Oddelenie detskej onkológie a hematológie v Košiciach. Jediné špecializované pracovisko na východe Slovenska, ktoré sa venuje detským onkologickým pacientom. Neraz je na oddelení dieťa s rodičom hospitalizované aj nepretržite dva mesiace. V súčasných podmienkach je však bojom dostať sa vôbec na lôžko oddelenia detskej fakultnej nemocnice.

Priestory sú malé a celkom preplnené, rodičia ťažko chorých musia prespávať na skladacích posteliach pri lôžkach detí, kufre sa ani nevybaľujú, lebo nie sú skrine, a ak by boli, do izieb by sa nezmestili buď rodičia s kuframi, alebo postele. Tie sú na jednej izbe aj tri. Na súkromie nie je priestor a ťažké chvíle pacientov prežívajú všetci spoločne, či chcú, alebo nie.

Keďže nemocnici chýba denný stacionár na podávanie transfúzie pre deti, musia ich tak namiesto pár hodín nakoniec hospitalizovať v nemocnici na celý deň, čo spôsobuje ďalšie kapacitné problémy. Pritom nemocnica riešenie má. Vypracovala projekt, ktorým by chcela rozšíriť priestory formou nadstavby aj prístavby. Väčšie oddelenie by získala aj detská onkológia.

Potrebovala by 25 miliónov eur a chcela sa o ne uchádzať z plánu obnovy. Svoj projekt predložila aj ministerstvu zdravotníctva. Dnes je už jasné, že z plánu obnovy zdroje na zväčšenie oddelenia nezíska. O financie z aktuálnej výzvy v hodnote 212 miliónov eur sa uchádzať nemôže, pretože nespĺňa stanovené kritériá. Predovšetkým v tom, že nejde o regionálnu nemocnicu.

Vzhľadom na havarijnú situáciu tak v nemocnici rozmýšľajú o vyhlásení verejnej zbierky. Pritom na nemocnice v Košickom kraji je z výzvy vyčlenených takmer 47 miliónov eur. Po vyradení štátnych koncových nemocníc má najbližšie k získaniu projektov sieť konkurenčných nemocníc Svet zdravia finančnej skupiny Penta. V hre sú rekonštrukcie michalovskej a spišskonovoveskej nemocnice.

Z 22 štátnych nemocníc dostanú peniaze dve

Podobne ako Detská fakultná nemocnica v Košiciach je na tom väčšina veľkých fakultných nemocníc na Slovensku. Veľký balík peňazí z plánu obnovy, ktorý mal pretvoriť či zrekonštruovať slovenské zdravotníctvo, štátu postupne preteká cez prsty bez toho, aby sa ho podarilo použiť na potrebné reformy v koncových nemocniciach. Práve tie poskytujú pacientom tú najzložitejšiu starostlivosť.

Univerzitné a fakultné nemocnice sa môžu zapojiť len do výzvy určenej pre všetky zariadenia bez rozdielu, v rámci ktorej sa prerozdelí 53 miliónov eur.

Veľká a komplexná rekonštrukcia Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici či univerzitnej nemocnice v Košiciach je tak v nedohľadne. Z vyše 200-miliónovej výzvy budú profitovať najmä menšie regionálne zariadenia, ktoré pôvodne ani nemali byť cieľovkou plánu obnovy.

Už v časoch príprav plánu obnovy bolo jasné, že zdravotníctvo bude jedným z hlavných pilierov. Aj Európska komisia totiž vo svojich hodnotiacich správach pravidelne upozorňovala na pokrivkávajúcu kvalitu systému a neúnosný stav infraštruktúry. Ďalšou hybnou silou investícií bola aj obnova zdravotníctva zasiahnutého covidom.

Zdravotníctvu sa venoval celý jeden komponent a na výstavbu a rekonštrukcie nemocníc Komisia odsúhlasila takmer miliardu z celkových šiestich miliárd eur.

Jedným z hlavných motívov bola aj solidarita s tými zariadeniami, ktoré v prípade krízových situácií riešia tie najťažšie prípady na rozdiel od zariadení, ktorých primárnym cieľom je vytvárať zisk. A pomôcť najmä tým, ktoré sú v strate, čo ich inak za bežných podmienok vyraďuje z možnosti čerpať eurofondy. 

