Irán na Globsecu Samé čierne scenáre

Tento rok sa už po tretí raz v Prahe koná výročná bezpečnostná konferencia Globsec (Global Security), ktorá vznikla na Slovensku a vyrástla tu na mimoriadne úspešné podujatie. V minulosti sa vždy uskutočňovala v Bratislave.

Od roku 2024 sa však koná v Prahe. Dalo by sa písať o mnohých témach, o ktorých sa na nej diskutovalo, ale mňa tento rok najviac zaujal panel venovaný Iránu – tým, ako bol pesimistický.

Moderátorom bol Michael Žantovský, bývalý český diplomat a veľvyslanec v USA, Izraeli a v Spojenom kráľovstve. V paneli vystupovali Tzachi Hanegbi, bezpečnostný poradca izraelského premiéra v rokoch 2023 – 2025 a predtým mnohonásobný minister za stranu Likud; Petr Kolář, bývalý český veľvyslanec v USA i Rusku, teraz hlavný poradca prezidenta Petra Pavla; a Kurt Volker, za prezidenta Busha mladšieho americký veľvyslanec pri NATO.

V úvodnom slove Michael Žantovský spomenul, že prezident Trump zaútočil na Irán a nielenže to predtým s Európanmi nekonzultoval, ale ani ich – nás – dopredu o tom neinformoval a teraz tvrdí, že iránska blokáda Hormuzskej úžiny už nie je problém Ameriky, ktorá odtiaľ nič nedováža, ale Európy, ktorá predsa len ropu a plyn z Perzského zálivu dováža – a má to riešiť. A že vraj on pomoc Európy nepotrebuje, a vzápätí sa sťažuje, že Európa Amerike vôbec nepomáha.

Na to Kurt Volker, ktorý je republikán priateľský voči Európe, žiadny MAGA republikán, reagoval slovami, že Európa by nemala byť emocionálna vo vzťahu k Trumpovi, mala by byť „dospelým v miestnosti“ a konať strategicky: určiť jedného spoločného vyjednávača s Trumpom a zároveň začať rokovať aj s Iránom a arabskými krajinami. Mala by ukázať diplomatickú silu, keď už nemá tú vojenskú.

Tzachi Hanegbi povedal, že vidí niekoľko scenárov, ako sa táto situácia môže skončiť, všetky sú viac alebo menej negatívne a len jeden je pozitívny. Pád režimu ajatolláhov. Ale to sa nestane, Amerika – Trump – nechce dlhú vojnu s Iránom a okupáciu celej krajiny.

Takže zostávajú len negatívne scenáre, Irán v otázke plavby cez Hormuz bude mať právo veta a od tankerov a spoločností bude vyberať poplatky. Trump na to reagoval jedinou rozumnou odpoveďou – vlastnou blokádou, aby ani Irán nemohol vyvážať ropu, ktorá je hlavným zdrojom príjmov krajiny. Ide teda o snahu Irán ekonomicky zruinovať, aby napokon sám ustúpil. Dôsledkom však bude vyššia cena benzínu pre nás všetkých. Nepríjemné je to aj pre Izrael, kde je benzín drahší než v Európe, a tento stav môže trvať až rok.

Tí ľudia, ktorí sú v Iráne pri moci, sú džihádisti, vôbec sa neboja smrti, na tom im nezáleží.

Tí ľudia, ktorí sú v Iráne pri moci, sú džihádisti, vôbec sa neboja smrti, na tom im nezáleží. Najvyššie politické i vojenské velenie im Izraelčania zabili a tá garnitúra, ktorá je pri moci teraz, sa tvári, akoby sa nič nebolo stalo. Nebojí sa smrti, nie je možné ju zastrašiť, nikdy sa nevzdá ambície získať atómové zbrane. V rokovaniach nikdy neustúpi.

Pravdepodobne príde druhá vlna americko-izraelských útokov a následne nejaká forma dohody. Irán však nekapituluje a režim pri moci zostane, možno dokonca posilnený.

Izrael za to platí vysokú cenu. Jeho protiraketová obrana je na 93 percent úspešná. Keby tých rakiet bolo sto, tak deväťdesiattri zostrelí a na svoje ciele padne len sedem. Ale keď ich Irán vypáli tisíc? Izrael platí vysokú cenu.

Čína, aj keď je Irán jej spojencom a ona z Perzského zálivu získava 40 percent svojej ropy (celosvetovo odtiaľ prúdilo až do blokády 20 percent ropy na svete), nechce, aby Irán mal atómovú bombu. Čínsky režim neznáša žiadne náboženstvo a rozhodne ani džihádistický islam.

Petr Kolář, ktorý Trumpa úprimne nemá v obľube (a pravdepodobne on presvedčil prezidenta Pavla, aby sa o ňom verejne vyjadril veľmi kriticky – rozhodne však nebolo a nie je ani diplomatické, ani rozumné, aby sa prezident verejne vyjadroval o prezidentovi spojeneckej krajiny tak príkro, hlavne o niekom takom urážlivom, ako je Trump), vidí situáciu veľmi čierne. 

Nárast cien benzínu a všetkého môže viesť jednak k oslabeniu európskej podpory Ukrajine, jednak k rastu preferencií a popularity populistických a nacionalistických strán. To eurofederalistický ľavicový liberál, ako je Kolář, vníma asi ako najväčšiu hrozbu. Zaujímavé, ja za najväčšiu hrozbu v Európe považujem politickú aktivizáciu islamskej menšiny a vznik tzv. islamoľavice či zeleno-červenej koalície a s tým súvisiaci nárast antisemitizmu.

Zhoda bola v tom, že ak by nastali medzinárodné rokovania so všetkými, viedlo by to k posilneniu pozície Číny a legitimizácii iránskeho režimu. Európa bude trpieť, Európa nevie, čo má robiť, a Európa nemá silu nič urobiť.

Bol to ten najúprimnejší a súčasne najpesimistickejší panel na tohtoročnej konferencii Globsec.

Môj názor: pred 28. februárom (začiatok americko-izraelskej vojny proti Iránu) bola sloboda plavby cez Hormuz. Je úplne neprijateľné, aby sa teraz svet zmieril s tým, že Irán bude za plavbu v medzinárodných vodách vyberať mýto či clo. 

Na slobode plavby v medzinárodných vodách je nutné bezpodmienečne trvať. Ak bude Irán útočiť na tankery, treba to vnímať ako akt pirátstva v medzinárodných vodách a zničiť – koalíciou ochotných – celú iránsku prístavnú infraštruktúru, aby nemal odkiaľ vysielať rýchle člny.

Ale stále tu zostáva problém jeho dronov...

Takže nakoniec asi dohoda, že výmenou za slobodnú plavbu cez Hormuz bude Irán smieť vyvážať svoju ropu, hlavne do Číny, a mať zisky a príjmy.

A iránsky jadrový program budú musieť aj naďalej „riešiť“ izraelské sabotáže. Izrael má túžbu, vôľu aj ochotu žiť a prežiť, preto Irán za tohto režimu nikdy atómovú bombu nezíska.