Krátka správa o víťazstve Pétera Magyara V nedeľu som bol na maďarskej žúrke storočia

Stále si pretieram oči, čo to vlastne bolo, ale som rád, že som to zažil.

Videl som mestskú mládež, ktorá sa v mnohom podobala na svojich fashionable rovesníkov v Berlíne, len s rozdielom, že berlínske hipsterstvo volí radikálnu Ľavicu, kým mládežnícke maďarské masy šliapali po roztrhaných volebných plagátoch všetkých porazených strán (vrátane vypadnutých ľavicových) a premenili dunajské promenády na Woodstock plný plechoviek a rozbitých fliaš vína.

Cudzí ľudia si podávali ruky, elegantný starší pán objal chalana vo veslárskom tričku I love London, páry sa maznali tak obscénne, ako už asi dlho nie, a močilo a vracalo sa do kríkov aj vedľa jedna radosť. Do toho trúbili tisíce vodičov, zvlášť uberisti. Nočná headline jednej televízie bola celkom výstižná: „Karneval v uliciach.“

Bolo by nekorektné povedať, že policajti sa prizerali. Nie, muži zákona sa tvárili, akoby tu ani neboli. Neskoro v noci sa niektorí mladí váľali po zemi alebo liezli polonahí (presnejšie: polonahé) na stĺpy verejného osvetlenia, aby krkolomne strhli ďalšie volebné plagáty. Matka majiteľky môjho maličkého penziónu – podľa svojich vyjadrení verná volička Fideszu – mi šokovane rozprávala, ako v noci pred svojom činžiakom videla fetovať mladého muža – bez štipky hanby, na chodníku.

Nevylučujem, že Fidesz si v tú noc už pripravil naratív pre svoj comeback: Vidíte, národ nás zavrhol – a okamžite vypukla sodoma a gomora.

Keď som o tretej v noci zhasol, vonku bolo ešte veľa kriku. Keď som sa o siedmej zobudil, vykrikovali stále – alebo opäť.

Tisza výrazne vyhralaOslobodili sme Maďarsko od Orbánovho režimu, vyhlásil Magyar, ktorý získal ústavnú väčšinu

Marek HolkaJuraj Brezáni

Po 16 rokoch, počas ktorých panoval Fidesz Viktora Orbána s takmer nepretržitou ústavnou väčšinou, títo ľudia oslavovali svoje oslobodenie. Pád Fideszu na asi 55 zo 199 kresiel nevnímali ako zmenu moci, ale ako regime change: výnimočná politická zver Orbán ukázala svojim slabším epigónom, že budovanie národnokonzervatívneho deep state je možné aj v strednej Európe.

Volič sa 12. apríla dal presvedčiť, že tento hlboko zažratý režim môže rozuzliť iba bývalý barón Fideszu s priam führerským mandátom a s nepretržitým mávaním trikolóry. Pri zrejme najvyššej volebnej účasti od pádu socializmu udelil volič Péterovi Magyarovi rekordnú ústavnú väčšinu asi 138 kresiel.

Volebnú párty víťaznej strany Tisza som sledoval na budínskom nábreží Dunaja. Odznaky s mapou Veľkého Uhorska sa predávali aj tam, štýlovo sa to podobalo na (vysnívané) finále národnej futbalovej reprezentácie.

Budapešť v nedeľu večer pôsobila ako metropola nejakej významnej ríše: toľko výletných lodí ako na carihradskom Bospore a množstvo televíznych štábov z celého sveta. V pozadí na druhom brehu Dunaja žiarila dozlatista osvetlená katedrála asi najpôsobivejšieho európskeho parlamentu.

Vie sa, žiaľ, len na Slovensku, že ho postavili slovenskí robotníci bez toho, aby v ňom získali zastúpenie. Vynoril sa ešte druhý slovenský kontext: komentátori opozičnej televízie Partizán porovnali predvčerajší pád Orbána s pádom Mečiara v roku 1998.

Medzi siedmou a ôsmou, počas prvej hodiny po zatvorení volebných miestností, keď som márne čakal na exit poll a keď ešte neboli žiadne výsledky, som ešte mohol odskočiť po rosé do pouličného bufetu. Potom som však na štyri hodiny uviazol v rýchlo rastúcom a čoraz euforickejšom dave.

Boli to neskutočné masy. Trvalo večne, kým víťaz s povinnou trikolórou prešiel tesným koridorom, aj keď ide o prekvapivo nízkeho chlapíka s ľahkým podozrením na Napoleonov komplex, a trvalo minimálne hodinu, kým som sa okolo polnoci dostal z tohto bludiska rozžiarených ľudských tiel.

Dosahy maďarských voliebAko Orbánova prehra oslabuje Fica

Jozef Majchrák

Tam relatívne vpredu, kde som stál štyri hodiny bez možnosti pohnúť sa, bolo veľa členov strednej triedy. Priemerný vek bol odhadom 15 rokov pod maďarským priemerom. Videl som tam mladých, ktorí sa o politiku zaujímajú možno len raz v živote.

Predo mnou bol celý čas homosexuálne pôsobiaci mladík s tenkými gavalierskymi fúzikmi a s kerkou na krku. Vibroval od radosti a strieľal so svojimi sympatickými kamarátkami šampanské. Za mnou bol dlhší čas pochmúrne sa tváriaci pár rómskeho pôvodu, ktorému som neustále bránil vo výhľade, ani raz sa však nesťažoval.

Vedľa mňa stal roboš šesťdesiatnik. Mal tvrdú plešatú hlavu a na rozdiel od usmiatej ženy ani raz neprejavil emóciu. Celý čas len stál, sústredene sa pozeral a mlčal. Len raz som ho zachytil, ako sa na dve sekundy zasmial. Bolo to po prejave Pétera Magyara a po speve národnej hymny – v okamihu, keď nafukovacia zebra, ktorá odkazovala na zámok Orbánovho klanu obklopený zebrami, odletela do nočnej oblohy nad Budínom.

To bola pre mňa tá najsilnejšia chvíľa.

Zebra je oslobodená a Maďarsko tiež.

Mnohé pokriky v tom dave zneli ako zo štadióna: „Ria, ria, Hungaria!“ Najčastejšie skandovali heslo strany „Árad a Tisza“, „Tisa sa vylieva z brehov“. Často zaznelo aj „špinavý Fidesz“. Jednotlivci preklínali Orbána nadávkami, ktoré v tomto denníku nemožno citovať. Celkovo trikrát kričali „Rusi von!“ („Ruszkik haza“, doslova „Rusi domov!“) a raz „Európa“.

Mimochodom, maďarská žúrka storočia vyrobila aj jedného nečakaného víťaza.

Nie je zdokumentované, že by predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová niekedy niekomu v našej Európe zahriala srdce. Osočujúca kampaň proruského kolaboranta Viktora Orbána proti ukrajinskému prezidentovi Zelenskému a proti Bruselu však očividne spôsobila, že som v nedeľnú noc zopárkrát počul výkrik „Orsi“.

Musel som konzultovať s doktorom Googlom, aby som našiel pravdepodobný preklad tohto záhadného výkriku.

Ak sa nemýlim, Orsi je v maďarčine nežná prezývka pre Uršulu...