To, že pri písaní plánu obnovy sa myslelo najmä na obnovu veľkých štátnych nemocníc, dokazuje fakt, že práve ich stavu sa samotný dokument venuje najpodrobnejšie. Regionálne nemocnice nespomína vôbec.

Pôvodný zámer potvrdila aj bývalá štátna tajomníčka rezortu Jana Ježíková, ktorá mala niekoľko mesiacov implementáciu plánu obnovy na starosti ako svoju agendu. Ministerstvo protiargumentuje tým, že na výstavbu dvoch nových nemocníc v Bratislave a v Martine pôjdu viac ako dve tretiny z prostriedkov určených na rekonštrukcie. Podľa rezortu sa teda nedá hovoriť o tom, že by boli štátne nemocnice z plánu obnovy vytlačené.

Plán obnovy však nehovoril iba o výstavbe dvoch nemocníc, ale o rekonštrukcii systému. Slovensko má totiž celkovo 22 štátnych nemocníc a zlá situácia panuje až na niekoľko výnimiek vo všetkých z nich. Zmeniť to mala do veľkej miery 200-miliónová výzva na financovanie veľkých investičných projektov, ktorá bola otvorená v novembri tohto roka.

Čo sa teda stalo, že z tejto výzvy nakoniec nebudeme mať lepšie fakultné nemocnice? Je za tým hneď niekoľko faktorov. Podľa viacerých zdrojov z prostredia ministerstva zdravotníctva však zásadný zlom nastal v marci tohto roka. Vtedy minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský nemocniciam prikázal pozastaviť prípravu projektov.

Projektový chaos na ministerstve

Slovenský plán obnovy odobrila Európska komisia v lete 2021. Nemocnice však začali pracovať na projektoch, s ktorými by sa mohli zapojiť do očakávaných výziev, už koncom roka 2020.

Tá prvá mala byť otvorená už v apríli v roku 2022. V marci tohto roka však ministerstvo zdravotníctva všetkým nemocniciam dalo príkaz, aby s prípravami projektov prestali.

Rezort tento krok vysvetľuje aj v obsiahlej tlačovej správe. „Účelom tohto príkazu nebolo zastaviť prípravy na projektoch nemocníc, ktoré sa chceli uchádzať o prostriedky z plánu obnovy, ale, naopak, usmerniť nemocnice v príprave a zodpovedne vyhodnotiť, či sa stíhajú pripravované zámery realizovať.“

Nemocnice mali v ďalších prípravách pokračovať v spolupráci so Zdravotníckou implementačnou agentúrou (ZIA). Vláda dala milión eur na jej vznik už v marci 2021, no po rezignácii ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sa jej začiatok odďaľoval. Nakoniec ju ministerstvo zdravotníctva zriadilo až v októbri 2021.

ZIA vznikla v rámci ministerstva práve nato, aby uľahčila a urýchlila prípravu čerpania európskych peňazí. Zdravotnícke zariadenia totiž podľa rezortu zbytočne míňali peniaze na externé konzultačné firmy a zároveň ich projekty nespĺňali podmienky plánu obnovy, pretože nemali prístup k potrebným údajom. Práve s tým im mala pomôcť implementačná agentúra s tridsiatimi zamestnancami.

Hlavná výzva, ktorá mala byť otvorená v apríli, sa tak posunula predbežne na jún, aby sa následne opäť posunula. Počas týchto mesiacov agentúra komunikovala s nemocnicami, radila im a priebežne vyhodnocovala stav ich projektov. Nastavovala nemocniciam parametre, ktoré by mali šancu prejsť cez plán obnovy, a krotila vízie nemocníc, ktoré boli neraz veľmi predimenzované.

Podľa bývalého generálneho tajomníka služobného úradu u Lengvarského Petra Ferjančíka však v 90 percentách prípadov agentúra zistila, že na túto úlohu nemá kapacity. Nemocnice tak stratili čas, ktorý potrebovali na prípravu projektov, a celý proces sa zasekol.

Interpretácie zvnútra ZIA sa však rôznia. Proces sa podľa niektorých zastavil, až keď bol riaditeľ agentúry Slavomír Udič odvolaný z úradu a nahradila ho Petra Svobodová, niekdajšia námestníčka šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Až vtedy sa to aj podľa slov niektorých riaditeľov nemocníc, ktorí nechcú byť menovaní, takpovediac „zaseklo“.

