Bývalá štátna tajomníčka Lenka Dunajová Družkovská, dnes nemocničná sestra v Martine, pred tromi rokmi podala trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu pri eurofondovej výzve na obnovu regionálnych nemocníc vo výške 212 miliónov eur, ktorú dnes prešetruje Európska prokuratúra aj Európsky úrad pre boj proti podvodom.
Vo výzve zo 16 prihlásených projektov nemocníc uspelo osem. Zadarilo sa všetkým trom nemocniciam Agelu, ktoré sa o dotáciu uchádzali (Skalica, Levice, Zvolen). Spolu si rozdelili 90 miliónov eur, takmer polovicu z celého balíka. Dotáciu takmer 40 miliónov eur získala jedna nemocnica Penta Hospitals v Spišskej Novej Vsi.
Uspela aj nemocnica v Bardejove – neziskovka spoluzaložená štátom –, do ktorej medzičasom vstúpil Agel, štátna akciovka v Poprade, trenčianska župná nemocnica v Bojniciach a Kysucká nemocnica v Čadci, ktorá patrí Žilinskému samosprávnemu kraju.
Práve dianie okolo čadčianskej nemocnice vyvrcholilo až trestným oznámením, ktoré podala vtedajšia štátna tajomníčka na rezorte zdravotníctva Dunajová Družkovská. Vo februári 2023 sa dozvedela, že istého vysokého štátneho funkcionára vydierajú pre antedatovanie dokumentov nemocnice v Čadci.
Výsledky výzvy po predčasnom zverejnení ministrom Vladimírom Lengvarským, len pár hodín pred koncom jeho ministrovania, prešetrovala aj Národná implementačná a koordinačná autorita a kontrolná komisia na ministerstve zdravotníctva. Zistenia odhalili veľa nejasností i svojskej selekcie, ktorá uprednostnila niektorých uchádzačov výzvy pred inými.
Len preto vo výzve neuspela napríklad župná nemocnica v Považskej Bystrici či nemocnica Penty v Rimavskej Sobote.

Družkovská, ktorá sa medzičasom stala chránenou oznamovateľkou, za tým vidí „sofistikované a dobre premyslené konanie v čase nastavenia samotných kritérií“. Nevie si inak vysvetliť, prečo zamestnanec ministerstva konzultoval podmienky výzvy s osobou, ktorá na ministerstve nepracovala a mohla byť v konflikte záujmov s prijímateľmi prostriedkov, teda úspešnými nemocnicami.
„Po rozdelení alokovaných prostriedkov pre jednotlivé kraje bolo možné vo veľkej miere predpokladať, kto bude v ktorom kraji úspešný,“ povedala pre Postoj o dianí okolo výzvy ešte pred jej spustením.
„Mesiac pred vyhlásením výzvy sa na ministerstve objavil zoznam úspešných nemocníc. Nemocnica v Rimavskej Sobote sa na ňom nenachádzala. Ako je možné, že tvorcovia takéhoto zoznamu vedeli výsledok ešte pred podaním žiadostí?“ uviedla bývalá štátna tajomníčka pre Denník N.
Lenka Dunajová Družkovská v rozhovore pre Postoj uviedla, že za kľúčovú osobu celého prípadu pokladá analytika Martina Smatanu.
„Jednoznačne ide o kľúčovú osobu. Sám o dôležitosti svojej úlohy hovoril verejne,“ uviedla s tým, že pokladá za zarážajúce, že výzva odišla deň pred vyhlásením na kontrolu práve jemu.
Na tvorbe metodiky celej výzvy sa podieľal zdravotnícky analytik Martin Smatana so svojím vtedajším firemným spoločníkom z Msquare Michalom Štofkom, ako aj s ďalšími ministerskými analytikmi Inštitútu zdravotných analýz (IZA), Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) a ľuďmi okolo premiéra Eduarda Hegera na úrade vlády.
Smatana vtedajšiemu premiérovi od júna do septembra 2022 „pro bono“ pomáhal s plánom obnovy. Ako spolutvorca metodiky čerpania peňazí vo výzve sa stretával aj so zástupcami nemocníc.
