Aká bude vláda Tiszy Expertný štát s veľkými plánmi, silným mandátom aj výraznými vnútornými limitmi

Ak niekto sleduje maďarskú politiku zo Slovenska, ľahko sa môže stratiť v spleti mien, konfliktov a sloganov.

Počas uplynulého jeden a pol desaťročia fungovalo Maďarsko v relatívne stabilnom, centralizovanom politickom systéme, ktorý určovala mocenská štruktúra spojená s menom Viktora Orbána – systém známy ako Nemzeti Együttműködés Rendszere (Systém národnej spolupráce), skrátene NER.

Voľby v roku 2026 však tento systém nielen oslabili, ale v podstate otvorili cestu k jeho demontáži. Strana Tisza vedená Péterom Magyarom získala takú parlamentnú väčšinu, ktorá je mimoriadna aj z pohľadu Slovenska: zo 199 poslancov im patrí až 141. To znamená nielen pohodlné vládnutie, ale aj ústavodarnú silu a veľmi široké možnosti.

Čo to však znamená v praxi? Rodí sa nový „orbánovský“ systém, len s inými aktérmi? Alebo sa skutočne črtajú kontúry iného typu štátu?

Takéto silné poverenie samo osebe ešte nie je odpoveďou na otázku, ktorá dnes zamestnáva analytikov v Budapešti, Bratislave či Bruseli: aký systém vzniká v Maďarsku po NER?

Odpoveď – aspoň podľa zatiaľ dostupných programov a vyjadrení – nepredstavuje klasický ideologický obrat. Skôr ide o osobitnú syntézu: technokratické vládnutie s liberálnou spoločenskou politikou a konzervatívnymi hodnotovými základmi. Akýsi projekt „fungujúceho štátu“, ktorý sa vedome snaží vystúpiť z ideologických zápasov, ktoré definovali maďarskú politiku posledných pätnástich rokov.

Debata v redakciiMagyar ide na to tvrdo, nepreháňa to?

Martin Hanus

Sľub o nadvláde so sebakontrolou

Najväčší politický paradox vlády Tiszy spočíva práve v tomto: zatiaľ čo disponuje historicky bezprecedentným mandátom, vo svojej rétorike sľubuje jeho obmedzenie. Jedným z kľúčových prvkov programu Pétera Magyara je obmedzenie počtu premiérskych mandátov na dva, ako aj obnova systému bŕzd a protiváh.

To je v ostrom kontraste s vládnou praxou posledného jeden a pol desaťročia, ktorú charakterizovala centralizácia a maximalizácia politickej kontroly.

Najzásadnejší rozdiel spočíva možno v tom, že Tisza nechce len zmeniť politický smer, ale samotnú logiku fungovania štátu. Podľa naratívu vlády nejde o ideológiu, ale o „opravu“ štátu.

Na prvé počutie to môže znieť ako technokratické klišé, no v maďarskom kontexte má veľmi konkrétny význam. V uplynulých rokoch politická lojalita často prevažovala nad odborným výkonom. Tisza chce túto logiku obrátiť.

Preto mnohí hovoria o „expertnom kabinete“. Lenže nejde o klasickú prechodnú úradnícku vládu, akú zažilo aj Slovensko počas vlády Ľudovíta Ódora. Tu sa politická strana pokúša dlhodobo stavať na odbornosti – a tým zároveň podstupuje riziko.

Vízia „manažérskeho štátu“ či meritokracie

Do viacerých kľúčových pozícií sa majú dostať nie kariérni politici, ale ľudia s podnikateľským alebo akademickým zázemím.

S tým sa začína aj problém. Politika nie je firma. Riadenie krajiny nie je len otázkou efektivity – má aj spoločenské, kultúrne a emocionálne rozmery, ktoré nemožno merať iba číslami a ukazovateľmi.

Značná časť adeptov na ministrov prichádza zo súkromného sektora, akademického prostredia či občianskej sféry, zatiaľ čo v oblasti financií a práva sa objavujú odborníci s medzinárodným poradenským zázemím.

