetom viac než iba výrazným. Vláda v takomto zložení už niekoľko mesiacov platila ako „market unfriendly“ a pred niekoľkými mesiacmi s ňou reálne takmer nik nepočítal. Reakcia bola okamžitá. Výnosy zo štátnych dlhopisov vzrástli za dva dni o 60 bázických bodov – z júnových úrovní 4,5% sa veľmi rýchlo dostali na 5,5%. Rast výnosov z dlhopisov vždy zohľadňuje očakávanie vyššej inflácie a zvyšovania základnej úrokovej sadzby centrálnou bankou a tiež menšiu dôveru investorov voči krajine. Výnosy totiž rastú vtedy, keď investori predávajú. Následkom výpredajov klesajú ceny.

Rovnako rýchlo zareagovala aj slovenská koruna. Jej kurz sa veľmi často pohyboval okolo centrálnej parity 38,445 EUR/SKK, viac krát bol aj nad ňou. Vyhlásenia nových ministrov jej nepomáhali – všetky totiž naznačovali očakávané nižšie príjmy a vyššie výdavky štátneho rozpočtu – v makroekonomickom vyjadrení vyšší deficit štátneho rozpočtu, vyššiu infláciu a rastúce riziko odloženia prijatia eura. Ako na potvoru, negatívna nálada investorov vládla aj na českom, poľskom a maďarskom trhu. Korune teda nepomohol ani región. Trikrát zasahovala NBS, keď intervenovala v prospech koruny. Na nákup korún použila približne 3,17 miliárd eur zo svojich devízových rezerv. Bol to takmer maximálny objem, ktorý použiť mohla, avšak účinok na výmenný kurz bol vždy iba krátkodobý. Zvýšenie úrokovej sadzby o 50 bázických bodov a následný komentár viceguvernéra Barta nevylučujúci ďalšie zvyšovanie korune pomohol – v stredu sa obchodovala okolo 38 EUR/SKK. Či sa táto úroveň udrží, bude závisieť od krokov vlády, ale aj od nálady investorov, predovšetkým londýnskych bánk, voči stredoeurópskemu regiónu.

V júni dosiahla inflácia výšku 4,6%. Je to veľa? Ak áno, prečo? Fakt je, že inflácia je najzraniteľnejšie z Maastrichtských kritérií, potrebných pre prijatie eura. Slovensko si v Národnom pláne zavedenia eura stanovilo jasný cieľ, 1. január 2009. Po niekoľkých rozpačitých vyjadreniach sa k nemu prihlásil aj premiér Fico. Udalosti posledných pár dní naznačujú, že to zrejme myslí vážne – ministrovi financií Počiatkovi necháva voľnejšiu ruku. Jedna z jeho hlavných tém, nižšia sadzba DPH bude najskôr uplatňovaná iba na lieky a nedôjde tak k výraznému výpadku príjmov štátneho rozpočtu. Vážnosť jeho slov však overí až programové vyhlásenie vlády, o ktorom bude parlament rokovať 1. augusta a následne zákon o štátnom rozpočte.

NBS tiež aktualizovala svoju predikciu vývoja ekonomiky. Koncoročnú infláciu očakáva vo výške 3,9% (pôvodne 3,7%), v roku 2007 2,8% (pôvodne 2,0%) a v roku 2008 2,0%. Faktom je, že v slovenskom spotrebiteľskom koši je väčší podiel energií než v krajinách EMÚ a tak sa rastúce ceny ropy prejavia u nás výraznejšie. Odzrkadlia sa však aj v inflácii krajín Menovej únie – Maastrichtské inflačné kritérium by v prvom štvrťroku 2008 malo byť podľa NBS 3,1% (pôvodne sa rátalo s 2,3%) a Slovensko by ho malo splniť. Prípad Litvy, ktorej prijatie eura kvôli vyššej inflácii povolené nebolo naznačil, že posudzovanie bude tvrdé – a keďže oslabovanie koruny infláciu zvyšuje, ostáva NBS iba jej základný nástroj – úroková miera. Analytici predpokladajú jej zvýšenie o 50 bázických bodov vo štvrtom štvrťroku a rovnako na začiatku roka 2007.

Oľga Petrášková

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo