Už sme si zvykli, že v nelegislatívnych správach Európskeho parlamentu sa objavujú rôzne ideologické nezmysly. Hoci europoslanci takýmito reportmi právne nikoho nezaväzujú, ukazujú svoje mentálne nastavenie a nepriamo vyvíjajú tlak na členské štáty.
Európsky parlament schvaľoval aj tento týždeň niekoľko dokumentov tohto typu, ktoré riešia rodovú rovnosť aj interrupcie.
Pozornosť vyvolala Správa o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015, ktorú predkladal španielsky europoslanec Ernest Urtasun.
V nej podľa pôvodného znenia paragrafu 47 Európsky parlament „zvýrazňuje rastúci trend nadmerného využívania doložky o výhrade svedomia, ktoré sťažuje prístup k službám zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, a vyzýva krajiny EÚ, aby zabezpečili, aby doložky o výhrade svedomia nebránili pacientom v prístupe k zákonnej lekárskej zdravotnej starostlivosti“.
Europoslanci tento paragraf hlasovaním odmietli, no aj tak za jeho prijatie hlasovalo viac ako 200 poslancov. Správu „Urtasun“ napokon ako celok schválili (369 bolo za, 188 proti, zdržalo sa 133).
Spomínanú časť správy o výhrade vo svedomí kritizovali v rozprave aj slovenskí europoslanci.
„Zásadne nesúhlasím, aby vykonávanie potratov bolo klasifikované ako základná zdravotná starostlivosť, pretože tým pletieme verejnosť,“ vyjadril sa Branislav Škripek. Anna Záborská zase upozornila, že „zodpovednosť za vymedzenie zdravotnej politiky, organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti majú členské štáty, nie Európska únia“.
K téme:
Štrasburg Taliansku: Máte veľa výhrady vo svedomí
K zmienke o výhrade vo svedomí v spomínanej správe však treba ešte dodať zopár viet.
Inštitút výhrady vo svedomí je na Západe neustále napádaný. Dôkazom sú početné súdne spory, ktoré cez diskriminačné žaloby obmedzujú slobodné podnikanie (najmä LGBTI zákazky) alebo penalizácie za poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa svedomia (kresťanské hospice verzus eutanázia).
Útoky na výhradu vo svedomí sa začínajú v poslednom čase objavovať aj v súvislosti s interrupciami. Spomínaná správa europoslanca Urtasuna nie je v tomto ohľade prvotinou.
Vlani si vypočulo od Rady Európy kritiku Taliansko, v ktorom si výhradu vo svedomí pri potratoch uplatňuje podľa oficiálnych údajov okolo 70 percent gynekológov a zdravotných sestier.
Európsky výbor pre sociálne práva, ktorý je orgánom Rady Európy, vyhlásil, že Taliansko porušuje právo na zdravie žien, ktoré chcú potrat.
Pravda je, že v niektorých regiónoch majú Talianky problém nájsť personál ochotný vykonať interrupciu. V malom regióne na juhu krajiny Basilicata odmieta robiť potraty až 90 percent zdravotníkov a v kraji Molise je to až 93,3 percenta. Ale aj v typicky ľavicových krajoch, ako Emilia Romagna či Toskánsko, pôsobí viac ako 50 percent lekárov s výhradou vo svedomí.
Denník La Stampa písal nedávno o 41-ročnej Talianke, ktorá hľadala nemocnicu ochotnú urobiť potrat v regióne Benátska. Odmietli ju v 23 nemocniciach. Voči potratom ústretové zariadenie napokon žene „pomohla“ nájsť odborová organizácia Cgil, ktorá mimochodom žalovala na Taliansko v Rade Európy.
Diskusiu vo vysokých orgánoch Európy o „miere“ uplatňovania výhrady vo svedomí netreba podceňovať. Je signálom, že kľúčový inštitút na ochranu svedomia mnohým prekáža a snahy o jeho oklieštenie nebudú poľavovať.
A možno sa dočkáme, že v Bruseli vyčlenia pre výhradu svedomia kvóty.