Čítajte tiež

Lengvarský odvolal šéfa dôležitej agentúry Nahradí ho kontroverzná exnámestníčka PPA, Heger má pochybnosti

Lukáš Kekelák

Nová šéfka Petra Svobodová ešte ako námestníčka bývalého šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry mala brániť väčšej transparentnosti a z agentúry odchádzala s odmenou 27-tisíc eur. Premiér Heger spochybňuje Lengvarského výber a žiada vysvetlenie.

Samotné ministerstvo v tlačovej správe najnovšie očierňuje aj vlastnú agentúru. Označuje ju za zlý nápad a nakoniec ju aj ruší. Ako vysvetľuje, agentúra nepriniesla požadovaný efekt a „skôr sa potvrdilo, že zriadenie takejto agentúry je nehospodárne, neefektívne a napriek mediálne komunikovaným informáciám ZIA nedokázala plniť ani základné funkcie v rozsahu jej zriaďovacej listiny“. Dokonca nazýva agentúru utopistickou.

Udič, ktorý agentúre šéfoval až do letného odvolania, vyjadrenia o nečinnosti agentúry popieral a tvrdil, že jej členovia sa po príkaze ministra venovali vyhodnocovaniu projektov prakticky 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Koniec sna o zrekonštruovaných štátnych nemocniciach

Definitívny ortieľ nad čerpaním peňazí z plánu obnovy pritom prišiel v septembri, keď vláda schválila metodiku, podľa ktorej sa majú vyberať projekty vo výzve na výstavbu a rekonštrukcie nemocníc.

Podľa dokumentu je cieľom výzvy „podporiť poskytovateľa, ktorý má pre daný spád najdôležitejšiu úlohu“. Hneď za tým však priznáva, že ešte nie je jasné prerozdelenie nemocníc podľa nového systému, a tak sa bude vyhodnocovať podľa toho, ktoré zariadenie má najväčší spád v regióne. Tými sú jednoznačne veľké štátne nemocnice.

Ako však ďalej spresňuje metodika, „zameraním je spád na úrovni druhého typu nemocnice, kde je predpoklad, že na rozdiel od priameho vyzvania, kde boli nemocnice s diametrálne odlišným profilom (čiže od špecializovaných ústavov až po univerzitné pracoviská), v prípade dopytovej výzvy budú mať nemocnice porovnateľnejší profil. V tomto prípade je veľkosť spádu dobré proxy ich úlohy v regióne“.

Do výzvy sa teda môžu zapojiť iba nemocnice druhého typu, čo sú regionálne nemocnice a nie štátne. Prečo? Metodika to vysvetľuje tým, že tak budú mať porovnateľnejší profil a bude sa ľahšie vyberať. Práve táto veta ministerstvu, ktoré metodiku pripravilo, stačila na to, aby úplne vyradila z hry štátne nemocnice, ktoré boli centrom plánu obnovy.

Lengvarského rezort sa v spomínanej tlačovej správe obhajuje tým, že na štátne nemocnice sa zamerali pri čerpaní cez priame zadanie. V rámci neho rezort „transparentne posúdil stav pripravenosti projektov všetkých štátnych nemocníc“.

Na základe tohto posudku sa rozhodlo o výstavbe dvoch nových nemocníc, na ktoré pôjde celkovo 611 miliónov eur, čo sú viac ako dve tretiny zo všetkých prostriedkov určených na výstavbu a rekonštrukcie nemocníc.

V každom prípade, 211 miliónov, ktoré sa prerozdeľujú v rámci aktuálne otvorenej výzvy, smeruje medzi malé regionálne nemocnice. Tie však pôvodne podľa bývalej štátnej tajomníčky Ježíkovej peniaze z plánu obnovy ani čerpať nemali. Nastavenie výzvy vníma zo strany ministerstva ako spôsob, ako dosiahnuť „ten správny výsledok“.

O aké nemocnice totiž ide? Samotná metodika priznáva, že ešte nie je známe, ktoré nemocnice budú patriť do druhej kategórie, keďže optimalizácia siete nemocníc nebola stále zverejnená. Práve tá určí, ktoré nemocnice skončia na regionálnej úrovni. Pritom rovnaká metodika určuje kategorizáciu nemocníc za jedno z kritérií výberu.

