Cestopis zo Somalilandu | Ako to, že hlboko islamský pseudoštát rozbehol možno až vojenskú alianciu s Izraelom?

Na Vianoce, presne 26. decembra, uznal Izrael ako prvý členský štát OSN nezávislosť odštiepeneckej republiky na severe Somálska Somaliland.

Nečakaný krok vyvolal v moslimskom svete pobúrenie: prezident rozpadnutého failed state Somálska Hasan Šejk Mohamúd opakovane vyslovil ničím konkrétnym nepodloženú fámu, že dohoda s Izraelom zahŕňa presídlenie Palestínčanov z Gazy do Somalilandu. Oznámenie z 26. decembra odsúdili rôzne africké a prevažne moslimské krajiny. Penil aj turecký sultán.

Kým sa novozvolený šiesty prezident nepokojného územia v Africkom rohu Abdirahman Mohamed Abdullahi, známy pod prezývkou Irro, dal oslavovať za najväčší úspech v pomaly už 40-ročnom boji Somalilandu za nezávislosť, jeho predchodca, piaty prezident Somalilandu Muse Bihi Abdi požiadal, aby úrady zverejnili podrobnosti akejkoľvek dohody, ktorá viedla k uznaniu Izraelom.

Piaty prezident Abdi, ktorý v úrade odsúdil izraelské konanie v Gaze, s varovným prstom zdôraznil, že ústava Somalilandu prísne zakazuje akékoľvek opatrenia, ktoré podkopávajú islam alebo poškodzujú moslimov.

Týpek Irro

Prezident Irro je rovnako neobyčajný týpek ako jeho skorší predchodca Muhammad Hadži Ibrahím Egal, ktorý bol od roku 1993 až do svojej smrti v roku 2002 druhým prezidentom Somalilandu. Už Egal sa svojho času snažil o uznanie Izraelom v nádeji, že takto získa uznanie USA.

Proamerický prezident načisto moslimskej krajiny so zákazom alkoholu vynikal svojím alkoholizmom. V mladosti ako diplomat v službách Somálska vymetal americké bary spolu so svojím priateľom, hollywoodskym hercom Williamom Holdenom. Keď sa doma v Mogadiše udial štátny prevrat, Egal bol nezvestný. Somálske veľvyslanectvo muselo požiadať FBI, aby ho hľadali. Našli ho nakoniec v Las Vegas – kde s Holdenom pil a hral hazardné hry.

Egal, po ktorom je pomenované jediné ako-tak fungujúce medzinárodné letisko krajiny, sám v roku 1995 priznal, že hoci vraj už dlho nepije svoju obľúbenú whisky, stále pravidelne pije víno.

Irro – od 12. decembra 2024 šiesty a súčasný prezident Somalilandu – je zase ruštinár. Pôsobil na somálskej ambasáde v Moskve, v roku 1991 bol opätovne vymenovaný za zastupujúceho veľvyslanca Somálska v Sovietskom zväze a v tejto funkcii pomáhal mnohým somálskym emigrantom, ktorí po vypuknutí občianskej vojny opustili Somálsko.

V roku 1995 sám emigroval, presťahoval sa do Fínska, aby sa pripojil k svojej rodine, ktorá sa tam presťahovala o niekoľko rokov skôr. Následne dokonca získal fínske občianstvo.

Fínsky občan v úrade somalilandského prezidenta na Vianoce vyhlásil, že Somaliland sa pripojí k Abrahámovským dohodám. V januári 2026 hostil izraelského ministra zahraničných vecí Gideona Sa'ara, vysokých izraelských úradníkov a osoby úzko spojené s vládou USA. V Davose sa Irro v januári stretol s izraelským prezidentom a s Ericom Trumpom. Lichotil Trumpovi tým, že chválil úspešný únos venezuelského diktátora Madura do USA.

Nový štát v Afrike?Etiópia sa chce dostať k pobrežiu, podpísala dohodu so Somalilandom

Christian Heitmann

Stabilita na africké pomery

Už dlho som sníval o ceste do Somalilandu, ale po správe o jeho uznaní Izraelom som sa už nemohol zastaviť. Zo somalilandského prístavu Berbera sa dá kontrolovať neďaleký Báb el-Mandeb, strategicky dôležitý prieliv v Červenom mori medzi Afrikou (Somálsko/Somaliland) a Arabským polostrovom (odštiepenecký južný Jemen/húsíovci). Adenský záliv, Červené more a prístup k Suezskému prieplavu tam ležia ako na podnose.

