K VECI: Prečo by sme sa mali nazývať kresťanmi

pera_ratzinger.jpg

Zdá sa, že snaha Európy o prehlbovanie integrácie okolo ekonomického nástroja v podobe spoločnej meny (namiesto nejakej idey či vízie) pomaly ustáva. Politická nefunkčnosť a kultúrny zmätok sú na programe dňa v Spojených štátoch. Na oboch stranách Atlantiku sa potácame od jedného krátkozrakého riešenia k druhému, a pritom sledujeme, ako sa na nás udalosti valia jedna za druhou. Čo sa to vlastne deje? 

Marcello Pera, filozof a niekdajší predseda talianskeho senátu, vo svojej novej knihe Why We Should Call Ourselves Christian: The Religious Roots of Free Societies (Prečo by sme sa mali nazývať kresťanmi: Náboženské korene slobodnej spoločnosti) ponúka dlhodobý pohľad na tieto zložité otázky. Pera sa sám považuje za neveriaceho, takže už aj názov tejto knihy môže byť pre niektorých prekvapením. Ešte väčším prekvapením môže byť autor predslovu ku knihe. Nie je ním nik iný než pápež Benedikt XVI., ktorý knihu považuje „za mimoriadne významnú pre tento okamih histórie Európy a sveta.“

Benedikt ešte ako kardinál spolupracoval s autorom na vydaní knihy Without Roots (Bez koreňov). Benedikt vyjadril nádej, že táto najnovšia štúdia „dodá politickej diskusii o prechodných otázkach tú hĺbku, bez ktorej nemožno dúfať v prekonanie výziev tohto historického okamihu.“

"Podľa judaizmu aj kresťanstva bol človek stvorený na obraz a podobu Boha. Práve toto je náboženským zdrojom ponímania osoby a ľudskej dôstojnosti, kde platí primát človeka oproti spoločnosti a štátu." 
Marcello Pera

Pera je pôvodne filozof vedy a okrem svojich senátorských povinností prednáša na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. V úvode knihy ponúka krátke vysvetlenie základných pojmov, keď rozlišuje medzi americkým „liberalizmom“ – ľavicový koncept, ktorý zdôrazňuje širšie právomoci vlád a štátov, a európskym liberalizmom, ktorý znamená takmer presný opak – podporu slobodných trhov, ochranu politickej slobody jednotlivca a odpor k prebujnenému štátu. Pera je v tomto zmysle liberálom, čiže jeho pohľad je v mnohom blízky americkým otcom zakladateľom.

Rozlišuje aj medzi rôznymi významami pojmu ‘sekularizmus’. V pôvodnom význame je sekularizmus plne kompatibilný, ba dokonca až závislý od kresťanského učenia. Sekularizmus totiž uznáva spravodlivé „rozlišovanie medzi tým, čo je cisárovo a tým, čo je Božie; medzi trónom a oltárom, medzi ľudskou obcou a Božou obcou.“ Na druhej strane dnešný radikálny sekularizmus „chápe náboženstvo ako prekážku na ceste k spolunažívaniu, vedeckému a technologickému pokroku a k ľudskému šťastiu.“

Pera prirovnáva nebezpečenstvo súčasnej situácie k dobe, keď Európu ovládal nacizmus.

• Podľa judaizmu aj kresťanstva bol človek stvorený na obraz a podobu Boha. Práve toto je náboženským zdrojom ponímania osoby a ľudskej dôstojnosti, ako aj základom liberálneho pohľadu na človeka, kde platí primát človeka oproti spoločnosti a štátu. Človek stvorený na obraz Boha je taktiež základom doktríny prirodzených, fundamentálnych práv jednotlivca. Nie je náhoda, že keď sa nacistická Európa obrátila proti kresťanstvu, upadla zároveň aj do antisemitizmu. To, že kresťanstvo a osobitne katolicizmus mnohokrát v histórii naberal antisemitské črty nemôže zatieniť tú skutočnosť, že tieto dve viery možno oprávnene považovať za dvojčatá vo vzťahu k ponímaniu základov toho, čo nazývame európskym liberalizmom.

marcellopera.jpg

Kniha je členená do troch okruhov otázok, od ktorých sa odvíjajú názvy jednotlivých kapitol: Liberalizmus, sekulárna rovnosť a kresťanstvo; Európa, kresťanstvo a problém identity; Relativizmus, fundamentalizmus a problém morálky. Vo všetkých troch kapitolách Pera opisuje ničivé dôsledky nepochopenia judeokresťanského základu pri odpovedi Západu na tieto otázky.

