Štát proti súkromnému vlastníctvu Taraba chce pokutovať ľudí, ak si budú chrániť svoj majetok

Situácia na Čechánkach v katastri obce Látky, kde by podľa plánov ministra životného prostredia Tomáša Tarabu mala vyrásť horná nádrž prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky, sa v ostatných dňoch vyostrila.

Správy hovoria o tom, že do konfliktu sa dostali vykonávatelia geologického prieskumu s majiteľmi pozemkov.

Geologický prieskum má byť podkladom na rozhodovanie, či je územie na takúto stavbu vhodné. Je tiež zásadným podkladom pre pripravovanú štúdiu realizovateľnosti, ktorú ministerstvo životného prostredia sľubuje už do konca tohto roka.

Vodohospodárska výstavba, štátny podnik priamo podriadený ministerstvu životného prostredia a zároveň hlavný investor a realizátor plánovanej prečerpávacej elektrárne na sociálnej sieti informoval, že došlo k napadnutiu pracovníkov Prírodovedeckej fakulty UK, ktorí vykonávali prípravné práce na geologickom prieskume.

Vodohospodári uviedli, že protiprávneho konania sa údajne dopustili členovia Združenia Čechánky, ktoré sa zasadzuje za zastavenie projektu prečerpávacej elektrárne.

Združenie Čechánky vzápätí reagovalo, že tvrdenia Vodohospodárskej výstavby sa nezakladajú na pravde.

Okrem iného uvádzajú: „Žiadame, aby vodohospodári verejne preukázali, ak tvrdia opak či disponujú súhlasom vlastníkov alebo dohodou s nimi, ktorá by kohokoľvek oprávňovala na vstup na súkromné pozemky za účelom vykonávania výskumu. Všeobecné vyhlásenie, že ‚všetko prebiehalo v súlade so zákonom‘, predsa nemôže v demokratickej krajine stačiť. Zákonnosť sa nepreukazuje tlačovou správou ani vyhláseniami, ale konkrétnymi dôkazmi – listinami, súhlasmi, oznámeniami a rešpektovaním práv vlastníkov.“

K incidentu došlo ešte v apríli, pričom Vodohospodárska výstavba príspevok na sociálnej sieti zverejnila 5. mája.

Združenie Čechánky za tým vníma aj účelovosť, keďže počas minulého týždňa sa na Legislatívnej rade vlády (predstupeň posudzovania návrhov na rokovaní vlády) objavila novela zákona o opatreniach pri posudzovaní environmentálnych záťaží, ktorej súčasťou je aj doplnenie geologického zákona. 

Jeho súčasťou je aj síce stručné, no zásadné doplnenie paragrafu 39, ods. 1:

„Priestupku sa dopustí ten, kto bezdôvodne sťažuje alebo marí realizáciu geologických prác a činností na základe rozhodnutia ministerstva vydaného podľa paragrafu 29 ods. 4 a 5.“

Ministerstvo životného prostredia túto zmenu odôvodňuje zabezpečením povinností vyplývajúcich z inej časti tohto zákona v prípadoch, keď pri realizácii geologických prác nedôjde k dohode s vlastníkmi dotknutých pozemkov.

Zacitujme aj tieto ustanovenia paragrafu 29:

„(4) Ak vlastník nehnuteľnosti nesúhlasí s rozsahom, so spôsobom a s dobou trvania výkonu oprávnenia podľa odseku 3 a nedôjde o tom k dohode, rozhodne na návrh zhotoviteľa geologických prác ministerstvo.

(5) Užívať cudzie nehnuteľnosti na vykonávanie geologických prác, pri ktorých vznikajú geologické diela alebo geologické objekty, môže zhotoviteľ geologických prác podľa dohody s vlastníkom nehnuteľnosti. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o tom na návrh zhotoviteľa geologických prác ministerstvo.“

Mení sa aj výška pokuty. Kým doteraz bolo maximum 331 eur, po novom to bude rozpätie od 50 do 500 eur.

Konflikt záujmov?

Ministerstvo životného prostredia je však v tomto prípade objednávateľom prác (cez štátny podnik Vodohospodárska výstavba). Bolo by porušením subordinácie, ak by podriadená organizácia konala v rozpore s rozhodnutím ministerstva a vykonávala činnosti takpovediac na vlastnú päsť.

Je druhoradé, že vykonávateľom, resp. zhotoviteľom geologického prieskumu je tretia strana.

Ak teda pri realizácii geologického prieskumu nedôjde medzi zhotoviteľom a vlastníkom k dohode, je ukážkovým príkladom konfliktu záujmov, ak má spor rozsúdiť ministerstvo, ktoré je v tomto prípade cez podriadený štátny podnik objednávateľom toho, čo zhotoviteľ robí.