Strategickú polohu Berbery si už dávnejšie všimli Spojené arabské emiráty. Táto malá bohatá krajina vedie svoju vlastnú imperialistickú politiku, v sudánskej občianskej vojne zrejme za zlato podporuje najbrutálnejšiu stranu konfliktu RSF, pred stopkou zo strany Saudskej Arábie kurátorovali juhojemenských separatistov, ktorých vodca už medzitým žije v exile v emirátoch a ušiel cez – somalilandskú Berberu.

Nielenže má susedná vnútrozemská Etiópia taký živý záujem o privilegovaný prístup do prístavu Berbera, že roky uvažuje nad uznaním Somalilandu, no do vstupu Izraelčanov do hry platilo, že neformálni majitelia Somalilandu sú obyvatelia emirátov.

Vďaka zmluve podpísanej na tridsať plus desať rokov spravuje Dubaj nový prístav v Berbere – a umelo vykopaný hlbokomorský prístav hneď vedľa je ľahko rozpoznateľný na Google Maps. Námorníctvo emirátov tam má svoju vojenskú základňu. Odtiaľ môžu jeho mariňáci držať proiránskych húsíovcov a somálskych pirátov na uzde a zabezpečovať vojenské dobrodružstvá emirátov v Afrike.

Na Somalilande ma fascinovalo, že ide o jeden z mála moslimských štátov – ak nie rovno o jediný –, v ktorom sa voľby nevykonávajú len na okrasu, no kde v dôsledku volieb dochádza k demokratickej výmene moci. Na rozdiel od Somálska/Mogadiša, kde sú turisti nútení každý deň platiť 100 dolárov za ochranu, je Somaliland pomerne bezpečný a stabilný štát.

Hrdý rybár v rybárskej štvrti. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

V centre mesta Hargeysa pri trhu. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Samozrejme, ide o stabilitu na africké pomery. Somaliland je v podstate štát jedného klanu rozvetveného somálskeho národa, hrdého klanu Isaaq, ktorý vidí svoj pôvod v mýtickom arabskom šejkovi, ktorý sa údajne v 12. storočí presťahoval do oblasti Afrického rohu. V častiach Somalilandu, kde dominujú iné klany, somalilandský separatizmus nevyvoláva nadšenie. Tam chcú byť ľudia skôr súčasťou akéhosi federálneho Somálska.

Na východe krajiny, v regiónoch známych pod skratkou SSC alebo Chatumo, v posledných rokoch zúrilo viacero ozbrojených konfliktov. Región SSC, ktorý si nárokuje aj autonómny somálsky pološtát Puntland, sa viackrát podriadil ústrednej vláde v Mogadiše, fakticky ho pravdepodobne nekontroluje nikto. To znamená, že Somaliland vlastní do 45 percent svojho štátneho územia len na papieri.

Menej krvavý je konflikt somalilandskej vlády so západným regiónom hraničiacim s Džibutskom. Avdal už pod názvom Awdalland tiež raz vyhlásil svoju nezávislosť, veď v Avdale odjakživa úraduje iný somálsky klan, potom sa tiež radšej podriadil „vláde“ v Mogadiše. Somaliland Avdal podľa všetkého ovládol, ale vzťahy sú napäté. Podľa správy jednej proislamistickej webovej stránky v deň, keď Somalilandčania inde skandovali „Izrail, Izrail!“, Avdalčania rozhorčene mávali palestínskymi vlajkami.

Somalilandská stabilita pre cestovateľa znamená, že môže bez väčších starostí navštíviť stred krajiny od etiópskych hraníc vo Wajaale cez hlavné mesto Hargeysa až po Berberu. Komáre prenášajúce maláriu tam v strednom Somalilande vyzerali ako väčšia hrozba než obyvatelia.

Mapa Somalilandu. Foto: Britannica

Ambasáda v hlavnom meste Jeruzaleme

Keďže máme do činenia s kolóniou emirátov, môj let von zo Somalilandu viedol, samozrejme, cez Dubaj. Pri bookovaní som netušil, že dubajské letisko bude paralyzovať iránska vojna a že v Somalilande môžem ľahko uviaznuť. Keď sa už vojna začala, cestoval som tam s vedomím, že minimálne vojenská základňa emirátov v Berbere predstavuje cenný cieľ pre rakety proiránskych jemenských susedov, pre húsíovcov.

Na rozdiel od libanonského Hizballáhu sa však húsíovci správajú pokojne. Doteraz neodpálili nič. V nehostinnom Somalilande som neuviazol a tieto riadky píšem už v studenom, ale pokojnom Carihrade.

Keď som sa už raz v živote dostal do Somálska, chcel som sa tam rozprávať aj s ústavnými činiteľmi. Prezidentovi ruštinárovi som napísal pekný list v ruštine („Uvažajemyj Abdirahman Mohamedovič!“), no rovnako ako všetky ostatné africké úrady neodpovedal.

