Demografická prognóza Európska únia príde o 50 miliónov obyvateľov. Ak si chce udržať životnú úroveň, musia prísť zmeny

Obyvateľstvo Európy – s malými výnimkami – počas posledného storočia kontinuálne rástlo, ale to sa mení. Do roku 2100 príde Európa o 50 miliónov obyvateľov.

Ukazuje to najnovšia demografická prognóza Spojeného výskumného centra pod Európskou komisiou.

Práve rast obyvateľstva bol pritom kľúčovým faktorom, ktorý umožnil ekonomický rozvoj a fungovanie štedrého sociálneho systému.

Kým obyvateľstvo rástlo, nebol problém s priebežným sociálnym systémom, keď pracujúci financovali penzie dôchodcov aj zdravotnícky systém. Ako však ľudí začne ubúdať, tlak na pracujúcich bude čoraz väčší a to si nevyhnutne vyžiada zmeny.

Zlomový moment príde v roku 2030.

Vtedy dosiahne obyvateľstvo svoj vrchol na úrovni o niečo viac ako 453 miliónov. A potom už bude – podľa tejto predikcie – až do roku 2100 klesať.

Na prelome storočí klesne pod úroveň 400 miliónov. Toľko ľudí žilo na území Európskej únie naposledy v roku 1976.

Každý tretí bude senior

Ako upozorňuje správa Európskej komisie Demografická transformácia v EÚ: pochopenie zmeny a prispôsobenie sa jej dôsledkom, najväčším problémom nebude ani tak to, že sa zníži počet obyvateľov, ale to, ako sa zmení jeho skladba.

Výrazne bude rásť skupina seniorov, pričom skupina ľudí v produktívnom veku sa bude rýchlo zmenšovať.

Najvýznamnejšie porastie počet ľudí vo veku viac ako 80 rokov. Aktuálne ich je v EÚ okolo 28 miliónov, na prelome storočí by to malo byť už takmer 65 miliónov.

Ak zoberieme skupinu seniorov od 65 rokov, v roku 2100 bude táto tvoriť už tretinu z celkového obyvateľstva.

Každý tretí Európan bude senior.

Situácia bude podobná vo všetkých členských štátoch, najväčší podiel seniorov bude v Litve (37,6 percenta) a na Cypre (37,2 percenta). Naopak, najmenej ich bude v Bulharsku (30,5 percenta), v Maďarsku (31,4 percenta) a v Česku (31,5 percenta).

Zmeny však neprídu až v posledných rokoch tohto storočia. Už v roku 2038 skupina ľudí nad 65 rokov počtom prevýši skupinu ľudí vo veku 20 až 40 rokov.

Pri projekcii vývoja obyvateľstva vidieť, že krajiny z východnej časti EÚ budú prichádzať o obyvateľov o čosi rýchlejšie.

Do roku 2050 zažije najvýraznejší pokles Bulharsko, Chorvátsko, Lotyšsko a Litva.

Starneme rýchlo, najhoršie je na tom Taliansko

Demografické zmeny sa už rozbehli, vidieť to aj na vývoji mediánového veku za posledných 20 rokov. Tento ukazovateľ rozdeľuje obyvateľstvo na dve polovice. Presne polovica ľudí je mladšia ako táto hodnota, druhá polovica je staršia.

V roku 2005 dosahoval v EÚ mediánový vek necelých 40 rokov, vlani to už bolo takmer 45 rokov.

Na grafe vidno, v ktorých krajinách sa už starnutie populácie rozbehlo na plné obrátky.

Príkladom môže byť Taliansko, ktoré má najvyšší mediánový vek spomedzi všetkých členských štátov, a to až 49 rokov.

Mediánový vek výrazne rástol aj na Slovensku. Kým v roku 2005 bol 35,47 roka, vlani to bolo už 43 rokov.

Najmenej starlo obyvateľstvo vo Švédsku a v krajinách Beneluxu.

Odložené pôrody možno nikdy neprídu

Vek obyvateľstva zvyšuje fakt, že sa rodí čoraz menej detí. Až alarmujúce hodnoty má úhrnná plodnosť, ktorá hovorí o tom, koľko detí má v priemere jedna žena.

Na to, aby si obyvateľstvo zachovalo svoju veľkosť, je potrebné, aby plodnosť dosahovala úroveň aspoň 2,1 dieťaťa. To nie je realitou v žiadnej krajine EÚ.