Rozhodne vari ministerstvo proti zhotoviteľovi, ak ten vychádza z kontraktu s organizáciou podriadenou ministerstvu? Zvlášť ak aj zhotoviteľovi hrozí sankcia, ak dielo nedodá včas a v súlade so špecifikáciami zmluvy?

Inak povedané, minister alebo niekto, v prospech ktorého koná, si zmyslí, že niekde niečo postaví, a pretlačí cez vládu a (už poohýbané) pravidlá o významných investíciách, že môže s projektom začať. Cez svojich podriadených si objedná na danom území geologický prieskum, ktorý je pri takýchto stavbách nevyhnutným podkladom.

Dohodovanie o možnostiach vstupu na súkromné pozemky síce nechá na vykonávateľov prieskumu, no v prípade, že k takejto dohode nedôjde, sám je arbitrom toho, že dotyčný vlastník musí strpieť zásah do vlastníckeho práva.

A ešte k tomu pripojí nanajvýš vágnu formuláciu o bezdôvodnom sťažení alebo marení výkonu geologických prác. A o tom, či je takého sťaženie alebo marenie dôvodné či bezdôvodné, opäť rozhodnú úradníci, ktorí sú ministrovými podriadenými.

O tom či je takého sťaženie alebo marenie dôvodné či bezdôvodné, opäť rozhodnú úradníci, ktorí sú ministrovými podriadenými.

Geologický zákon síce obsahuje ustanovenia, ktoré dávajú rozhodovaciu právomoc súdom, to sa však týka prípadov, keď nedôjde k dohode o náhrade škody za ujmu spôsobenú geologickými prácami.

Hladkému priebehu geologického prieskumu v prípade riadneho informovania a dohody s vlastníkmi pritom doterajšie znenie geologického zákona nebránilo.

Pokuty sa však týkali prípadov úmyselného ničenia, poškodzovania alebo znehodnocovania geologických diel, vzoriek a dokumentácie, pozorovacích staníc a zariadení či neoprávneného vstupu do geologických objektov.

Takéto ustanovenia sú primárne zamerané proti tretím osobám. Totiž v prípade existencie riadnej dohody a súhlasu vlastníka by tento dotknutý vlastník postupoval sám proti sebe, pretože vyššie uvedeným konaním by sa fakticky pripravil o akúkoľvek náhradu za geologické práce na svojom pozemku.

Práve vágnosť, s akou prichádza navrhované doplnenie k príslušnému paragrafu, však cieli skôr na právoplatných majiteľov a vlastníkov, ktorí si prirodzene chránia svoje.

Na hrane ústavnosti

V tomto prípade už nejde len o „prekážku“ pri stavbe hornej nádrže PVE Málinec – Látky. Takéto znenie zákona umožní postihovať do budúcna kohokoľvek, kto by namietal voči zásahom do svojho súkromného vlastníctva a nemal svoje námietky vopred schválené štátom.

Ak sa takáto úprava stane súčasťou zákona (bude schválená vládou, parlamentom, prípadne podpísaná prezidentom), mala by byť vystavená posúdeniu Ústavnému súdu.

Jednak ide o zásah do jedného zo základných práv – ochrany súkromného vlastníctva, jednak vyvstáva otázka, či je v súlade s ústavou, ak je štát arbitrom v prípade, že je stranou sporu.

Ak sa takáto úprava stane súčasťou zákona, mala by byť vystavená posúdeniu Ústavnému súdu.

Ide o jeden zo základných príncípov práva, že nikto nesmie byť sudcom vo vlastnej veci (Nemo iudex in causa sua). Aj keď v tomto konkrétnom prípade nejde o jednoznačne priamy vzťah (geologický prieskum nevykonáva priamo ministerstvo), bolo by vhodné, aby záväzný výklad podal práve Ústavný súd.

V súvislosti s tzv. verejnými investíciami a problematikou zásahu do súkromného vlastníctva, resp. priamo vyvlastňovania sa vždy objaví argument, že bez toho, aby mal štát k dispozícii takýto nástroj, by sa nikdy žiadna veľká infraštruktúrna investícia nezrealizovala.

Okrem štátnych úradníkov takejto argumentácii podlieha aj časť verejnosti. Zástancovia takéhoto násilného zásahu štátu do vlastníckych práv však vždy hovoria o majetku niekoho iného, nie o tom svojom.

Existujú pritom aj civilizované spôsoby, ako dosiahnuť, aby mal štát, resp. verejný investor k dispozícii potrebné pozemky – riadna a férová dohoda so súkromnými vlastníkmi a výkup pozemkov za trhové ceny.