Izrael uznal odštiepenecký región SomálskaPrvá krajina sveta uznala nezávislosť Somalilandu. Egypt či Turecko hovoria o nebezpečenstve

TASR

Nadviazať kontakt sa mi napokon podarilo s jediným somalilandským činovníkom, ktorý sa v rozhovore pre izraelskú televíziu Channel 12 chtiac alebo nechtiac preriekol: podľa správy z 8. januára Deqa Qasim – riaditeľ politického oddelenia ministerstva zahraničných vecí v Hargeyse – v rozhovore s izraelskými novinármi povedal, že sa diskutuje o izraelskej vojenskej základni v Somalilande, ale že jej prípadné zriadenie bude závisieť od obsahu dohody medzi oboma stranami po otvorení vzájomných veľvyslanectiev.

Qasim ďalej uviedol, že bezpečnostná spolupráca s Izraelom bude zahŕňať boj proti terorizmu a bude sa týkať aj námornej oblasti. Qasim odpálil bombu, keď podľa Channel 12 vyjadril otvorenosť umiestneniu veľvyslanectva Somalilandu v Jeruzaleme. Údajne považuje za „prirodzené“, aby bola ambasáda zriadená v hlavnom meste.

Podľa dostupných správ sa po Qasimovi už žiaden predstaviteľ somalilandskej vlády tak otvorene nevyjadroval. Na otázku, čo Izrael dostal za uznanie biedneho exotického 6-miliónového pseudoštátu, sa ponúka iba jedna odpoveď: námorná základňa s výhľadom na prieliv Báb el-Mandeb by sa Izraelu naozaj zišla.

Pláž v Berbere. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Ramadán som dodržal aj ja

V Somalilande som zostal päť dní, od štvrtka do pondelka. Takže som tam bol ešte predvčerom – a už sa mi to zdá ako nepochopiteľne zlý sen.

Teraz je ramadán, ktorý sa na verejnosti v Somalilande prísne dodržiava. Všetky reštaurácie a bufety sú cez deň zavreté a je nemysliteľné, aby si človek dal na ulici i len dúšok vody. Keď som prechádzal cez ulicu so studenou cigaretou, jeden mladík na mňa rozhnevane zakričal: „Zakázané!“ Tak sa stalo, že som ramadán do veľkej miery dodržiaval aj ja.

Špina a hustota v 700-tisícovom hlavnom meste boli ohromujúce. Masa ľudských tiel na trhu, medzitým večná zápcha veteránov z 90. rokov, samé toyoty s nemeckými menami, Platz, Raum, Vitz. Nuž, subsaharská Afrika: pôrodnosť v Somalilande je (podľa staršej štatistiky) na úrovni 5,5 dieťaťa na ženu, negramotnosť je rozšírená. Na umelej tráve futbalového ihriska hrali chalani v ponožkách, sandáloch alebo v štýlových žltých kopačkách, ktoré si dvaja delili – keď hrali obaja, každý mal obutú jednu.

Strašne ukričaná somálčina znie ako vracanie v návale nenávisti. Hoci somalilandská štátnosť má svoje korene v kolónii British Somaliland, anglicky vie málokto. Zo všetkých úst na mňa kričalo: „Where are you from?“ „How are you?“ Ak je človek zdvorilý, musí počas hodinovej prechádzky vysloviť niekoľko sto ráz názov svojej krajiny, ktorý im aj tak nič nehovorí.

Iných belochov som za tých päť dní videl šesť alebo sedem. Cítil som sa ako štvaná zver. Vrchol zúfalstva som dosiahol počas jednej horúcej noci v dusnej a smradľavej hotelovej izbe, kde som musel ručne naberať vodu do vecka. Neodvážil som sa otvoriť okno, pretože som sa bál malarických komárov, no komáre sa aj tak rozmnožili a poštípali ma po celom tele.

Hargeysa leží v nadmorskej výške 1 334 metrov, a preto má celkom príjemné podnebie, Berbera je však jedno z najteplejších miest na zemi. More je tam aj teraz na konci zimy teplé ako moč. Keď som jedného rána bežal bosý po tmavosivom piesku na pláži, vykríkol som od bolesti.

V obývačke u Queers for PalestineMusím vás sklamať, nadchol ma pobyt v najčistejšej forme dúhovo-propalestínskej woke bubliny

Martin Leidenfrost

Všadeprítomná droga khat

Veľmi veľa ľudí som sa pýtal, aký je ich názor na uznanie Izraelom. Milujú odteraz židovský štát? Z odpovedí vyplývalo rozdelenie spoločnosti na dva približne rovnako veľké tábory: islamistov a feťákov.