István Kapitány prichádza z globálneho vedenia Shellu, Gábor Pósfai z manažmentu Decathlonu, Attila Kövesdy zo sveta Deloitte, Anita Orbánová prináša skúsenosti z Vodafonu – všetci reprezentujú prístup, ktorý má politickú lojalitu nahradiť hodnotením založeným na výkone.

Slovenskí Maďari po prehre OrbánaKončí sa sprisahanie asociálnych chlapcov z periférie, prichádza Fidesz light a riziko autoritárstva zostáva

Lukáš Kekelák

Zloženie vlády stojí na koncepte „vrátenej moci“. Kým predchádzajúci režim uprednostňoval lojalitu pred odbornosťou, vláda Tiszy sa snaží zaplniť vákuum po kolapse NER technokratickým profesionalizmom.

Nejde však len o meritokratický obrat, ale aj o nutnosť. Šestnásť rokov NER systematicky vyčerpalo domácu expertíznu základňu verejnej správy. Nový kabinet je tak do istej miery nútený „importovať“ efektivitu z globálneho korporátneho prostredia. Krátkodobo to môže priniesť výkon, no z dlhodobého hľadiska to otvára otázky legitimity.

Ideologická „veľká koalícia“: liberálna tvár a konzervatívne korene

Charakter vlády dnes neurčuje jednoduchá ideologická nálepka, ale skôr vnútrostranícka „veľká koalícia“, ktorú možno čítať aj ako pokus zasypať spoločenské priekopy. Tento model vedome balansuje medzi konzervatívnou morálkou a liberálnou sociálnou citlivosťou.

Vládu Tiszy sa mnohí snažia zaradiť: je pravicová? Liberálna? Centristická? Odpoveď znie: trochu zo všetkého – a zároveň nič z toho úplne.

V kabinete sa totiž stretávajú konzervatívne osobnosti, často s náboženským zázemím, liberálne orientovaní odborníci hovoriaci o rovnosti šancí, aj technokrati, ktorých ideologické štítky zaujímajú menej než efektívne fungovanie štátu.

Toto je model „veľkej koalície v rámci jednej strany“. Niečo podobné vidíme aj v Európskom parlamente, napríklad v EPP. Nie je to kompromis medzi viacerými stranami, ale pokus zosúladiť rozdielne svetonázory pod jednou strechou. Krátkodobo to môže priniesť stabilitu – široké spektrum voličov si v tom nájde niečo prijateľné. Dlhodobo však ostáva otázkou, či sa tieto prúdy nezačnú navzájom blokovať.

Právny štát: ekonomická nevyhnutnosť

Jedným z kľúčových prísľubov vlády Tiszy je obnova právneho štátu. Európska únia zadržiava Maďarsku značné finančné prostriedky – približne 17 až 20 miliárd eur – práve pre problémy s právnym štátom.

Pre vládu to teda nie je len otázka hodnôt, ale aj tvrdá ekonomická realita, o to viac, že preberá krajinu v zložitej hospodárskej situácii. Reformy justície, boj proti korupcii a zvýšenie transparentnosti majú cieľ odblokovať tieto zdroje.

Vízia strany TiszaČo čaká Magyara a Maďarov v ekonomike

Martin Vlachynský

Otázka zúčtovania s minulosťou je však politicky mimoriadne citlivá. Kde sa končí spravodlivosť a začína sa politická pomsta? To bude jedna z najväčších skúšok novej vlády.

Programy pod dohľadom ministra úradu vlády Bálinta Ruffa – najmä sprístupnenie spisov maďarskej komunistickej tajnej služby a vyšetrovanie privatizácie – smerujú k hlbokej prestavbe politického systému. Nesú však aj značné riziko. Zúčtovanie sa môže ľahko zmeniť na politickú zbraň, pričom sľub „právny štát namiesto pomsty“ sa v silne polarizovanej spoločnosti udržiava len ťažko.

Sociálna politika: viditeľné otvorenie

Vláda Tiszy sľubuje dôraz na sociálnu politiku: silné zameranie na nerovnosti vo vzdelávaní, zvýšená pozornosť venovaná znevýhodneným skupinám, symbolické, no významné kroky v oblasti reprezentácie. Príkladom je fakt, že rezort sociálnych vecí bude viesť nevidiaci minister.