Najviac sa tomu približuje Bulharsko s hodnotou 1,6 dieťaťa. Na konci rebríčka je Litva s menej ako jedným dieťaťom na ženu.

Spomínaná prognóza však počíta s tým, že v nasledujúcich desaťročiach bude plodnosť mierne rásť.

Iba v takom prípade bude platiť, že EÚ príde do konca storočia o 50 miliónov obyvateľov.

Autori prognózy pri jej výpočte predpokladali, že prepad plodnosti, ktorý sme mohli pozorovať v posledných rokoch, nebude dlhodobým trendom. Domnievali sa totiž, že ho do istej miery spôsobili takzvané odložené pôrody. Ženy teda terajšiu nižšiu plodnosť dobehnú v neskorších rokoch.

Je však diskutabilné, či sa tak naozaj stane.

Štúdie ukazujú, že čím dlhšie sa rodičovstvo odkladá, tým viac rastie pravdepodobnosť, že deti neprídu vôbec. Biologické hodiny totiž tikajú a s vyšším vekom klesá aj pravdepodobnosť otehotnenia.

Okrem toho, ak majú ľudia prvé deti neskôr, klesá pravdepodobnosť, že budú mať ešte aj ďalšie deti.

S posunom rodičovstva do neskoršieho veku tak prichádza aj pokles konečného počtu detí.

Možno nás bude o sto miliónov menej

Preto prognóza ponúka aj negatívnejší scenár, v ktorom by úhrnná plodnosť bola od 30. rokov o 20 percent nižšia ako v základnom scenári.

Ak by sa naplnil tento vývoj, EÚ by do roku 2100 prišla o viac ako sto miliónov ľudí. Jej obyvateľstvo by sa scvrklo na 347 miliónov.

Najväčší pokles by zaznamenalo Lotyšsko, ktoré by podľa takéhoto scenára mohlo prísť až o 41,5 percenta obyvateľov, potom by nasledovalo Poľsko s takmer 40-percentným poklesom.

Stále by však bolo pár krajín, ktorých obyvateľstvo by rástlo: Luxembursko, Malta a Írsko.

Ako prežiť zmenu?

Nech sa už naplní základný alebo negatívny scenár, v každom prípade to so sebou prinesie výzvy, ktorým budú musieť európske krajiny čeliť.

Správa Európskej komisie upozorňuje, že demografické zmeny nepocítia všetci ľudia rovnako. Najťažšie dopadnú na ľudí v aktívnom veku. Na ich pleciach totiž bude spočívať podpora mladšej aj staršej generácie, a to cez dane a odvody, ktoré odvádzajú.

Keďže ich už bude výrazne menej, výnosy z ich príspevkov budú nižšie. To sa bude diať v čase, keď budú verejné výdavky na dôchodky a zdravotníctvo rásť.

Európske sociálne systémy, ale aj zdravotníctvo boli vytvorené a prispôsobené dobe, počas ktorej obyvateľstvo rýchlo rástlo. Tento základný predpoklad už neplatí. Európska komisia preto konštatuje, že „prispôsobenie týchto politík novej demografickej realite je nevyhnutné pre ich dlhodobú účinnosť a udržateľnosť“.

Jedným z nutných opatrení, ku ktorému už pristúpili viaceré európske krajiny, je postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. S rastom priemerného veku dožitia rastie tlak na už napätý dôchodkový systém a toto opatrenie je jednou z najúčinnejších ciest, ako ho zmierniť.

Nejde však len o dôchodky.

Ekonomika v EÚ dlho rástla vďaka tomu, že pracovná sila bola čoraz početnejšia. Viac pracujúcich znamená väčšiu produktivitu a práve rastúca produktivita živí hospodársky rast.

Európa teraz musí nájsť spôsoby, ako jej produktivita môže rásť aj bez toho, aby pribúdali ľudia. „Ak sa má udržať životná úroveň, menšia pracovná sila musí vytvárať vyššiu pridanú hodnotu na osobu,“ konštatuje Komisia v správe o demografii.

Návod je teoreticky jednoduchý: investovať do inovácií, digitálnych technológií a zvyšovať zručnosti dnešných pracujúcich.

Práve s týmto bodom má však Európska únia dlhodobo problém.

Dokáže to zmeniť, aby zvládla demografickú premenu, ktorá ju čaká?