Trochu moralizovania Teraz, keď vidíme rozsah Orbánovej rozkrádačky, aj my si musíme spytovať svoje konzervatívne svedomie

Moralizovanie má medzi modernými konzervatívcami zlú povesť: veď naše hnutie chápeme ako vzburu proti moralizujúcej nadvláde zeleného progresivizmu, ktorý nás s úzkoprsým puritánstvom poučuje, ako máme žiť, ako máme rozprávať, ako máme myslieť, ako máme cítiť a ako veľmi sa máme cítiť zle.

Moralizovanie, to je charakteristické pre nemeckých Zelených, ale, prosím, nie pre nás. 

Je to, mimochodom, obrátenie rolí z minulosti: v 19. storočí konzervatívci nerobili nič iné, len moralizovali, kým liberáli oslavovali hriešnu krásu rozpusteného života.

Ja dnes moralizovať chcem.

Zdá sa mi totiž, že ako uhorskí konzervatívci, ktorí sme žili takmer tisícročie spolu s Maďarmi v jednom štáte a ktorí stále žijeme len kúsok od hraníc potrianonského Maďarska (ja 21 kilometrov), slabo, tichučko alebo vlastne vôbec nereagujeme na šokujúce maďarské odhalenia posledných týždňov.

Keď si otvorím tlač, zvlášť tú „konzervatívnu“, na Slovensku, v Rakúsku, no aj v Nemecku, nájdem prekvapivo málo správ o maďarskom prevrate.

Niektorým veciam sa mi ťažko verí, niektoré ma mätú, ale aj po odstránení nepotvrdených špekulácií zostáva obraz, že sa tu v našom bezprostrednom susedstve rúca jeden štát v základoch.

V základoch, ktorými sú krádež a lož.

Inak si nedokážem vysvetliť prieskum vykonaný jedným z vraj serióznejších inštitútov. Agentúra Medián zbierala dáta medzi 27. aprílom a 2. májom, teda iba dva až tri týždne po volebnom dni 12. apríla.

Po odstránení nepotvrdených špekulácií zostáva obraz, že sa tu v našom bezprostrednom susedstve rúca jeden štát v základoch. V základoch, ktorými sú krádež a lož.

V tom krátkom období explodovali preferencie víťaznej strany Tisza z 53,18 na 68 percent – a Orbánov Fidesz sa prepadol z 38,61 na 24 percent.

Počas volebnej noci ešte platilo, že Orbán si v podstate udržal jadro svojich voličov a prehral voľby najmä pre značne zvýšenú volebnú účasť.

Teraz však Maďari v húfoch opúšťajú stranu, ktorá šestnásť rokov v prepychu kraľovala konzervatívnej scéne celej demokratickej Európy.

Bude to možno tým, že sympatizanti Fideszu sa po 12. apríli dozvedeli dačo nové? Alebo že si policajti, prokurátori a sudcovia už pred zajtrajšou zmenou vlády začali robiť svoju prácu? Alebo že vo verejnoprávnej televízii odrazu beží normálne spravodajstvo a už nie agitprop typu „ľudia na tomto zábere demonštrujú, lebo Soros ich za to platí“?

Hoci v nej ide „len“ o peniaze, jedna správa z tohto týždňa ma zaskočila najviac.

Po tom, čo maďarská polícia v utorok zaistila finančné prostriedky a zmrazila účty z propagandistického impéria fideszáckeho podnikateľa Gyulu Balásyho, majiteľ spoločností ako Lounge Design, New Land Media a Media Dynamics oznámil, že všetky svoje firmy prevádza na štát.

Zarážajú pritom sumy, ktoré Balásy zinkasoval vďaka priamym objednávkam od ministra propagandy Antala Rogána. Rogánov úrad od roku 2011 minul na propagandu 1 135 miliárd forintov, 3,2 miliardy eur.

Podľa Transparency International Balásy získal v rokoch 2019 až 2021 vládne zákazky v celkovej hodnote 295 miliárd forintov.

Osemstotridsať miliónov eur.

Táto suma sa dá porovnať už len s rozpočtom medzinárodnej televíznej siete RT, ktorá šíri štátnu propagandu 15-krát väčšej Ruskej federácie v šiestich jazykoch a po celom svete.

Слава ЄвропіBrusel je odrazu na koni, ale badateľnú sebareflexiu, žiaľ, neprejavil

Martin Leidenfrost

Štedrý darca Balásy sa úplne oficiálne chváli, že jeho firmy sa pýšia zmluvným portfóliom v hodnote 100 miliárd forintov, ktoré zahŕňajú nerozdelený zisk vo výške takmer 30 miliárd forintov a pohľadávky vo výške 15 miliárd forintov. Chce, aby „pracovné miesta, zodpovednosti a živobytie“ jeho 500 zamestnancov boli aj v budúcnosti zabezpečené – a preto to všetko venuje štátu.