Mesiac pred oficiálnym spustením výzvy v októbri 2022 na zdravotníckej konferencii SME očakával, že uspeje osem nemocníc, a jeho predpoklad sa v marci 2023 naplnil. Hoci tvrdil, že sám finálne znenie výzvy vopred nevidel, otvorene priznal, že predčasne uniklo.

„Osem ľudí mi odtiaľto (ukazujúc na obecenstvo, v ktorom boli aj zástupcovia nemocníc a súkromných poskytovateľov, pozn. red.) už poslalo tú výzvu s tým, že či je to ona. To znamená, že ono to ‚leaklo‘ (uniklo, pozn. red.), koluje to, predpokladám, že aj do Sveta zdravia sa to dostalo. Ako všetky materiály, ktoré robím.“
Potenciálni uchádzači tak podľa slov analytika Smatanu o podmienkach výzvy pred jej štartom vedeli. „Keby to bolo zlé, tak sa určite hlásia, píšu blogy a mediálne sa sťažujú. Takže verím, že to je dobre pripravené,“ dodal na záver panelu Stres v pláne obnovy, kde vystúpil s príspevkom ako hlavný rečník.
Podobné vyjadrenia naznačovali, že súkromné nemocnice Agelu a Penty mohli byť na výzvu vopred lepšie pripravené ako niektoré župné či štátne zariadenia, hoci nemožno vylúčiť, že sa vďaka únikom včas lepšie nachystali aj niektoré štátne nemocnice.
Analytik Martin Smatana, ktorý dnes pracuje na projekte novej vojenskej nemocnice ministerstva obrany Roberta Kaliňáka v Prešove a ktorého premiér Robert Fico poveril aj tvorbou vízie rozvoja Slovenska do roku 2040, tvrdenia bývalej štátnej tajomníčky odmieta.
Vo veci vypovedá ako svedok. Denník Postoj s ním v blízkom čase prinesie rozhovor, v stanovisku pre Denník N zatiaľ označil slová Dunajovej Družkovskej za dojmy a „mediálnu kampaň s cieľom sa zviditeľniť“.
„Pani štátna tajomníčka nevie a len si vyberá, čo jej do príbehu sedí. Po jej rozhovore v Postoji na ňu podám trestné oznámenie za očierňovanie, aj keď som presvedčený, že ona ani nevie, že klame,“ avizuje Smatana. Na základe čoho to tvrdí?
„Nebola ani na jedinom pracovnom stretnutí k metodike, nikdy neprejavila záujem o túto tému ani nepožiadala o vysvetlenie. Dokonca som jej ponúkal, že to s ňou prejdem, čo odmietla,“ hovorí Smatana o Družkovskej.

K výzve ho vraj prizval premiér Eduard Heger ako nezávislého experta, aby „rozsekol konflikty medzi krídlami OĽaNO“, ktoré blokovali projekty. Cieľom bolo, aby neprepadli peniaze z plánu obnovy.
Smatana hovorí, že výzve venoval zhruba 15 hodín práce v lete 2022. „Následne som už len odpovedal na technické otázky tých, ktorí pripravovali výzvu.“ Zároveň uviedol, že koordinoval proces tvorby „transparentných parametrov hodnotenia projektov“, na čom podľa neho robili desiatky odborníkov z ÚHP, IZA, Zdravotníckej implementačnej agentúry či úradu vlády.
K stolu vtedy prizvali aj exministerku zdravotníctva z čias vládnutia Smeru Andreu Kalavskú, ktorá dnes pracuje pre Agel.
Analytik pripomína, že to, na čom robil, dvakrát schválila vláda. Svoje slová o ôsmich úspešných nemocniciach ešte pred spustením výzvy, ktoré sa následne naplnili, vysvetľuje rozhodnutím vlády, ktorá podľa neho chcela, aby mal každý kraj podporený projekt.
Dunajová Družkovská na sociálnej sieti neskôr reagovala, že vyhrážky trestnými oznámeniami čakala. Momentálne vraj čelí osobným útokom a za posledné štyri roky žije „pod obrovským tlakom, ktorý si väčšina ľudí ani nevie predstaviť“. „Chrániť verejné financie, ktoré patria pacientom, nie oligarchom, je naozaj náročné,“ uviedla.
