Turci nám chcú niečo povedať, počúvame ich?

Turci nám chcú niečo povedať, počúvame ich?

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas prejavu k stúpencom v paláci v Ankare 29. marca 2017. Foto: TASR/AP

Výsledky tureckého referenda zmenia vzťahy s Európou aj NATO.

Turecký prezident Erdogan vyhral, návrh na zmenu ústavy bol v referende schválený. Aspoň on a premiér Yildirim to tak vidia. Zástancovia zmeny režimu, ktorý po referende de facto ruší deľbu moci, získali niečo málo cez 51 percent, oponenti takmer 49 percent.

Najskôr pár faktov.

Účasť bola vysoká a presiahla 85 percent. Rozdiel v prospech zmeny režimu bol percentuálne tesný, v absolútnych číslach išlo o 1 380 000 hlasov.  

Pochybnosti sú ale veľké. Až 1,5 milióna odovzdaných hlasov nemalo potrebné úradné označenie hlasovacieho lístka, tisíce Kurdov nemohli hlasovať vôbec, predpokladá sa, že okrem toho došlo k manipulovaniu s výsledkami na najnižšej úrovni (ako k tomu mohlo dôjsť, opisuje komentátor denníka Hurriyet Murat Yetkin), kampaň pred referendom nebola férová.

Keby bolo Turecko právnym štátom, referendum by bolo zrušené. Keby bolo Turecko kemalistickým štátom, armáda by urobila prevrat. Turecko ale nie je ani jedným, ani druhým. Ide treťou cestou.

A dodajme ešte jedno keby. Keby neboli hlasovali Turci v Európe a nevznikli by medzinárodné hádky s Nemcami a Holanďanmi, Erdogan by nezískal väčšinu (pred vypuknutím týchto škandálov mali v prieskumoch verejnej mienky väčšinu oponenti ústavných zmien, potom sa to prudko otočilo). Proti zmene režimu hlasovala väčšina Turkov v troch najväčších tureckých mestách (Istanbul, Ankara, Izmir), kurdské oblasti na východe, nábožensky vlažné oblasti na severovýchode aj bohaté turistické pobrežné oblasti na západe a juhu Turecka.

Výsledky tureckého referenda: zelené oblasti hlasovali za zmenu režimu, červené oblasti hlasovali proti zmene. Zdroj: wikimedia

Erdogan napriek tomu vyhral. A hoci premiér Yildirim najneskôr po voľbách príde o post premiéra, ktorý zanikne, z výsledkov sa v nedeľu večer tešil: „Náš boj proti vnútorným a vonkajším nepriateľom sa zintenzívni,“ povedal.

Recep Tayyip Erdogan bude mať moc ako Mustafa Kemal Atatürk, ale nebude ju využívať na sekularizáciu štátu, ale na ďalšiu islamizáciu. Nič iné ako viac islamu a viac nacionalizmu ani neostáva, bude sa opierať o vidiek a každé ekonomické zhoršenie bude utužovať jeho zbližovanie s islamskými štátmi Perzského zálivu, resp. Blízkeho východu.

Prečítajte si osobnostný a politický profil Recepa Tayyipa Erdogana. Čomu verí, prečo sedel vo väzení a z čoho sa poučil. Zdieľať

Má to dôsledky aj pre svet, najmä Európu. Ak porovnáme koncentráciu moci, slobodu slova, politické perzekúcie a počet politických väzňov, Erdoganov režim je autoritárskejší ako ten Putinov. Ak porovnáme konflikt, ktorý má Turecko so štátmi EÚ dnes, Turecko je pre Európu nepriateľskejší režim ako Rusko.

Západ bude preto musieť vyriešiť niektoré sporné otázky. Ak má zostať Turecko v NATO, musí sa zmeniť NATO. Už sa nebude môcť tváriť ako aliancia demokratických štátov zdieľajúcich spoločné hodnoty – Turecko prestáva byť demokratickým štátom a hlási sa otvorene k iným hodnotám ako my – a bude sa musieť pretransformovať na alianciu štátov so spoločnými záujmami. Ak má Turecko zostať v NATO, jediným záujmom, ktorý to môže legitimizovať, je konflikt s Ruskom.

Ak sa NATO nemá zmeniť a ak nechceme eskalovať konflikt s Ruskom, Turecko do Aliancie nepatrí.  Čím skôr z toho vyvodíme potrebný dôsledok a Ankaru z klubu vylúčime, tým viac sa problémom na Blízkom východe, ale aj doma, vyhneme.

Líder tureckej opozície Kemal Kiličdaroglu počas mítingu v meste Diyarbakir na východe Turecka. Foto: wikimedia

Prezident Trump celkom iste NATO nechápe ako alianciu krajín vyznávajúcu spoločné hodnoty. Záujmy si cení viac než hodnoty. Jeho telefonát, ktorým gratuloval prezidentovi Erdoganovi po výsledkoch referenda, získal v Turecku veľkú publicitu. Trump si Erdogana celkom iste naklonil, otázkou je, čo tým sleduje. Či potrebu získať Turkov pre usporiadanie Blízkeho východu pri a po porážke Islamského štátu a usporiadaní Sýrie a Kurdistanu po tamojšej vojne, a teda ide o taktiku, alebo ide o niečo viac. To sa čoskoro ukáže.

Briti tiež pôjdu svojou cestou, keď išlo o Turkov, vždy to tak bolo. Kontinentálna Európa má ale s Tureckom iné sporné témy, ohrozené sú iné záujmy, preto má mať voči Ankare inú politiku.

Európska komisia žiada preverenie výsledkov referenda, ale to je málo. EÚ by mala svoje pochybnosti povedať otvorene a povedať, že referendum má byť anulované. A súčasne sa pripraviť na zmenu vzťahov (vojenská spolupráca, obchod, turizmus).  

Turci onedlho pritvrdia. Ak nechce Európa len reagovať, musí konať ako prvá. Našu pomoc budú teraz potrebovať Kurdi a porazená turecká opozícia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo