Nový štát v Afrike? Etiópia sa chce dostať k pobrežiu, podpísala dohodu so Somalilandom

Etiópia so somalilandskými separatistami z Hargeisy podpísala memorandum o spolupráci, podľa ktorého získa prístup k prístavu Berbera na pobreží Adenského zálivu a prenájom menšieho prímorského územia. Somaliland výmenou získava podiel v etiópskych štátnych aerolíniách, pre Hargeisu významnejšie však je faktické uznanie zo strany Etiópie.

Somálsko sa v súčasnosti politicky de facto delí na tri časti: juh, v ktorom bojuje o moc centrálna vláda s islamistami z hnutia al-Šabáb, sever, ktorý je pod názvom Puntland autonómnou súčasťou Somálska, a severozápadný Somaliland, ktorý je súčasťou Somálska už len na papieri.

Somaliland si nárokuje a fakticky spravuje územie bývalej britskej kolónie Somaliland. Zatiaľ čo Briti si koncom 19. storočia zaistili protektorát nad severným pobrežím rohu Afriky, Taliani podpísali ochranné zmluvy s klanmi na východnom pobreží. Taliansko kontrolu nad územím stratilo v druhej svetovej vojne, ale už v roku 1950 sa vrátili s mandátom OSN. O desať rokov neskôr, v roku 1960, sa britský Somaliland a talianska Somalia stali nezávislými a spoločne vytvorili zjednotené Somálsko.

Šťastie nového afrického štátu však dlho netrvalo. Ako tvrdí britský Economist, zjednotenie bolo „katastrofálnou chybou“.

„V priebehu desiatich rokov sa nová Somálska republika zrútila. Prezidenta zavraždili jeho ochrankári. Moci sa chopila marxistická chunta na čele so Siadom Barrem, generálom, ktorý sa stal diktátorom. Zrušil demokraciu a zničil ekonomiku tým, že znárodnil takmer všetko okrem stád tiav. Spustil tiež katastrofálnu vojnu proti Etiópii. Keď sa severania vzbúrili, bombardoval Hargeisu a zabil tisíce civilistov. Keď Somálsko upadlo do klanovej vojny, Barre odmietol vyjednávať a povedal: ‚Keď opustím Somálsko, zanechám za sebou budovy, ale žiadnych ľudí,‘“ zhŕňa Economist tragické dejiny Somálska.

Foto: uca.edu

„Somaliland znamená bezpečie“

Pre väčšinu Somálčanov je najdôležitejšou časťou identity príslušenstvo k jednému z klanov. Veľkých klanov je v Somálsku päť: Dir, Isaaq, Darod, Hawiye a Rahanweyn, pričom klan Hawiye dominuje juhu krajiny, zatiaľ čo klan Isaaq prevláda v Somalilande.

Porážka vo vojne s Etiópiou podkopala Barrovu popularitu a zdiskreditovala jeho model „vedeckého socializmu“. Časť klanov mu preto vypovedala poslušnosť. Barre sa im rozhodol kruto pomstiť a v eskalujúcej občianskej vojne nechal zavraždiť desiatky tisícok, možno dokonca vyše 100-tisíc členov klanu Isaaq. Barrov režim sa neštítil zabíjať ani civilistov ukrytých v mešitách a upaľovať svoje obete zaživa, medzi odborníkmi preto mnohí hovoria o genocíde.

Násilné excesy boli posledným vzopnutím síl kolabujúceho socialistického režimu a už v roku 1991 sa nadobro zosypal do klanovej vojny. Somaliland v máji 1991 vyhlásil nezávislosť a odvtedy sa fakticky spravuje sám.Zdieľať

Násilné excesy však boli len posledným vzopnutím síl kolabujúceho socialistického režimu a už v roku 1991 sa nadobro zosypal. V nasledujúcej občianskej vojne bojoval klan proti klanu a Somálsko dodnes nenašlo pokoj. Somaliland v tomto chaose v máji 1991 vyhlásil nezávislosť a odvtedy sa fakticky spravuje sám.

Kto číta ódy prívržencov somalilandskej nezávislosti, rýchlo môže získať dojem, že Somaliland je akousi oázou mieru a demokracie vo východnej Afrike. Realita je trochu menej lesklá, Somaliland je ešte stále chudobný región, ktorého obyvatelia musia za sud špinavej vody zaplatiť 25 dolárov a oproti Európe štvornásobne drahšiu elektrinu si často proste nemôžu dovoliť.

A hoci má Somaliland vlastný parlament, namiesto tajne volených poslancov podľa západného vzoru sú poslancami delegáti jednotlivých klanov, výlučne muži, ktorí volia nie podľa abstraktných politických ideí, ale podľa záujmu svojho klanu. Samozrejme, iba za predpokladu, že túto voľbu schválil imám.

Pre miestnych je však toto ešte stále atraktívnejšie než občianska vojna v Somálsku, kde donedávna hlavné mesto Mogadišu kontrolovali džihádisti z hnutia al-Šabáb. „Somaliland znamená bezpečie,“ vysvetľujú. Nielen pre nich osobne, ale aj pre ich majetok, najmä stáda kôz a tiav, ktoré v suchej polopúšti chovajú.

Aké sú argumenty za nezávislosť?

Ale napriek pochopiteľnej snahe Somalilandčanov o uznanie ich nezávislosti existujú dobré dôvody, prečo tak zatiaľ žiaden štát neurobil.

„Zjavnou námietkou proti uznaniu Somalilandu je, že prekresľovanie máp je nebezpečné. To platí najmä v Afrike, kde hranice bezmyšlienkovite stanovené v koloniálnych časoch oddeľujú nespočetné klany a etnické skupiny od ich príbuzných. Rozmotať tento neporiadok by bolo také zložité, že už dávno vznikol konsenzus: nechajte mapu tak, ako je,“ pripúšťa Economist.

„Len čo začnete v Afrike posúvať hranice alebo vytvárať nové štáty pre tú či onú skupinu, ostatní si tiež budú žiadať svoju vlasť a určite potečie krv.“Zdieľať

„Len čo začnete posúvať hranice alebo vytvárať nové štáty pre tú či onú skupinu, ostatní si tiež budú žiadať svoju vlasť a určite potečie krv. Budete svedkami dvoch najnovších odštiepeneckých krajín Afriky, Eritrey a Južného Sudánu, ktoré sa stali gulag-štátom a vojnovou zónou. Ak by Somaliland získal nezávislosť, ľudia v iných častiach Somálska by sa tiež mohli pokúsiť odtrhnúť, rovnako ako etnické skupiny v Etiópii, regionálnej veľmoci,“ zhŕňa britský magazín riziká uznania nezávislosti.

Prečo však napriek tomu podporuje nezávislosť malého afrického de facto štátu?

Somaliland sa „nesnaží prekresliť hranice od nuly, ale vrátiť sa k starým“, argumentuje. Navyše požíva podporu obyvateľstva, o akej môžu „škótski a katalánski separatisti iba snívať“ – v roku 2001 hlasovalo 97 % obyvateľov v prospech ústavy hlásajúcej nezávislosť územia.

Podľa autora Economistu navyše neuznanie Somalilandu znamená, že jeho obyvatelia žijú horšie, než by mohli. Keďže nikto neuznáva ich nezávislosť, nemôžu cestovať s vlastnými pasmi a ich de facto štát nemá prístup k pôžičkám Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

Pretrhla sa priehrada?

Martin Plaut z britského Institute of Commonwealth Studies si myslí, že po Etiópii by mohli nasledovať aj ďalšie štáty: „Len čo Etiópia uzná Somaliland, priehrada sa pretrhne. Ďalšie štáty budú pravdepodobne nasledovať. Čakali na líderstvo jedného z afrických národov.“

V súčasnosti uznáva nezávislosť Somalilandu len Taiwan. Neoficiálne styky so separatistickým regiónom mal však doteraz rad štátov – okrem Etiópie aj Dánsko, Turecko a Spojené arabské emiráty.

Aj jeho bývalá koloniálna mocnosť Spojené kráľovstvo je považovaná za jedného z jeho neoficiálnych partnerov, a aj keď jeho nezávislosť oficiálne neuznáva, v Hargeise prevádzkuje takzvaný Britský úrad, ktorý fakticky funguje ako jeho ambasáda. Poslanec Konzervatívnej strany Gavin Williamson v júli navyše predložil zákon, ktorý by zaviazal vládu „jej veličenstva“ (v čase predloženia žila ešte kráľovná Alžbeta) uznať nezávislosť Somalilandu.

Nová dohoda bude mať dosah aj na Eritreu. Etiópia so 120 miliónmi obyvateľov je od nezávislosti Eritrey najľudnatejším štátom sveta bez prístupu k moru a etiópsky premiér Abiy Ahmed považuje získanie vlastného prístavu za prioritu. V roku 2019 dokonca nechal znovuzaložiť etiópske námorníctvo, ktoré je (dočasne?) umiestnené na jazere Tana.

Abiy si od podpisu mierovej zmluvy s Eritreou pôvodne sľuboval prenájom jedného z eritrejských prístavov, no Eritrea tejto požiadavke nevyhovela. Etiópia je preto naďalej závislá od prístavu v Džibuti a po opäť zhoršených vzťahoch v dôsledku tigrejskej vojny sa časť pozorovateľov dokonca začala obávať etiópskej invázie do Eritrey s cieľom získať prístav Assab.

„Eritrejčanom sa nesmierne uľaví, že nebudú čeliť ďalšej potenciálnej vojne. Somálsko však zúri. Jeho rozbitie sa teraz javí ako trvalé.“Zdieľať

„Červené more a Níl určia Etiópiu. Sú prepojené s Etiópiou a budú základom, ktorý buď prispeje k rozvoju Etiópie, alebo spôsobí jej zánik,“ vyhlásil etiópsky premiér Abiy v októbri. A ešte v júli vyhlásil, že Etiópia chce získať prístav mierovou cestou, „ale ak to zlyhá, použijeme silu“. Podpis zmluvy so Somalilandom teraz rieši etiópsky problém iným spôsobom, nie na úkor Eritrey, ale Somálska.

„Prenájom pobrežia a využívanie prístavu Berbera znamená, že závislosť Etiópie od Džibuti sa zmenšuje a predíde sa hrozbe premiéra Abiyho, že v prípade potreby zaberie prístav násilím. Eritrejčanom sa nesmierne uľaví, že nebudú čeliť ďalšej potenciálnej vojne. Somálsko však zúri. Jeho rozbitie sa teraz javí ako trvalé,“ myslí si Plaut.

Podľa britského odborníka má Mogadišu zlé karty. Pravdepodobnosť, že sa Somálsko jedného dňa opäť zjednotí, každým dňom klesá.