Bývalá štátna tajomníčka a dnes chránená oznamovateľka protispoločenskej činnosti v rozhovore povedala, že na príprave výzvy sa podieľali osoby, ktoré nemali vyriešený konflikt záujmov voči úspešným uchádzačom.
„Konflikt záujmov je vážna nezrovnalosť, ktorej dôsledkom môžeme prísť o celých 200 miliónov eur,“ uviedla.
Ešte v januári 2025 podávala dôkazný návrh, kde žiadala do spisu zabezpečiť finančné vyšetrovanie súkromnej firmy a fyzických osôb, ktoré sa vo veľkej miere podieľali na príprave výzvy a rozhodovali o samotných podmienkach.
„Dodnes v spise nevidieť výsledky takéhoto vyšetrovania, ktoré by vylúčili konflikt záujmov,“ povedala a nikoho konkrétne nemenovala. Dodala však, že na prípade robí len jeden policajt, pričom prípad by si podľa nej zaslúžil väčšiu pozornosť analytických tímov na polícii.
Martin Smatana už v minulosti poprel, že by on či jeho firma Msquare niekedy pracovali pre súkromné skupiny Agel, Penta či firmy z ich portfólia. Poprel to aj Agel, Penta neodpovedala.
„Doteraz sme s Agelom a Pentou nerobili. Ani s ich previazanými firmami, ani tu, ani v Čechách. Už len ultimátne preto, že by z toho bola kauza, keďže som z tohto pohľadu toxický,“ vravel pre Postoj Smatana a zopakoval to aj vo svojom najnovšom stanovisku.
„Konflikt záujmov neexistuje,“ komentoval svoje pôsobenie vo výzve.
Agel však Martina Smatanu podľa jeho slov po konci na čele Inštitútu zdravotnej politiky oslovil, či by ako analytik nenastúpil práve do ich tímu. Odmietol to, lebo sa s Michalom Štofkom rozhodli ísť vlastnou cestou a založiť si firmu Msquare, ktorá ponúka poradenstvo v zdravotníctve.

Analytik Smatana asistoval úradu vlády pri tvorbe metodiky čerpania financií bez toho, aby mal s úradom v danom čase uzavretú akúkoľvek pracovnú dohodu či zmluvu o mlčanlivosti. Žiadnu dohodu nemal podpísanú ani s rezortom zdravotníctva, iba zmluvu o mlčanlivosti, ktorá doteraz nebola zverejnená. Keď sme sa pýtali prečo, ministerstvo priamo neodpovedalo.
V odpovedi tvrdilo, že Martin Smatana počas prípravy návrhu metodiky spojenej s vyhodnocovaním projektov výzvy „nemal prístup k neverejným dátam či informáciám“, hoci on sám hovoril, že sa pri príprave výzvy stretával so „stakeholdermi“, aby si „rozumeli“, ako sa to bude „počítať“.
Pri následnom dopytovaní, prečo potom ministerstvo s analytikom uzavrelo zmluvu o mlčanlivosti, keď nedisponoval neverejnými informáciami, rezort v komunikácii otočil.
Denníku Postoj odpísal, že takúto zmluvu vraj ani nemalo povinnosť podpísať, keďže analytik „nebol v kontakte s neverejnými údajmi alebo finálnymi dokumentmi a materiálmi, skôr ako boli zverejnené na portáli rokovania vlády alebo stránke MZ SR“.
„Taktiež pán Smatana mal už podpísanú zmluvu v rámci svojho výkonu práce ako predseda dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá sa vzťahuje na všetky zistenia a informácie poskytnuté zo strany MZ SR, a to aj mimo zistení v rámci samotnej VšZP,“ uviedla vtedajšia hovorkyňa ministerstva Petra Lániková.
Dodatočnú dohodu podľa rezortu uzavreli v júni 2022, ktorá na rozdiel od iných vraj nepodliehala povinnosti zverejnenia a ani nemala pridelené spisové číslo. Tieto zmluvy sa ani podľa Smatanu nezverejňujú, hoci viacero takých sa v Centrálnom registri zmlúv nachádza.
Mlčanlivosť pri tvorbe výzvy je dôležitá, aby nevznikali pochybnosti, či tvorcovia výzvy neboli v danom čase v konflikte záujmov.