To, ako hlasovali Turci v Nemecku, je problém

To, ako hlasovali Turci v Nemecku, je problém

Hoci Erdogan získal väčšinu európskych Turkov pre svoje referendum, jeho odporcov tiež počuť. Na snímke demonštrácia proti jeho návšteve v Kolíne v decembri 2013. Foto – Flickr.com/ strassenstriche.net

Väčšina Turkov, ktorí žijú v západnej Európe, v referende podporila Erdoganov boj proti demokracii. Nemalo by to prejsť bez povšimnutia.

Ako je známe, cez víkend sa v Turecku konalo referendum, v ktorom prezident Recep Tayyip Erdogan navrhol niekoľko zásadných zmien. Najmä to, aby sa funkcia prezidenta výrazne posilnila. Už tak v mnohom neštandardný parlamentný systém sa mal zameniť na prezidentský systém s koncentrovanejšou mocou.

Erdogan v referende uspel. Prezident tak postupne prevezme funkciu premiéra a získa ďalšie kompetencie. Bude môcť stanovovať zákonné pravidlá cez prezidentské dekréty, bude mať tiež väčší vplyv na menovanie sudcov, parlament príde o právomoc odvolávať členov vlády. Obnoviť by sa malo využívanie trestu smrti.

Proti vnútornému nepriateľovi

Erdoganovci sa netaja, že prezident svoju novú silu využije na boj proti svojim odporcom a na posilnenie islamizácie krajiny. „Získame silu, aby sme mohli účinnejšie bojovať proti vnútorným aj vonkajším nepriateľom,“ povedal počas kampane k referendu predseda vlády, ktorý sa pridal k prezidentovi v kampani.

Štáty EÚ za tento plán Erdogana hlasne kritizovali. Pred referendom sa tu odohralo niekoľko incidentov, ktoré súviseli s referendom. Viaceré štáty zakázali tureckým politikom verejné kampane na svojom území, čo malo významnú diplomatickú dohru. Záujem z Turecka o hlas európskych Turkov je pochopiteľný. Išlo totiž potenciálne o milióny voličov. A výsledky hlasovania ukázali, že kampaňovať medzi európskymi Turkami malo pre erdoganovcov naozaj veľký význam.

V krajinách s najpočetnejšiou tureckou menšinou, teda v Nemecku, Belgicku, Holandsku či Francúzsku, získala Erdoganova snaha posunúť demokraciu k diktatúre väčšinovú podporu. Podpora európskych Turkov bola oveľa výraznejšia ako podpora, ktorú Erdogan získal priamo v Turecku.

Zatiaľ čo tam za jeho návrh hlasovalo 51 percent zúčastnených, v Rakúsku a Belgicku to boli až tri štvrtiny a v Nemecku, kde žijú až tri milióny Turkov (reálne mohla hlasovať polovica), zmenu podporili až dve tretiny z hlasujúcich. V iných krajinách, kde žijú zlomkové počty Turkov a tak nevytvárajú veľkomestské getá, dopadlo referendum skoro vždy naopak, teda v neprospech Erdogana.

 

To platí napríklad aj pre Grécko, kde má prítomnosť Turkov iný dejinný kontext.

Vzhľadom na to, ako tesne sa vyvíjali výsledky hlasovania v Turecku, nemecké bulvárne médiá chvíľu tvrdili, že turecké referendum rozhodli voliči v Nemecku. Nakoniec to tak nebolo, no hlasovanie nemeckých, francúzskych, holandských či belgických Turkov si zaslúži zvýšenú pozornosť.

V demokracii a proti demokracii

Turci, ktorí žijú desaťročia v západných demokraciách, hlasovali za jej faktické zrušenie vo svojej domovine, komentoval nemecký verejnoprávny rozhlas Deutsche Welle hlasovanie v Nemecku. Tamojší politici i médiá preto tento týždeň riešia, čo sa vlastne pokazilo.

Teórií sa v nemeckých médiách ponúka viacero. Napríklad že expati, teda vysťahovalci, majú vždy trochu skreslený pohľad na dianie doma. Želajú si, aby ich krajina bola čo najsilnejšia a akcieschopná, a keďže nemusia znášať negatívne dôsledky zmien, skôr zahlasujú za silných vodcov.

No azda najrozšírenejšia interpretácia znela, že ide o signál pre nemeckých politikov, že tamojšia turecká menšina sa cíti byť ukrivdená. Teda že ide o protestné hlasovanie. Napríklad podľa primátora mesta Essen, kde bola podpora pre Erdogana zvlášť vysoká, je hlasovanie tamojších Turkov vyjadrením vďaky za úctu, ktorú cítili od tureckých politikov.

V každom prípade, to, ako hlasovali nemeckí, francúzski či rakúski Turci v Erdoganovom referende, je pre Európu problém. Je to ďalší čiastkový ukazovateľ, ktorý dokumentuje, že vôbec nie je samozrejmé zabezpečiť prenos spoločenských hodnôt do uzavretých kultúrnych ostrovov.

Zvlášť veľké sklamanie to je, ak si uvedomíme, že veľká časť hlasujúcich sú už v Nemecku či v Belgicku narodení Turci, o ktorých sa už mali podľa pôvodných predstáv opierať európske demokratické inštitúcie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo