Rekordný nárast izraelských osád Odistený granát na Západnom brehu

Izraelská vláda začiatkom apríla schválila výraznú expanziu osád na Západnom brehu, kde ich má pribudnúť až 34.

Podľa zoznamu, ktorý získal denník Haaretz, plán zahŕňa výstavbu 20 nových komunít. Ďalších deväť (z pohľadu izraelského práva) nelegálnych osád má byť legalizovaných, dve osady rozšírené a tri majú vzniknúť odčlenením od už existujúcich osád.

Pre perspektívu mieru medzi Izraelom a Palestínčanmi, akokoľvek vzdialená v súčasnosti môže byť, je rozhodnutie izraelskej vlády katastrofálnou správou.

Ako si všimol odborník na izraelsko-arabský svet a bývalý izraelský dôstojník Shaul Arieli, 32 z 34 schválených nových osád sa bude nachádzať za bezpečnostnou bariérou, ktorá delí Izrael (a časť osád v pohraničí) od Západného brehu.

„To odhaľuje priepasť medzi bezpečnostným odôvodnením, ktoré bolo verejnosti dlho prezentované, a realitou. Ak bola bariéra postavená na zaistenie bezpečnosti, prečo trvať na rozširovaní osadníckej činnosti aj za jej hranice? Odpoveď je jasná: jadrom tejto politiky je ideológia, nie bezpečnosť,“ kritizuje Arieli rozhodnutie izraelskej vlády.

Rovnako skepticky vníma aj načasovanie rozhodnutia. „Je ťažké nevnímať to v zmysle cynického využitia vojny ako dymovej clony, ktorej cieľom je vytvoriť fakty v teréne a pripraviť sa na budúcu anexiu,“ myslí si bývalý dôstojník.

Mapa Izraela a Západného brehu (West bank). Foto: Britannica

Allonov plán

Z pohľadu izraelského štátu mali osady vždy v prvom rade politický charakter. Dodatočné územia ponúkali síce aj ekonomické benefity, ale ich hlavný význam spočíval v kontrole sporného územia, ktorú si izraelský štát od nich sľuboval.

Izrael si bol po vojne za nezávislosť 1948 – 1949 vedomý svojej zraniteľnosti – na jeho najužšom mieste delilo Jordáncov od Stredozemného mora len 13 kilometrov. Zároveň však bolo jasné, že hoci armáda geograficky snívala o ľahšie brániteľnej hranici na rieke Jordán, husto osídlené palestínske územia v západnej časti Západného brehu nebude možné k Izraelu trvalo pričleniť.

Keď Izrael tieto územia v šesťdňovej vojne v roku 1967 obsadil, minister práce Yigal Allon vypracoval plán na rozdelenie Západného brehu.

Samotný Allon si bol vedomý, rovnako ako generácie izraelských lídrov po ňom, že Izrael v žiadnom prípade nedokáže absorbovať milión Palestínčanov, ktorí na týchto územiach vtedy žili, a navrhoval vrátenie tých najhustejšie osídlených častí Západného brehu vrátane miest ako Hebron, Nablus a Džanín Jordánsku po podpise mierovej dohody.

Z tohto dôvodu Izrael nikdy nepočítal s tým, že by anektoval územia, ako je severná Samária. Investovať do výstavby nových osád v týchto regiónoch by bolo plytvaním cennými zdrojmi a iba by dodatočne skomplikovalo budúce mierové rokovania.

Väčšina osád preto vznikla neďaleko starej hranice z rokov 1949 – 1967 alebo v riedko osídlenom údolí rieky Jordán.

Tento pragmatický prístup izraelská vláda nadobro opúšťa. Deväť z nových osád má vzniknúť v Samárii. Pritom až päť osád „má byť založených v severnej časti Západného brehu Jordánu, v oblasti bez predchádzajúcej izraelskej prítomnosti“, píše izraelský denník Haaretz.

„To naznačuje nielen expanziu, ale aj zámerný presun na nové územia s cieľom zmeniť geografickú a politickú realitu,“ vysvetľuje Arieli.

Problémy sú už aj tak veľké

Pritom už dnes sú šance na vytvorenie dvoch oddelených štátov – a s nimi aj jediná šanca na trvalé riešenie konfliktu – mizivé.

V roku 2000, keď zlyhali izraelsko-palestínske rokovania v americkom Camp Davide, žilo na Západnom brehu (nepočítajúc východný Jeruzalem) takmer 200-tisíc osadníkov a ďalších 170-tisíc vo východnom Jeruzaleme.

Odvtedy sa počet osadníkov zdvojnásobil – zatiaľ čo vo východnom Jeruzaleme ich žije štvrť milióna, na Západnom brehu ich počet narástol na 530-tisíc.

Avšak v rovnakom období narástlo aj palestínske obyvateľstvo na Západnom brehu z dvoch na tri milióny – s výsledkom, že Židia a Arabi žijú v čoraz väčšej blízkosti množiacich sa sporov o vlastnícke práva, prístup k vode a z nich vyplývajúcich násilných stretov.

Libanon bez prímeriaIzraelské útoky si v stredu vyžiadali asi dvesto obetí, medzi zabitými je aj poradca vodcu Hizballáhu

Christian Heitmann

Tento problém sa konaním Netanjahua a jeho radikálnych koaličných partnerov, ako sú minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir a minister financií Becalel Smotrič – obaja sami osadníci –, v blízkej budúcnosti ešte dodatočne vyostrí. Netanjahuova vláda od roku 2022 schválila 68 nových osád: viac než ktorákoľvek vláda predtým.

Ďalším problémom je, že na rozdiel od iných osád, ktoré často vznikli na území, ktoré bolo do roku 1948 v rukách štátu (britského mandátneho územia Palestína), má osem nových osád vzniknúť na pozemkoch v palestínskom súkromnom vlastníctve.

Už samotná výstavba osád na štátnej pôde je z pohľadu medzinárodného práva nelegálna, ale vyvlastnenie súkromných vlastníkov predstavuje dodatočný právny problém.

Armáda varuje

Aj izraelská armáda je voči plánom Netanjahuovej vlády skeptická – dodatočné osady v blízkosti budú predstavovať nové bremeno, pretože armáda bude musieť zaistiť ich bezpečnosť. Akou veľkou chybou to môže byť, ukazuje aj tragický útok zo 7. októbra 2023, na ktorý armáda nebola pripravená, pretože väčšinu jednotiek v tom čase nasadzovala na Západnom brehu.

„Dvíham desať červených vlajok,“ varoval vládu pred novými plánmi náčelník generálneho štábu Izraelských obranných síl Eyal Zamir.

Nevyslovenou skutočnosťou je aj to, že dodatočné osady v blízkosti budú spôsobovať nové trenice s Palestínčanmi, obzvlášť ak sa do nich nasťahuje menšina radikálnych osadníkov, ktorá v posledných rokoch (aj z pohľadu izraelského práva nelegálne) aktívne rozširuje osady, útočí na miestnych Arabov a zaberá aj palestínske súkromné vlastníctvo. A to všetko bez adekvátnej reakcie zo strany izraelských úradov a silových zložiek.

Prudkým rozšírením výstavby osád na Západnom brehu sa tak Netanjahuova vláda pohráva s odisteným granátom a je len otázkou času, kedy vybuchne.