Sympoš.

O pohyboch iných Orbánových oligarchov ste už možno počuli.

Akcie najbohatšieho Maďara Lőrinca Mészárosa, ktorý sa podľa víťaza volieb „za desať rokov stal desaťkrát bohatším ako britská kráľovská rodina za 400 rokov“, prepadli po porážke jeho dedinského kamaráta Orbána o približne 40 percent.

Samotný miliardár je nezvestný, podľa Pétera Magyara je v Dubaji.

Menší stres má Orbánov úspešný zať István Tiborcz, ten sa odsťahoval do USA už v predstihu jedného roka.

Sú indície, že fideszácki oligarchovia presúvajú obrovské sumy do krajín ako emiráty alebo USA, opúšťajú Maďarsko napríklad cez viedenské letisko, zapisujú svoje deti na zahraničné školy a zabezpečujú, aby ich sprevádzali osvedčení esbéeskári.

Národní konzervatívci z nášho susedstva chcú pravdepodobne zakotviť v krajine, ktorej vládne Orbánov osobný priateľ Donald Trump.

Očakáva sa, že aj samotný Orbán absolvuje niekoľkotýždňový výskumný pobyt v Spojených štátoch.

Tam by sa fideszáci mali cítiť dobre.

S insidermi, ktorí podľa najnovších odhalení stavili celkovo sedem miliárd dolárov na klesajúce ceny ropy, a to zakaždým 15 až 20 minút pred tým, ako Trump znížil cenu ropy mierumilovným oznámením, by si mali rozumieť.

Zarábať miliardu na vojne, ktorú si sám začal – to je morálna úroveň týchto Maďarov.

Vrana k vrane sadá.

Žiaľ, ako reakciu na takéto svinstvá počujem od slovenských konzervatívcov občas iba: „Korupcia je všade.“

Tu však nejde o „korupciu“.

Aká bude vláda TiszyExpertný štát s veľkými plánmi, silným mandátom aj výraznými vnútornými limitmi

Zsolt Király

V priamom prenose sme svedkami zrútenia režimu, ktorý sa nedá prirovnať k ničomu, čo si z histórie Európskej únie pamätáme.

Viktorovi Orbánovi treba uznať, že aspoň nepučoval, ihneď uznal svoju porážku a podľa všetkého aspoň nedal v úrade nikoho zabiť. Inač by som jeho pád prirovnal k pádu jeho ukrajinského menovca Janukovyča v roku 2014.

Dezolát z baníckeho mesta Viktor Janukovyč prejavil pri kradnutí horší vkus, jeho zbierka Fabergého vajec bola úbohá, ale podľa mňa kradol menej ako Orbán.

Ako uhorskí konzervatívci, zvlášť keď si hovoríme kresťanskí alebo hodnotoví konzervatívci, nemôžeme prehliadnuť, čo sa v Maďarsku deje.

Nemôžeme si zopäť ruky, prekrížiť nohy a prorokovať so skeptickou tváričkou: „No, neviem, či henten Magyar bude oveľa lepší.“

Dezolát z baníckeho mesta Viktor Janukovyč prejavil pri kradnutí horší vkus, jeho zbierka Fabergého vajec bola úbohá, ale podľa mňa kradol menej ako Orbán.

To uvidíme, ale opäť, o to nejde.

Zažili sme jedinečný experiment: budovanie neliberálnej demokracie v bežnej stredoeurópskej krajinke, s národnokonzervatívnymi inštitúciami zamurovanými na večnosť.

To sa nás bytostne týka – aj keď sme žiadne peniaze nevzali.

Musíme k tomu zaujať postoj.

Len raz za tieto týždne som bol svedkom iskrivej debaty na túto pre nás existenčnú tému.

Narážajúc na fakt, že Orbán daroval časť ropnej spoločnosti MOL fideszáckej akadémii MCC, ktorá sa odvtedy kúpe v peniazoch aj v šampanskom, sa múdry slovenský konzervatívec opýtal skupiny slovenských konzervatívcov: „Čo by sme robili my, ak by naša vláda darovala desať percent Slovnaftu SLH?“

Zaťal tým do živého.

Odpovede, ktoré zazneli, boli rôzne.

Niekto rýchlo zvolal, že takýto dar v žiadnom prípade nemožno prijať, mnohí s ním pravdepodobne súhlasili, no mnohí v miestnosti zostali ticho v nepríjemných rozpakoch.

Bolo to veľmi dôvtipná otázka.

A len jedna odpoveď bola morálne správna.