Fico a sankcie proti Rusku Premiér sa chváli ústupkami pri zákaze dovozu ruského plynu a ropy, opozícia to označuje za divadlo

Zdá sa, že taktizovanie Roberta Fica vo veci podpory 18. sankčného balíka EÚ voči Rusku bude napokon úspešné.

Jeho podporu podmienil garanciami zo strany EÚ, že Európskou komisiou navrhovaný zákaz dovozu plynu a ropy od roku 2028 bude Slovensku do istej miery kompenzovaný.

V prípade schválenia sa Slovensko ocitne na konci dodávateľských trás plynu. A to v prípade všetkých alternatív – teda ak by k nám plyn prúdil z Nórska cez Nemecko a Česko, balkánskou cestou (ktorú aktuálne využívame na dovoz ruského plynu cez Turkstream) alebo z terminálov na skvapalnený zemný plyn v Severnom, Baltskom alebo Jadranskom mori.

Koniec ruského plynu a ropy v EÚKohútiky sa majú definitívne zavrieť 1. januára 2028. Slovensko je proti, o rizikách hovorí aj SPP

Erik Potocký

Z tranzitnej krajiny, ktorou sme boli až do zastavenia prepravy ruského plynu cez Ukrajinu, sa staneme krajinou koncovou, čo znamená jednak výpadok príjmov z tranzitu a jednak vyššiu konečnú cenu, keďže príjmy z tranzitu sa presunú do krajín, cez ktoré bude plyn putovať k nám.

Druhou oblasťou garancií má byť právne riešenie prípadného sporu s Gazpromom. S ruskou plynárenskou spoločnosťou máme zmluvu na dodávky plynu do roku 2034, čo znamená, že od roku 2028 (v prípade zákazu dovozu) by sme prestali odoberať dohodnuté množstvá suroviny. To by Gazprom mohol považovať za porušenie zmluvy a následne zažalovať Slovensko na arbitrážnom súde.

V tomto prípade by však bolo viac ako taktické, aby Slovensko na žiadnom fóre za zákaz dovozu od roku 2028 nehlasovalo. Z právneho hľadiska by nám to mohlo poskytnúť argument v prospech zásahu „vyššej moci“, čo je štandardné ustanovenie obchodných zmlúv týkajúce sa možného neplnenia dohody z dôvodov, ktoré zmluvná strana nemohla ovplyvniť.

A keďže o legislatívnom zastavení dodávok plynu a ropy sa má na úrovni členských štátov rozhodovať kvalifikovanou väčšinou – mimo aktuálneho hlasovania ministrov zahraničných vecí o 18. balíku sankcií –, Slovensko nemá samo možnosť túto legislatívu zablokovať či zabrániť jej prijatiu, čo by pri vhodnej právnej argumentácii mohlo byť arbitrom posúdené ako „vyššia moc“.

Čo nám núka Európska komisia

Európska komisia poslala v pondelok premiérovi Robertovi Ficovi list, v ktorom mu navrhuje garancie výmenou za hlasovanie za 18. sankčný balík. On sám obsah listu nekonkretizoval, uviedol však, že ho preposlal predsedom ostatných parlamentných strán – koaličných aj opozičných –, pretože dátum 1. január 2028, keď by mal zákaz dovozu podľa návrhu Komisie vstúpiť do platnosti, sa nachádza až za horizontom najbližších parlamentných volieb.

Podľa medializovaných informácií je súčasťou listu ubezpečenie, že pravidlá ukončenia dodávok boli navrhnuté vo viacerých etapách tak, aby sa jednotlivé krajiny mali čas pripraviť. Slovensku Komisia navrhuje zriadenie špeciálnej pracovnej skupiny, ktorá nám bude poskytovať pomoc so zmenami dodávok.

Úpravou by mali prejsť aj cezhraničné tarify, teda tranzitné poplatky, ktoré by mali byť pre Slovensko „uspokojivé“.

Úpravou by mali prejsť aj cezhraničné tarify, teda tranzitné poplatky, ktoré by mali byť pre Slovensko uspokojivé.

