Snem KDH zavrel dvere Smeru, Hlasu a SNS Strategicky to bol správny krok. Definitívne uťal jednu debatu

Najzásadnejším rozhodnutím víkendového snemu KDH bolo prijatie uznesenia, ktorým hnutie vylúčilo povolebnú vládnu spoluprácu so Smerom, s Hlasom a s SNS.

 Toto uznesenie sa pritom na program snemu nedostalo úplne plánovane. Nešlo o iniciatívu vedenia strany, ale o návrh okresného predsedu z Vranova nad Topľou Pavla Zajaca.

Jeho prijatiu predchádzala diskusia medzi delegátmi, v rámci ktorej viacerí funkcionári upozorňovali aj na riziká takéhoto kroku.

Podpredseda Igor Janckulík vyjadril obavu, že to môže odradiť sklamaných voličov vládnych strán, ktorí by potenciálne mohli voliť KDH. Kritický k návrhu uznesenia bol aj ďalší z podpredsedov Viliam Karas. 

Uznesenie však napokon prešlo. Tým KDH definitívne uťalo hlasy v opozičnom tábore, podľa ktorých hnutie po voľbách môže pri zostavovaní vlády „kolaborovať“ s Robertom Ficom.

Pravdupovediac, takýto scenár v skutočnosti nikdy veľmi nehrozil. Každému, kto aspoň trochu pozná pomery v KDH, muselo byť jasné, že po vstupe do vlády so Smerom alebo s Republikou by sa hnutie rozpadlo na všetky strany. V takej zostave by nedokázalo garantovať ani vnútornú jednotu, nieto ešte stabilitu poslaneckého klubu.

Napriek tomu sa dá ľahko predstaviť, že konkurencia – či už Demokrati, alebo Igor Matovič – by v kampani kartu možnej spolupráce KDH so Smerom určite vytiahla. Uznesenie snemu, ktoré sa nedá len tak ľahko zvrátiť, preto KDH zbavilo jednej potenciálnej predvolebnej slabiny.

Na sneme KDHHajko kritizoval Majerského, ten ponúkol svoju funkciu. Delegáti uznesením vylúčili Smer, Hlas a SNS

Juraj Brezáni

Neobstojí ani argument, že týmto krokom sa kresťanskí demokrati pripravujú o šancu osloviť sklamaných voličov vládnych strán. Ak sa pozrieme na dáta z prieskumov o pohyboch voličov, vidíme, že táto šanca je minimálna.

Sklamaní voliči Smeru a SNS sa presúvajú najmä k Republike. Pokiaľ ide o bývalých podporovateľov Hlasu, tam síce KDH istý obmedzený priestor má, no prípadné zisky by sotva vyvážili straty, ktoré by prišli po atakoch Demokratov a Hnutia Slovensko pre nejasný či príliš váhavý postoj KDH k spolupráci s dnešnými vládnymi stranami.

Ak teda chceme vidieť nejaké riziko uznesenia o bojkote vládnych strán, to nespočíva v znížení schopnosti osloviť sklamaných voličov Smeru či Hlasu. Je inde.

KDH má približne tretinu voličov, ktorí sú veľmi kritickí voči Progresívnemu Slovensku. Prijatím uznesenia o odmietnutí Smeru, Hlasu a SNS sa hnutie de facto prihlásilo k vládnutiu s PS, čo môže konzervatívnejšiu časť jeho podporovateľov zneistiť.

Tomuto riziku však Majerského strana nedokáže čeliť inak než sebavedomou komunikáciou. Musí jasne ukázať, že v kľúčových kultúrno-etických témach má svoje červené čiary, z ktorých neustúpi. A tento postoj musí pôsobiť rázne a dôveryhodne.

Treba pripomenúť aj ďalší moment. Všetko nasvedčuje tomu, že vládu bez Smeru bude možné zostaviť len za účasti Hnutia Slovensko, ktorého kľúčoví ľudia majú stále skôr konzervatívne inštinkty.

Súčasťou takejto vlády môžu byť aj Demokrati, ktorí už tiež jasne hovoria, že v hodnotových otázkach budú presadzovať zachovanie statusu quo. Aj to je signál pre aktivistické krídlo PS: ak chce, aby sa jeho strana raz podieľala na riadení krajiny, tak na radikálnejšie agendy typu manželstvo pre všetkých bude musieť zabudnúť.

Zhrnuté a podčiarknuté: uznesenie kresťanských demokratov o bojkote dnešných vládnych strán pri povolebných rokovaniach je strategicky správne rozhodnutie. KDH zaň síce bude čeliť kritike z časti konzervatívneho prostredia, ktoré ho bude obviňovať zo spolupráce s liberálmi, no takáto kritika z tej časti spektra, ktoré reprezentujú napríklad Tomáš Taraba či Štefan Kuffa, by tu bola aj vtedy, keby KDH na sneme nebolo urobilo nič.

Taktika nechať si pootvorené všetky dvere, len aby sa nevyrušila žiadna skupina voličov, by sa pri dnešnej miere politickej a spoločenskej polarizácie nedala dlhodobo ustáť. Skôr či neskôr by sa obrátila proti kresťanským demokratom.

Striktné odmietnutie vládnutia so Smerom a zároveň odmietnutie progresívnej kultúrnej agendy sa navzájom nevylučujú. Naopak, ide o zrozumiteľný postoj, ktorý môže byť blízky značnej časti voličov. Len si za ním treba dôrazne stáť.