Projekt, ktorý liberálom smrdí po PiS-e Summit Trojmoria – nová stredná Európa?

Vo Varšave sa konal desiaty summit Iniciatívy Trojmoria. Tento nový formát regionálnej spolupráce v strednej a vo východnej Európe je najvýraznejším medzinárodnopolitickým odkazom končiaceho poľského prezidenta Andrzeja Dudu.

Ako poznamenal jeden z účastníkov: „Neviem, či Iniciatíva v tejto konkrétnej podobe prežije, ale všetci teraz už celkom prirodzene uvažujeme v trojmorských kategóriách.“

Iniciatíva zahŕňa 12 členských štátov EÚ od Estónska až po Grécko a aj pridružené štáty, ktoré sa chcú na formáte zúčastniť, i keď nie sú členmi EÚ. Tento rok sa k Ukrajine a Moldavsku pripojili aj Čierna Hora a Albánsko.

Strategickými partnermi iniciatívy vedľa Japonska, Nemecka, USA a Európskej komisie sa tento rok stali Turecko a Španielsko. Po rokoch veľmi obmedzeného a odmeraného vystupovania zástupcov Prahy a Bratislavy patrili v tomto roku ako český, tak slovenský prezident medzi najviditeľnejších účastníkov akcie.

Poľsko už nebude nemeckou perifériouVaršava a Berlín: medové týždne sa nekonajú

Maciej Ruczaj

Stredná Európa iba ako tranzitné územie

V posledných rokoch v Česku a na Slovensku opakovane zaznievali tézy o „smrti Vyšehradu“ – najvýznamnejšej platformy regionálnej spolupráce v strednej Európe po roku 1989. Mnohí túto údajnú smrť vítali pre povesť „európskych ťažkostí“, iní oplakávali stratu nástroja, vďaka ktorému „bol náš hlas v Európe silnejší“.

Poslednou ranou pre spoluprácu v rámci V4 bola ruská agresia na Ukrajine a úplne odlišné prístupy Poľska a Česka na jednej strane a Maďarska na druhej. Ako je možné, že v rovnakom čase sa Trojmoriu darí pomaly, ale iste rozrastať?

Receptom je predovšetkým menší dôraz na politický rozmer spolupráce. Myšlienka Trojmoria je jednoduchá: krajiny, ktoré tvoria iniciatívu, predstavujú 30 percent rozlohy EÚ, ale iba 14 percent európskeho HDP. Predstavujú perifériu európskej ekonomiky.

Jedným z dôvodov tohto periférneho statusu je skutočnosť, že doposiaľ v moderných dejinách Európy prebiehala spolupráca predovšetkým na osi východ – západ. Naše krajiny predstavovali zdroj surovín, súčasť dodávateľského reťazca, v ktorom konečný výrobok a jeho pridaná hodnota vzniká už inde, či dokonca iba tranzitné územie.

To sa v poslednom čase mení – vďaka posilňovaniu jednotlivých ekonomík sme začali byť pre väčších susedov atraktívnymi partnermi. Regionálny hegemón Nemecko vyváža na trhy krajín stredovýchodnej Európy viac ako do Číny či USA.

No aby sme sa mohli z pascí periférnosti definitívne vymaniť, jednotlivé periférie sa musia prepojiť medzi sebou navzájom, nie iba s centrom.

Postupné prepájanie infraštruktúry

Politológ Przemysław Żurawski vel Grajewski poukazuje na to, že v čase, keď v strednej Európe vznikala kostra cestnej a železničnej siete, celý región bol rozdelený medzi tri impériá, ktorých záujmom bolo vzájomné prepojenie imperiálnych centier (os východ – západ).

Naopak, aj blízke oblasti periférnych provincií zostávali navzájom izolované. Je to výborne vidieť napríklad na poľsko-slovenskom pomedzí, ktoré sa dodnes nedočkalo poriadneho diaľničného či železničného prepojenia.

Tieto infraštruktúrne dlhy narastali až do dnešných čias. Fixácia na imperiálne centrá fungovala v našej mentalite ešte dlho po tom, čo impériá padli. Vedľa ciest a železníc pod to v neskorších obdobiach patril aj úplný nedostatok energetických prepojení.

Preto práve infraštruktúra – projekty ako Via Carpatia (diaľničné prepojenie z Pobaltia až do rumunských a gréckych prístavov) alebo Rail-2-Sea (železničný koridor z poľskej Gdyne do rumunskej Konstance) – a energetika boli a sú chrbticou iniciatívy.

Práve v rámci Trojmoria vznikal tlak na čo najrýchlejšie dokončenie LNG terminálov v chorvátskom Krku a poľskom Świnoujścí, ako aj plynových interkonektorov medzi Poľskom a Litvou i Poľskom a Slovenskom.