Prechodné obdobie by malo platiť aj v prípade tzv. spotových operácií, ktorými by sa napĺňali dlhodobé kontrakty. Tu by malo mať Slovensko takisto výhodnejšie podmienky.

Súčasťou návrhu je aj možnosť využívať európske fondy pre sektor energetiky.

Podľa Fica ide o písomný podklad, konkrétna podoba by teda mala byť ešte predmetom vyjednávaní.

KDH považuje žiadosť premiéra o stanovisko k zastaveniu ruského plynu za politickú hru. „Ak chcel Robert Fico seriózne poznať naše názory, mal tak urobiť predtým, než začal svoju politiku na štyri svetové strany, ktorá reálne znamená iba politiku na jednu svetovú stranu, a to na východ,“ uviedlo hnutie.

Kresťanskí demokrati zdôraznili, že keby tieto rokovania viedli oni, zásadne by sa sústredili na to, aby Slovensko malo pevné garancie v prípade sporu s Gazpromom, aby nám EÚ kompenzovala prípadné arbitráže za predčasné ukončenie kontraktu. KDH by sa rovnako sústredilo na splniteľný termín odstrihnutia sa od ruského jadrového paliva z dôvodu výrobných kapacít.

K návrhu sa z opozičných strán vyjadrila aj SaS. Hoci jej predseda Branislav Gröhling nechcel konkretizovať obsah listu, ktorý označil za dôverný, zopakoval, že predmetom garancií je de facto pomoc EÚ pri prechode od dodávok plynu z Ruska k iným zdrojom. SaS tvrdí, že Robert Fico v Bruseli nevyrokoval nič a zapájaním opozície sa snaží túto svoju prehru prekryť.

Gröhling zároveň zdôraznil, že Slovensko, resp. jeho zástupca, musí na rokovaní zahlasovať za najnovší sankčný balík aj podľa uznesenia, ktoré predložila poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková na rokovanie parlamentného výboru pre európske záležitosti.

Ak sa podľa pravidiel výboru o predloženom materiáli v lehote 14 dní nerokuje a výbor ho neodmietne, stane sa pre vládu, resp. ministrov záväzným a musia podľa neho postupovať.

Intenzívna korešpondencia

Okrem listu Európskej komisie prebehla v ostatných dňoch intenzívna písomná komunikácia Roberta Fica aj s českým premiérom Petrom Fialom.

Fiala a Fico si píšu listyNeblokujte balík sankcií, vyzýva Fiala. Rešpektujte záujmy Slovenska, reaguje Fico

TASRPostoj

Český premiér zhrnul obsah listu pre české médiá: „Vzhľadom na mimoriadne blízke vzťahy medzi našimi krajinami som ho požiadal, aby Slovensko prehodnotilo svoj postoj k 18. sankčnému balíku a prispelo k zachovaniu jednoty a odhodlania, s ktorými demokratický svet čelí ruskej agresii.“

Fiala zdôraznil blízke vzťahy oboch národov aj spoločnú históriu. „Máme spoločnú históriu, ako aj spoločnú bolestnú skúsenosť s agresívnou politikou Moskvy a s okupáciou nariadenou kremeľským režimom.“

Fico reagoval listom Fialovi, v ktorom ho vyzval, aby „rešpektoval slovenský národno-štátny záujem“.

Slovenský premiér zopakoval, že podporu pre sankčný balík podmieňuje garanciami od „relevantných hráčov“, že Slovensko po prvom januári 2028 bude mať dostatok plynu za rozumné ceny.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v minulotýždňovom prejave explicitne menoval slovenského premiéra, aby 18. sankčný balík podporil. Fico reagoval okrem iného aj tým, že na Slovensku pôsobí viac ako 900 nemeckých firiem, ktorým by takisto malo záležať na tom, aby mali prístup k energiám za konkurencieschopné ceny.

Pri 18. sankčnom balíku bolo až do uplynulého víkendu Slovensko jedinou členskou krajinou, ktorá ho plánovala nepodporiť. Neskôr však pribudla Malta, ktorej sa na najnovšom návrhu sankcií nepáči znižovanie cenového stropu na ruské energie vo výške 15 percent trhovej ceny (podľa trojmesačného priemeru). Je teda možné, že konečná podoba cenového stropu bude iná, resp. že si Malta za súhlas niečo vypýta.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas je napriek tomu optimistická a tvrdí, že krajiny sa blížia k dohode a sankčný balík bude na utorkovom stretnutí schválený.

Hlasovanie ministrov zahraničných vecí musí byť jednomyseľné (Slovensko zastupuje štátny tajomník rezortu diplomacie Marek Eštok), krajiny si teda môžu uplatniť právo veta.

Robert Fico niekoľkokrát zopakoval, že obsah balíka nie je pre Slovensko kľúčový a slúži len na vyjednávanie.

Robert Fico niekoľkokrát zopakoval, že obsah balíka nie je pre Slovensko kľúčový, a preto hlasovanie zaň nie je ani v rozpore s uznesením parlamentu, ktoré ukladá vláde nepodporiť sankcie, ktoré by mali negatívny ekonomický dosah na Slovensko.

Balík však otvorene označil za nástroj, ako si vyrokovať lepšie podmienky pri legislatíve na všeobecný zákaz dovozu ruského plynu a ropy do EÚ.

Čo je v 18. balíku

Sankčný balík, ktorý uplynulý týždeň zverejnila Európska komisia, zahŕňa návrh na zníženie cenového stropu ropy zo 60 na 45 dolárov za barel, to znamená, že bude zakázaný obchod so surovinou, ak cena presiahne hodnotu stropu. Doterajšia úroveň sa stala neúčinnou po tom, ako svetové ceny ropy klesli k úrovni 70 dolárov za barel.

Takisto obsahuje zákaz používania plynovodov Nord Stream na prepravu plynu medzi Ruskom a Nemeckom.

Dotknúť sa má aj ruského bankového sektora – ďalších 22 ruských bánk bude vyradených z medzinárodného bankového systému SWIFT, ktorý slúži na cezhraničné bankové operácie, pričom súčasný čiastočný zákaz sa rozšíri na úplný zákaz transakcií.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pri predstavení balíka uviedla, že zákaz dovozu ruskej ropy sa rozšíri aj na ropné produkty rafinované v tretích krajinách. Má ísť podľa nej o nástroj určený proti obchádzaniu sankcií a EÚ bude tiež ďalších 77 registrovaných plavidiel (ropných tankerov) považovať za súčasť ruskej „tieňovej flotily“ a budú mať zakázaný vstup do európskych prístavov.

Podľa Ursuly von der Leyen sankcie fungujú – do roku 2022 zarábalo Rusko na energetických surovinách vyvážaných do EÚ 12 miliárd eur mesačne, dnes je to 1,8 miliardy mesačne.

Zákaz vývozu do Ruska v hodnote 2,5 miliardy eur sa rozšíri na stroje, kovy, plasty a chemikálie, ktoré sa využívajú ako priemyselné suroviny. Zasiahne aj tovary tzv. dvojakého využitia, ktoré môžu slúžiť pri výrobe dronov, rakiet a iných zbraňových systémov, čím chce Komisia zabrániť, aby „Rusko modernizovalo svoju výzbroj pomocou európskych technológií“.

Sankcie sa majú dotknúť aj Ruského fondu priamych investícií, čo je štátny investičný nástroj, ktorý slúži aj na financovanie zbrojenia.

Sankcie podľa predsedníčky Komisie fungujú – uviedla údaj, podľa ktorého Rusko do februára 2022, keď napadlo Ukrajinu a nasledovali viaceré sankcie, zarábalo mesačne 12 miliárd eur na predaji energetických surovín do krajín EÚ. Tento objem sa jednotlivými sankčnými balíkmi znížil na súčasných 1,8 miliardy eur mesačne a po ďalšom balíku má ďalej klesnúť.