Niektorí budú namietať, že tento „prístup postavený na dôsledkoch“ nemieri na podstatu celého problému – ktorým je viera. No Pera si veľmi dobre uvedomuje nebezpečenstvá „etiky odvodenej od dôsledkov“ (ako aj slabosti „civilného náboženstva“). Jasne uvádza, že sú to práve judeokresťanské princípy obozretne aplikované na praktické situácie, o ktoré ide. Navyše hlavným cieľom vydania jeho knihy je pomôcť širokému publiku – čiže nielen filozofom, teológom a veriacim – pochopiť našu aktuálnu situáciu. Preto sa niet čo čudovať, že pápež jeho dielo chápe ako cennú službu.

"Ak by sa totiž podarilo rozšíriť také porozumenie skutočnosti, aké opisuje táto kniha, dá sa predpokladať, že by to znamenalo návrat k sláveniu a sviatkom, ktoré sú nerozlučne spojené s jadrom toho, čím kedysi bola Západná kultúra."

Ak by sa totiž podarilo rozšíriť také porozumenie skutočnosti, aké opisuje táto kniha, dá sa predpokladať, že by to znamenalo pokojný návrat k spoločnosti k znovuobjaveniu kresťanských princípov; návrat k tomu, čo Josef Pieper nazval „oživenie citu pre uctievanie“ a tiež pre Bohom inšpirovaný verejný život – to znamená návrat k sláveniu a sviatkom, ktoré sú nerozlučne spojené s jadrom toho, čím kedysi bola Západná kultúra.

Je zaujímavé, že Pera napríklad považuje za jeden z konkrétnych neduhov aj skutočnosť, že „ľudia sa dnes obracajú na rôznych ‘expertov’ tak ako sa kedysi obracali na jasnovidcov, v slepej dôvere hraničiacej s ľahkovernosťou. To sú všetci tí konzultanti, poradcovia, majstri, sprievodcovia a apoštoli ľudskosti, ktorí dnes nahradili rodičov, kňazov a filozofov. Dnes sme presne v tej situácii, keď niekto rozhoduje za nás, a to vo všetkých dôležitých otázkach nášho života.“ Táto myšlienka mi pripomenula slová prezidenta Dwighta Eisenhowera, ktorý vo svojom slávnom rozlúčkovom prejave varoval nielen pred mocným vojensko-industriálnym komplexom, ale aj pred ďalšou hrozbou, ktorá sa pri citovaní jeho prejavu zvyčajne opomína – znepokojovala ho čoraz väčšia nadvláda vedecko-technickej elity nad životmi ľudí, ktorá oberá ľudí o možnosť ovládať samých seba.

Ako sa za danej situácie dopracovať k takej Západnej spoločnosti, ktorá bude rozumieť svojim judeokresťanským koreňom? Pera ponecháva túto otázku otvorenú, no zároveň si uvedomuje, že autor predslovu k jeho knihe má plán. Je to plán novej evanjelizácie, po ktorej volal aj Ján Pavol II. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento plán nesúvisí s tým, čo dnes hýbe trhmi alebo politickými diskusiami. Ale je to jediný plán postavený na reálnej nádeji a pravde o našich dejinách. Knihu Marcella Pera odporúčam do pozornosti kňazom, laikom, filozofom na školách či pri kuchynských stoloch, skrátka všetkým, ktorí chcú pochopiť, kde sme to uviazli a čo je nutné urobiť, aby sme sa dostali zo závozu.

Joseph R. Wood
Autor v minulosti pôsobil v Bielom dome a zodpovedal za oblasť zahraničnej politiky a vzťahov s Vatikánom.

Pôvodný text: Why We Should Call Ourselves Christian, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org