Asi musím vysvetliť ten fet. Volá sa khat, sú to čerstvo zelené listy, ktoré sa žujú od rána do večera, počas ramadánu len od večera do rána. Mnohí muži míňajú na khat celý svoj príjem. Nepodporujú tým ani somalilandských roľníkov, lebo sa importuje z Etiópie.

Žuvanie khatu je všadeprítomné, žuje aj masa policajtov, ktorí na cestách a uliciach udržiavajú tisíce checkpointov. Oslovil ma policajt, ktorý sedel v noci pred berberskou pobočkou národnej banky vydávajúcej „somalilandský šiling“, ktorého najväčšia bankovka má hodnotu 40 eurocentov. Rozprával mi, že tento tough job za 150 dolárov mesačne ho už nebaví a že sa teší na prácu na policajnej stanici. Vypýtal si 5000 šilingov na čaj. Vysvitlo, že to potrebuje na khat. Iný policajt, strážiac pohyb ľudí v strede pešej zóny, bol taký omámený, že si chcel zapáliť cigaretu svojou puškou.

Značná časť somalilandských mužov, to je panoptikum. Ich úsmev ukazuje v lepšom prípade tmavohnedé zuby zo zvyškami zeleného lístia, v horšom prípade do bizarnosti deformované ďasno.

Získal som dojem, že khatoví feťáci sú väčšinou – ak ešte vedia sformulovať vetu – zástancovia zblíženia s Izraelom. Hlavne že je zelený list v ústach garantovaný.

Abdiles, 52-ročný majiteľ útulnej pouličnej „čajovne“, v ktorej sa pije málo čaju, zato však chlapi žujú do tretej v noci do nepríčetnosti, vítal spojenectvo s Izraelom s nadšením. Rozprával mi, že veľvyslancom v Izraeli bude istý Mohamed Hadži, ktorý doteraz robil „veľvyslanca“ v Taiwane, a že delegácia 25 somalilandských odborníkov už vyrazila do židovského štátu na školenie v oblasti zavlažovania. Na kritiku moslimského sveta odpovedal stručne: „Čo pre nás moslimovia spravili?“

Khat pre tohto biznismena nepredstavuje problém. Jediné, čo mu vadí, je import drogy z Etiópie. To sa podľa Abdilesa čoskoro zmení – podľa neho už začali projekty pestovania khatu v Somalilande.

Starý prístav v Berbere. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Žuvači khatu vo väčšine, veriaci moslimovia v menšine

Rovnako prítomný ako khat je islam – a je to islam saudského strihu. Mužská aj ženská móda sa stále orientuje podľa arabského vzoru, vzdelanejší alebo zámožnejší ľudia sa obliekajú ako arabskí beduíni, radi aj s „arafatkou“.

Jedného z nich som stretol v rybárskej štvrti Berbery: 39-ročný Abdisamed je teraz rybár, dvanásť rokov však žil vo Švédsku ako záhradník a opatrovateľ v domove seniorov. So Švédskom sa v roku 2008 rozlúčil, „lebo tam nemožno praktizovať islam“.

V Berbere však rodák z Avdalu a člen klanu Isaaq môže islam praktizovať. Žuvači khatu sú podľa neho vo väčšine a veriaci moslimovia dokázateľne v menšine, Somaliland na tom nie je tak dobre ako Afganistan, kde podľa Abdisameda žijú „najlepší moslimovia na svete“, ale stále lepšie ako Švédsko.

Abdisamed mi začal s veľkým zápalom kázať. Bol zásadne proti spolupráci s Izraelom. Opýtal som sa ho, čo jeho prorok vlastne mal proti židom. Abdisamed odpovedal, že Mohamed mal dohodu so židmi v Medine a oni ho zradili: „Židia sa nikdy nedržia dohôd. Klamú a podvádzajú. A tak to bude aj s touto dohodou.“

V pondelok som si dohodol rozhovor s riaditeľom politického oddelenia somalilandského ministerstva zahraničných vecí. S Deqom Qasimom, ktorý v januári pripustil možnosť zriadenia izraelskej základne v Berbere.

Qasim mal trošku zvláštny hlas, ale rozprával dobre po anglicky a hneď bol ochotný sa stretnúť. Esemeskou sa už len opýtal, aké mám preňho otázky.

Predpokladám, že niekedy počas posledných dvoch mesiacov musel ísť pre svoju prílišnú otvorenosť na koberec. Čakal som totiž hodinu a pol na dohodnutom mieste – a zástanca somalilandsko-izraelského priateľstva už nedvihol. Neobjavil sa.