Jednou z inštitucionálnych inovácií je Inštitút fungujúceho a humánneho Maďarska pod vedením Márka Radnaia, blízkeho spolupracovníka Pétera Magyara. Ide o niekoľkoročný projekt, ktorý má do vládnych štruktúr vniesť participáciu verejnosti a rozhodovanie založené na dátach.

Do popredia sa dostalo aj silnejšie zastúpenie žien: zo 141 poslancov tvoria ženy 31 percent – teda 44 mandátov. To sa blíži k politologickému prahu tzv. kritickej masy na úrovni 33 percent, keď už prítomnosť žien začína reálne ovplyvňovať politickú prax.

V kombinácii s dôležitými pozíciami, ako sú Ágnes Forsthofferová (predsedníčka parlamentu) či Anita Orbánová (ministerka zahraničných vecí), no aj šéfkou parlamentnej gigafrakcie Tiszy bude žena, to predstavuje v maďarských pomeroch výrazný posun od doterajšieho často maskulínneho politického štýlu.

Péter Magyar zrejme nebude raziť takú pravicovú politiku odolnú voči tlaku Bruselu, ako sľuboval v kampani

Postoj

Zahraničná politika: namiesto konfliktu rokovanie

Práve zahraničná politika predstavuje najvýraznejší zlom oproti predchádzajúcemu obdobiu. Stratégia ministerky zahraničných vecí Anity Orbánovej stavia na partnerstve namiesto konfrontácie, najmä vo vzťahu k Európskej únii.

Prvé rokovania medzi Péterom Magyarom a Robertom Ficom naznačujú, že Budapešť sa nevzdáva otázky menšinových práv, no presúva ju do rámca odborných rokovaní. Magyar si to môže dovoliť jednak preto, že zdedil konflikt, ktorý sám nevytvoril, a jednak preto, že na rozdiel od Viktora Orbána vstupuje do politiky s väčším manévrovacím priestorom.

Veľká otázka: bude to fungovať?

Nastupujúca vláda Tiszy sa pokúša zaviesť nový model fungovania, ktorý na jednej strane sľubuje expertokratické riadenie, stojí na ideologických kompromisoch, chce byť efektívny aj spoločensky citlivý. Na papieri to môže znieť presvedčivo. V praxi je však mimoriadne náročné udržať rovnováhu medzi toľkými, často protichodnými cieľmi.

Otázka preto zostáva otvorená: dokáže sa tento hybridný model premeniť na stabilný systém alebo ho jeho vnútorné rozpory časom rozložia?

Zo slovenského pohľadu nie je vláda Tiszy len maďarskou vnútornou záležitosťou, ale vývojom s regionálnym významom. Ak uspeje, môže vytvoriť precedens pre nový typ vládnutia v strednej Európe. Ak zlyhá, posilní cynickú tézu, že politika sa napokon vždy vracia k čistej logike moci.

To, či sa nový maďarský politický jazyk ukáže ako trvácny, nebude závisieť od programových vyhlásení, ale od reality. Zo Slovenska sa možno javí ako najdôležitejšie ponaučenie práve toto: Maďarsko sa neotáča len novým smerom, ale pokúša sa vybudovať úplne novú cestu.

Portréty niektorých kandidátov na ministrov za stranu Tisza

Péter Magyar – predseda vlády

Politický „objav“ roku 2024, ktorý predtým pôsobil ako bruselský diplomat, verejnosti bol známy aj ako manžel bývalej ministerky spravodlivosti Judity Varga a skúsenosti získal aj vo vedení štátnych podnikov. Jeho program stojí na prísnom sebaobmedzení moci: deklaruje, že predseda vlády môže zastávať funkciu maximálne dve volebné obdobia (osem rokov). Presadzuje vládu postavenú na odbornosti, čím sa snaží pretrhnúť prax ideologicky motivovaných nominácií.

Pre Slovensko je kľúčové, že Magyar sa usiluje o pragmatickú regionálnu spoluprácu, no ako podmienku fungovania V4 (prípadne rozšírenej o ďalšie štáty) stanovuje garanciu práv maďarskej menšiny na Slovensku vrátane zastavenia pozemkových konfiškácií vyplývajúcich z Benešových dekrétov. Maďarsko si pod svojím vedením predstavuje pevne ukotvené v západnom aliančnom systéme, s efektívnym a konštruktívnym presadzovaním záujmov v Európskej únii. Jeho cieľom je zmiernenie politickej polarizácie a vybudovanie „fungujúceho, ľudského“ modelu štátu.