Všetky tieto elementy potom zohrali kľúčovú úlohu v procese osamostatňovania od ruského plynu po eskalácii konfliktu na Ukrajine. „Značku“ Trojmoria malo aj pár týždňov pred summitom dokončené pripojenie elektrických sietí pobaltských republík k zvyšku EÚ (a paralelné odpojenie od Ruska), ktoré ich obyvatelia slávili ako „druhý deň nezávislosti“.

Poľská plynová epopejaAko sa Poliakom podarilo vyhrať preteky v odstrihnutí sa od ruského plynu

Maciej Ruczaj

Oslabenie vnútorných sporov medzi krajinami

Pre množstvo – hlavne liberálnych – politikov v našom regióne je každá vlastná, autonómna iniciatíva z princípu podozrivá – ako „pokus o budovanie alternatívy k EÚ“ či „spochybňovanie západnej orientácie“. Avšak práve vďaka tomuto „praktickému“ vymedzeniu postavenému na ekonomike a infraštruktúre sa Iniciatíve Trojmoria podarilo oslabiť potenciál vnútorných sporov.

Oslabiť, ale nie úplne vyradiť. Pre projekt kľúčová transatlantická väzba na USA podstatne zoslabla po nástupe Joea Bidena, ktorý Trojmorie vnímal ako „Trumpov projekt“. Teraz síce do Varšavy Trump nedorazil, ale príchod štátneho tajomníka pre energetiku Chrisa Wrighta dal nádej na odblokovanie americkej účasti na iniciatíve.

Samozrejme, nebolo možné vyhnúť sa téme ruskej agresie voči Ukrajine. V tomto ohľade ponúka Trojmorie recept na paralelné posilňovanie bezpečnosti a infraštruktúry, pretože väčšina projektov iniciatívy predstavuje dopravné či iné typy prepojení na východnom krídle NATO, ktoré popri civilnom majú aj vojenský a bezpečnostný význam.

Je zaujímavé, že tento prístup, ktorý spája bezpečnostný, infraštruktúrny a ekonomický rozmer, je oveľa ľahšie „stráviteľný“ napríklad pre dnešný slovenský establishment. Na summite Trojmoria patril Peter Pellegrini medzi najviditeľnejších rečníkov.

Slovensko sa taktiež bez problémov podpísalo aj pod finálnu deklaráciu, ktorá zahŕňa silný hlas podpory pre bojujúcu Ukrajinu (jedine maďarská delegácia odmietla podporiť časti deklarácie spojené s rusko-ukrajinskou vojnou).

Čo bude po Dudovom odchode

Komentátor poľského denníka Rzeczpospolita Jerzy Haszczyński zdôraznil, že „myslenie trojmorským spôsobom“ – teda dôraz na posilňovanie rôznych typov konektivity na osi sever – juh medzi krajinami východného krídla NATO a EÚ a pochopenie významu vzájomnej ekonomickej spolupráce doposiaľ skôr periférnych štátov – sa stalo vďaka iniciatíve niečím samozrejmým a je čoraz výraznejšie prítomné vo verejnom priestore.

Zároveň situácia na Ukrajine ukázala, že okrem ekonomických benefitov je takéto prepájanie aj úplne existenciálnou bezpečnostnou nutnosťou. Je preto príznačné, že asi najväčšou hrozbou pre pokračovanie formátu sú teraz vnútropoľské politické spory.

Na summite organizovanom prezidentskou kanceláriou Andrzeja Dudu sa neobjavil žiadny zástupca ľavicovoliberálnej Tuskovej vlády. Aj napriek tomu, že do Varšavy prišlo deväť hláv štátov, jeden premiér a rad ministrov.

Ako si všimlo mnoho komentátorov, išlo vlastne o najväčšiu akciu, aká sa v Poľsku konala v rámci predsedníctva krajiny v Rade EÚ. Zatiaľ čo Tusk je v Poľsku pod paľbou kritiky pre „bezpríznakový“ spôsob, akým krajina k predsedníctvu pristupuje, prezident Duda predviedol, že o regionálnu spoluprácu, v ktorej hrá Poľsko kľúčovú úlohu, je stále záujem.

Či to spôsobí, že (opäť slovami Haszczyńského) formát Trojmoria bude pre poľských liberálov ešte viac „smrdieť PiS-om“, a teda po odchode Andrzeja Dudu projekt definitívne potopia, uvidíme. Dúfajme aspoň, že nový spôsob uvažovania o spolupráci v regióne, ktorý iniciatíva posilnila, tu s nami zostane.

Text vyšiel paralelne v českom denníku Echo24.