Tento problém sa rozoberal aj na parlamentnom zdravotníckom výbore ešte v novembri. Tam minister Lengvarský uviedol, že ide iba o zdanlivý problém, pretože ministerstvo už vie, ktorá nemocnica bude patriť do ktorej kategórie, a vedia o tom vraj aj samotné zariadenia. Chýba už iba oficiálne spracovanie, ktoré by sa malo dostať na verejnosť čoskoro, najneskôr v marci budúceho roka.

Koniec dobrý, všetko dobré. Pre Pentu?

Už teraz je však jasné, že pôjde o nemocnice regionálneho typu. Tak totiž túto kategóriu definuje samotný zákon o optimalizácii siete nemocníc. Medzi nimi má veľké zastúpenie spoločnosť nemocníc Svet zdravia, ktorá patrí pod finančnú skupinu Penta. A zdá sa, že práve jej projekty majú najväčšiu šancu na úspech.

Penta má kompletne pripravených päť projektov – Topoľčany, Rimavská Sobota, Humenné, Michalovce a Spišská Nová Ves –, s ktorými sa plánuje zapojiť do výzvy. To, že má veľkú pravdepodobnosť úspechu, podporuje aj ďalšia podmienka výzvy, a to že projekty už musia mať za sebou proces posudzovania dosahov na životné prostredie (EIA).

Ak sa pozrieme do verejne dostupnej databázy, je celkom jednoduché nájsť projekty, ktoré prešli týmto procesom posudzovania. Ide napríklad o plánovanú stavbu nemocnice v Rimavskej Sobote či v Humennom. Projekty iných nemocníc regionálneho typu by ste tam hľadali márne.

Nie je zlé, že Rimavská Sobota či Humenné budú mať pravdepodobne vďaka plánu obnovy nové nemocnice. Veľkým problémom je skôr to, že peniaze sa nedostanú na miesta, kde zúfalo chýbajú. Príkladom môže byť práve detská nemocnica v Košiciach.

Fakultné nemocnice využívame všetci, i keď možno nesídlia priamo v našom meste. Hlavne tie totiž poskytujú liečbu závažnejších ochorení či výkon komplexnejších zákrokov a spadá tak pod ne veľké množstvo pacientov. Napriek tomu budú z plánu obnovy vo väčšej miere benefitovať iba dve z celkového počtu 22 štátnych nemocníc. A v prípade Rázsoch je otázne, kedy do nemocnice vôbec vstúpi prvý pacient.

Ministerstvo zdravotníctva sa namiesto toho, aby spojilo sily spolu s nemocnicami a urobilo maximum pre dobré využitie peňazí z plánu obnovy, topí v žabomyších sporoch v rámci vlastného rezortu.

Dokonalou ukážkou je jeho odpoveď na obvinenia, že peniaze z plánu obnovy nejdú tam, kam by mali. Rezort obviňuje z neschopnosti implementačnú agentúru, ktorú sám vytvoril a bola mu podriadená. O niekoľko odsekov zas obviňuje predchádzajúce vedenie Mareka Krajčího. Ten, mimochodom, odišiel z ministerskej stoličky ešte v marci 2021, čiže niekoľko mesiacov predtým, ako bol plán obnovy schválený.

Dnes sa niet čo čudovať, že najväčšiu šancu na získanie peňazí z plánu obnovy má súkromná spoločnosť, ktorá napreduje v investičnom plánovaní a realizácii svojich projektov bez ohľadu na to, či existuje akýsi európsky fond.

Možno tipovať, prečo podobne ako súkromní poskytovatelia nemali dostatočne dobre pripravené projekty aj štátne nemocnice. Prípadne prečo pokyn ministra na zastavenie prípravy projektov a ich prepracovanie neprišiel už skôr, napríklad v marci 2021, ale namiesto toho nechal nemocnice robiť si veci po svojom, aby ich následne zastavil v ich často nerealistických predstavách. Nehovoriac o tom, že viaceré nemocnice mali tiež dosť pádnych argumentov na to, aby si svoju nečinnosť odôvodnili.

Ak má štát víziu, mal by nastaviť systém tak, aby sa mu ju podarilo realizovať. Teda využiť všetky prostriedky na to, aby boli jeho vlastní poskytovatelia úspešní a projekty naplnené. Miesto aktívnej participácie a pomoci si však ministerstvo vyradením vlastných nemocníc z uchádzania sa o európske zdroje strieľa do vlastnej nohy a konkurencii opäť prestiera červený koberec.