Biskupi, vláda a sociálny štát

Začiatkom septembra sa premiér Robert Fico stretol s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností. Hovorilo sa najmä o sociálnych témach. Záverečné posolstvo ich stretnutia je všeobecne známe: vláda nebude otvárať citlivé spoločenské témy, čiže registrované partnerstvá, zmluvu o výhrade svedomia, odluku cirkvi od štátu.

Podľa denníka SME Katolícka cirkev Ficovi naznačila, že môže počítať s jej podporou. SME uverejnilo vyjadrenie predsedu Konferencie biskupov Slovenska Františka Tondru, že vláda môže získať podporu Rímskokatolíckej cirkvi, pretože sociálny program, ktorý im premiér predstavil, je prijateľný a chcú ho podporovať. Evanjelický biskup Július Filo bol opatrnejší. K podpore vlády povedal, že sa za ňu budú modliť, pretože cirkev je nadstranícka a prajú si vzrast všeobecného blaha a dobra.

Niečo za niečo
Áno, presne takto vzájomné porozumenie vyznieva. Vláda nebude otvárať tému registrovaných partnerstiev. Táto téma prechádza viac či menej búrlivo mnohými európskymi štátmi. A predovšetkým je to téma, v ktorej mnohí veriaci nesúhlasia s názorom cirkvi, ktorej sú členmi. Ujasňovanie, zdôvodňovanie a vysvetľovanie postojov prebieha na pôde cirkví iba veľmi okrajovo. Otvorená celospoločenská diskusia by pre ne momentálne bola ťažký oriešok, ak nie orech. Je preto lepšie, ak zostane ešte nejaký čas ležať v zásuvke. Treba však poznamenať, že táto téma k prioritám vlády nikdy nepatrila, a to i napriek nedávnemu vyjadreniu vicepremiéra Dušana Čaploviča.

Na odluku cirkví od štátu zrejme zatiaľ ani jedna zo strán pripravená nie je. Vláda momentálne rieši naliehavejšie ekonomické otázky. Tá základná je, ako pokryť vyššie výdavky štátneho rozpočtu pri nižších príjmoch. A ani na túto otázku priveľa hláv nemá.

Zmluva o výhrade svedomia bola naopak jednou z priorít KDH a neférový postoj SDKÚ bol dôvodom pre odchod KDH z vlády. Rokovanie o zmluve sprevádzala aj petícia, ktorá sa dala podpísať aj v katolíckych kostoloch. Nie je preto vyjadrenie biskupa Tondru, že táto téma sa týka Vatikánu, trochu alibistické? Reálne fakty hovoria, že zmluva by v parlamente tak či tak neprešla. No nedostala sa veľmi rýchlo a lacno na vedľajšiu koľaj diskusie? Diskusie, ktorá je v tomto prípade jednoznačne potrebná, keďže presný význam zmluvy mnoho veriacich nepozná? Predsa len, v čase rokovaní o nej každý viac vnímal spory vo vláde než ich podstatu.

Sociálny štát
Sociálne otázky sú jednou z priorít každej cirkvi. Vyznieva preto úplne logicky, že otcom biskupom sa sociálne zámery vlády páčia. Logika ich vyjadrení je však zrejmá iba na prvý pohľad. Druhý pohľad však poukazuje na to, z čoho majú byť sociálne výdavky hradené. Napríklad tie najbližšie, hmatateľné. Vianočné príspevky pre dôchodcov a zrušené poplatky v zdravotníctve. Aby ich bolo možné poskytnúť, dostali všetky ministerstvá úlohu šetriť. Škrtli tam, kde je to najjednoduchšie – v investičných výdavkoch. Teda vo výdavkoch, ktoré majú priniesť úžitok dlhšiu dobu. Ak sa neuskutočnia teraz, budú potrebné o niekoľko rokov. Spotreba sa však nekráti, to je už totiž zložitejšie.

Nemám nič proti vianočnému príspevku pre dôchodcov. Každému z nich určite padne dobre a pomôže. No ak na druhej strane vláda zruší daňové zvýhodnenie pre fyzické osoby, ktoré si dobrovoľne šetria peniaze, aby o 30 či 40 rokov neboli odkázaní iba na pomoc štátu, je to férové? Veď títo sa k vlastnej budúcnosti stavajú zodpovedne. Argumentovať tým, že daňové zvýhodnenie malo pomôcť naštartovať reformu, rozhodne nie je čestné. Daňové zvýhodnenie má byť predsa stimulom po celú dobu dôchodkového sporenia – za takých podmienok boli jednotlivé zmluvy uzatvorené. Podobný podvod na ľuďoch, najmä na mladých, je úvaha o znížení odvodov do dôchodkových správcovských spoločností. Zníženie sporenia z odvodov na osobných účtoch má vykryť deficit Sociálnej poisťovne. Avšak tento krok bude zvyšovať jej deficit v budúcnosti. Riešenie sa hľadá preto, že pôvodne plánované zdroje pre Sociálnu poisťovňu už k dispozícii nie sú. Zdroje pre reformu – teda investícia do budúcnosti – mali pochádzať z privatizácie zatiaľ štátnych firiem. Privatizovať sa nebude, takže celkom logicky chýbajú.
Podobne zrušenie poplatkov u lekára a za pobyt v nemocnici oslabuje osobnú zodpovednosť každého z nás. Zdravotnícke služby sa tak stávajú opäť samozrejmosťou, ktorá je zadarmo. Skutočné náklady na ich poskytovanie si uvedomujeme oveľa menej.

Nevravím, že všetky kroky predošlej vlády boli na jednotku. Škrtanie invalidných dôchodkov bolo zrejme zbytočne tvrdé. Spolu s poplatkami v zdravotníctve sa mala výraznejšie zvýšiť kvalita služieb. To sú dve najviac kritizované oblasti. No naprávať chyby tým, že reformy fakticky zrušíme? Áno, na prvý pohľad to vyzerá sociálne. No znevýhodňuje to mladých, ktorí majú Slovensku priniesť rozvoj do budúcna a musia sa už starať sami o seba. Ich príjmy sú často vyššie než príjmy ich rodičov a starých rodičov, no takmer všetci si z nich musia automaticky odrátať splátku hypotekárneho úveru na byt. Okrem toho mnohé kroky vlády oslabujú osobnú zodpovednosť jednotlivca. A tá je predsa v kresťanstve na vysokom mieste. Od Boha sme všetci dostali rozum a slobodnú vôľu, a s nimi aj zodpovednosť za naše kroky. V tomto kontexte sa mi zdržanlivejší postoj evanjelického biskupa Fila páči jednoducho viac.

Oľga Petrášková

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo