Balt Nové ťažisko európskej geopolitiky?

Do prístavu v Gdyni slávnostne vplávala švédska armádna ponorka HMS Uppland typu Gotland a do Varšavy zavítala najpočetnejšia švédska delegácia azda od čias, keď tieto končiny navštevovali (aj s početnými armádami) slávni švédski králi dobyvatelia zo 17. a začiatku 18. storočia.

Spolu s kráľom Karolom XVI. Gustávom prišlo do Poľska napríklad aj celkovo 65 zástupcov švédskeho biznisu. Cesta sa skončila záverečným rozhovorom s prezidentom Karolom Nawrockým symbolicky priamo na pláži v Gdansku.

Začiatok poľsko-švédskeho strategického partnerstva má byť potvrdený aj prostredníctvom jedného z najväčších poľských nákupov v rámci urýchlenej modernizácie armády: zanedbané a zastarané poľské námorníctvo majú posilniť tri švédske ponorky.

Okázalá švédska návšteva je na jednej strane odrazom rastúceho ekonomického a bezpečnostného významu Poľska, na druhej strane celkového posilňovania vzťahov krajín ležiacich pri Balte, ktoré zásadne urýchlila ruská agresia proti Ukrajine a s ňou spojený vstup Švédska a Fínska do NATO.

Napriek zjednodušeným tvrdeniam, že sa v dôsledku tohto druhého kroku stal Balt „vnútorným morom NATO“, by bolo presnejšie povedať, že vzrástol jeho význam ako strategickej trecej plochy medzi NATO a Ruskou federáciou.

Rusko na Baltiku zostáva – more má obrovský význam tak pre jeho „tieňovú flotilu“ tankerov, ako aj pre fungovanie ruskej námornej sily. Význam oblasti potvrdzujú aj množiace sa „hybridné“ aktivity rôzneho typu od začiatku vojny: od vyhodenia rusko-nemeckého plynovodu Nord Stream do vzduchu cez narúšanie vzdušného priestoru NATO ruskými strojmi až po sabotážne akcie typu ničenia podmorských káblov či pravidelné narúšanie GPS signálu.

Bol útok na Nord Stream legitímny?Na čom stojí poľský odpor proti vydaniu podozrivého Ukrajinca Nemcom

Maciej Ruczaj

Väčšina analytikov potvrdzuje, že ak by sa malo na hraniciach medzi NATO a Ruskom v najbližšom období „niečo“ stať, bude to práve tam.

Skôr než o „slabé miesto“ Aliancie však ide o región, ktorý má potenciál a vôľu stať sa novým ťažiskom západnej bezpečnostnej architektúry. Americký analytik Andrew Michta poukazuje na to, že tieto krajiny spája pochopenie naliehavosti ruskej hrozby a presvedčenie o nevyhnutnosti urýchlene posilňovať vlastné vojenské kapacity.

Táto jednomyseľnosť ich pomerne výrazne odlišuje tak od EÚ ako celku (kde len ťažko môžeme očakávať rovnaké pochopenie zo strany krajín ako Portugalsko či Španielsko), ako aj od strednej Európy, ktorá naráža na rozdiely v geopolitickej perspektíve zo strany Maďarska či Slovenska.

Podľa Michtu by sa „severovýchodný koridor“ mohol stať kľúčovým partnerom pre americké plány na „prenechanie väčšej zodpovednosti“ za konvenčné odstrašovanie Ruska európskej časti Aliancie.

Zároveň rastie aj význam Baltu ako dopravnej tepny. V posledných rokoch sa prudko zvyšuje úloha baltských prístavov, predovšetkým Gdanska, v dodávateľských reťazcoch pre stredoeurópske trhy. Ich význam znásobilo aj vynútené vytláčanie ruských surovín – ropy a plynu – z týchto trhov.

Terminály na skvapalnený plyn v poľskom Świnoujścí a litovskej Klaipėde (a ďalšie vznikajúce v Gdansku) predstavujú pre svoje krajiny kľúčovú poistku energetickej bezpečnosti, ale sú aj signálom možnej zmeny pre celý región. Koncom februára o tom hovorili zástupcovia takmer celého regiónu vo Washingtone na „transatlantickom plynovom summite“.

Vďaka spomínaným terminálom a systému prepojovacích plynovodov medzi jednotlivými krajinami, ktorý sa vybudoval v posledných rokoch, by zvyšovanie dovozu amerického LNG mohlo riešiť aj zložitú situáciu štátov ako Slovensko, ktoré nemajú prístup k moru a zároveň neprijali včas opatrenia na zabezpečenie iných než ruských zdrojov tejto suroviny.

Slovensko, mimochodom, vo Washingtone zastupovala podpredsedníčka vlády Saková a Bratislava už niekoľko mesiacov rokuje s Poľskom o spolupráci v tejto oblasti.

Práve pre Poľsko sa baltský región stal v poslednom čase primárnou oblasťou regionálnej spolupráce. Zatiaľ čo o V4 nepadlo v nedávnom výročnom vystúpení ministra zahraničných vecí Sikorského ani slovo, vyzdvihol „rovnaké hodnotenie situácie“ a „odhodlanie“, ktoré Poľsko spája so Škandináviou a s Pobaltím.

Táto severná orientácia má podporu naprieč rozhádaným poľským politickým spektrom: nový prezident Karol Nawrocki, inak ostrý kritik liberálnoľavicovej vlády Donalda Tuska, sa s prezidentmi štátov regiónu Baltského mora stihol stretnúť trikrát ešte predtým, než vyrazil na svoju prvú cestu do Bratislavy a Prahy.

Je tento posun poľského záujmu smerom na sever pre strednú Európu zlou správou? Nemusí to tak byť.

Už na začiatku deväťdesiatych rokov v rámci debaty o tom, ako nanovo usporiadať náš región, hovoril Václav Havel o tom, že stredná Európa sa prirodzene delí na dve polovice: južnú „dunajskú“ a posthabsburskú s výhľadom smerom k Balkánu a severnú poľskú, ktorú prirodzené väzby spájajú aj s Pobaltím a so Škandináviou.

Zdôrazňoval, že tieto odlišné perspektívy spojené s odlišnou geografickou polohou si nemusia navzájom prekážať, ale sa skôr dopĺňajú.

Realita politiky v EÚ a NATO takýmto širším spojeneckým platformám, ktorých hlas sa potom môže vyrovnať aj tým najväčším hráčom, rozhodne praje.

Projekt, ktorý liberálom smrdí po PiS-eSummit Trojmoria – nová stredná Európa?

Maciej Ruczaj

Poľsko už niekoľko rokov – najmä s podporou Chorvátska, Rumunska či pobaltských štátov – presadzuje iniciatívu Trojmoria, ktorá má posilňovať prepojenie štátov medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom.

Bolo príznačné, že Karol Nawrocki švédskemu panovníkovi pri stretnutí odovzdal pozvanie do B9 (Bukureštskej deviatky), teda platformy na konzultácie a koordináciu medzi štátmi východného krídla NATO – od Bulharska až po Estónsko –, ktorej členom sú aj Česko a Slovensko.

Pri troche aktivity a vhodných okolnostiach by totiž baltská spolupráca nemusela znamenať „odchod Poľska z V4“, ale skôr vtiahnutie Škandinávie do širšej spolupráce krajín na východnej periférii NATO a EÚ.

Text vyšiel paralelne aj v českom denníku Echo24.