Bálint Ruff – vedúci úradu vlády

Bude riadiť strategické centrum kabinetu, kde prostredníctvom tzv. systému „zrkadlových kontrol“ dohliadne na odbornú prácu jednotlivých rezortov. Nie je členom strany Tisza, prichádza ako externý expert. Má za sebou dve desaťročia skúseností v poradenstve a verejnej správe, pôsobil v prostredí socialistov aj liberálov a podľa analytikov si dokázal zachovať odbornú dôveryhodnosť.

Jeho úlohou bude administratívne zvládnuť „skutočnú zmenu režimu“ vrátane úplného sprístupnenia zväzkov bývalej štátnej bezpečnosti a zriadenia Národného úradu pre navrátenie majetku. Táto inštitúcia sa má zaoberať právnym opätovným získaním štátneho majetku, ktorý bol v minulosti za podozrivých okolností presunutý do súkromných rúk. Odhady hovoria, že počas štyroch vlád Viktora Orbána sa približne polovica národného majetku ocitla v rukách úzko prepojených ekonomických skupín.

Anita Orbánová – ministerka zahraničných vecí a podpredsedníčka vlády

Jedna z najvýraznejších odborníčok kabinetu. Do diplomacie prichádza z pozície globálnej riaditeľky pre vládne vzťahy vo Vodafone, známa je aj ako členka správnej rady Globsecu, kde svoju úlohu od apríla 2026 pozastavila. Doktorát získala na Fletcher School (Massachusetts, USA), špecializuje sa na medzinárodnú bezpečnostnú a energetickú politiku.

Jej cieľom je ukončiť medzinárodnú izoláciu Maďarska a zabezpečiť jeho plný návrat do západného aliančného systému. Medzi priority prvých sto dní zaradila normalizáciu vzťahov so susedmi vrátane riešenia otázky Benešových dekrétov.

András Kármán – minister financií

Má medzinárodné skúsenosti z bankového aj centrálneho bankovníctva, pôsobil ako štátny tajomník a pracoval aj pre EBRD či skupinu Erste. Jeho úlohou je zabezpečiť čerpanie 20 miliárd eur z európskych fondov a efektívne riadiť ročný rozvojový rámec vo výške 5 miliárd eur. Presadzuje koncept „ľudskej ekonomiky“ – stabilnú daňovú politiku kombinovanú s revíziou neodôvodnených výhod poskytovaných nadnárodným spoločnostiam.

István Kapitány – minister hospodárstva a energetiky

Pôsobil ako viceprezident spoločnosti Shell zodpovedný za 45-tisíc čerpacích staníc a pol milióna zamestnancov vo svete. V médiách býva označovaný aj ako „maďarský Jockey Ewing“ zo známeho seriálu Dallas. Jeho úlohou bude zvýšenie energetickej suverenity Maďarska a odborné prehodnotenie projektu Paks II.

Judit Lannert – ministerka pre deti a školstvo

Sociologička a ekonómka, pôsobila aj ako výskumníčka na Princetonskej univerzite. Presadzuje odstránenie vzdelávacích nerovností a návrat odbornej slobody pedagógov. Chce zaviesť koncept „kreatívneho učenia“, ktorý uprednostňuje rozvoj schopnosti riešiť problémy pred hromadením encyklopedických vedomostí.

Romulusz Ruszin-Szendi – minister obrany

Ako bývalý náčelník Generálneho štábu Maďarských ozbrojených síl predstavuje garanciu vojenskej profesionality a úzkej spolupráce v rámci NATO. Počas rusko-ukrajinského konfliktu podporoval solidaritu s napadnutým susedom.

Ako bývalý náčelník Generálneho štábu Maďarských ozbrojených síl predstavuje garanciu vojenskej profesionality a úzkej spolupráce v rámci NATO. Počas rusko-ukrajinského konfliktu otvorene podporoval solidaritu so západnými spojencami.