Maďarská dráma Vyhrá Zelenskyj Orbánovi piate voľby za sebou?

Zatiaľ čo prieskumy verejnej mienky naznačujú, že strana Viktora Orbána je v nezvyčajne ťažkej situácii, kampaň sa čoraz viac sústreďuje na zahraničnopolitické konflikty.

Aktuálne vyjadrenia Volodymyra Zelenského – ak Viktor Orbán bude blokovať 90-miliardovú európsku pomoc pre Ukrajinu, môžu ozbrojení ukrajinskí vojaci dostať jeho adresu, aby sa s ním „porozprávali vlastným jazykom“ – môžu posilniť politickú pozíciu Viktora Orbána.

Vojnový konflikt na Ukrajine sa práve dostal do centra maďarskej volebnej kampane. Otázkou však zostáva, či o výsledku volieb rozhodne strach alebo domáca ekonomická nespokojnosť.

Význam maďarských volieb ďaleko presahuje hranice krajiny. To, či sa systém Viktora Orbána otrasie alebo premiér dosiahne ďalšie – už piate – volebné víťazstvo, môže mať dôsledky nielen pre Budapešť, ale aj pre Bratislavu, Brusel či Kyjev.

Maďarská politika sa momentálne nachádza v mimoriadne napätom stave. Krajina žije v režime volebnej kampane, verejnú diskusiu ovláda jediná otázka: bude pokračovať šestnásť rokov trvajúca éra Orbána alebo skutočne dôjde k politickému obratu?

Stávka týchto volieb však nie je iba o zmene vlády. Ide aj o to, či silne centralizovaný politický systém postavený na osobnom vedení dokáže prežiť ekonomickú stagnáciu, spoločenskú nespokojnosť a geopolitické napätie.

O volebnom výsledku rozhodne, či sa bude kampaň vo finále napokon točiť okolo ekonomiky (čiže domácich problémov) alebo okolo vojny (globálnych konfliktov).

Fidesz vychádza zo zlej pozície

Medián, ktorý je považovaný za jednu z najspoľahlivejších výskumných agentúr v Maďarsku, vo februári nameral, že medzi rozhodnutými voličmi vedie strana Tisza na čele s Péterom Magyarom pred Fideszom o dvadsať percentuálnych bodov. Podľa prieskumu sa podpora Tiszy pohybuje okolo 55 percent, zatiaľ čo vládna strana má približne 35 percent.

Na pomery modernej maďarskej politiky ide o mimoriadne veľký rozdiel. Ak by tieto čísla odrážali skutočný výsledok volieb, takmer o 800-tisíc Maďarov viac by hlasovalo za Tiszu než za Fidesz. Navyše ide už o trend. Prvýkrát prevzala Tisza vedenie predminulý rok v novembri.

Päť týždňov pred voľbami sa po prieskume Mediánu, ktorý potvrdil narastajúci náskok Orbánovho vyzývateľa, preto natískala otázka, či Péter Magyar môže získať dokonca ústavnú väčšinu.

Prečo je pre povolebné pomery veľmi dôležité, či Magyar dosiahne ústavnú väčšinu, sme už v Postoji vysvetlili v tomto texte, kde sme opísali pozadie mocenskej architektúry Viktora Orbána, ktorá mu umožňuje udržať kontrolu nad politikou aj z opozičných pozícií.

Pred maďarskými voľbamiPrečo môže Orbánov tieňový štát prežiť, aj keď bude v opozícii

Zsolt Király

Demografické rozdelenie prieskumu Mediánu, ktoré bolo zverejnené 5. marca, ukazuje ešte zaujímavejší obraz.

Medzi voličmi mladšími ako 30 rokov má Tisza takmer dvojtretinovú dominanciu. Podobné pomery sú viditeľné aj medzi vysokoškolsky vzdelanými voličmi: približne 63 percent z nich podporuje stranu Pétera Magyara.

Stabilnú základňu Fideszu dnes tvoria najmä voliči nad 65 rokov, ľudia so základným vzdelaním a kvalifikovaní robotníci.

Aj údaje podľa typu sídla ukazujú typický obraz. V hlavnom meste a vo veľkých mestách je Tisza dominantná, zatiaľ čo v menších mestách a najmä na vidieku zostáva silný Fidesz. Čím väčšie mesto, tým silnejšia Tisza; čím menšia obec, tým skôr prevláda Fidesz.

Foto: TASR/Ladislav Vallach

Táto politická geografia existuje v maďarskej politike už dlhší čas, no teraz sa vykresľuje obzvlášť ostro. Treba však poznamenať, že prieskumy verejnej mienky v Maďarsku bývajú často nepresné. Navyše volebný systém výrazne zvýhodňuje víťaza.

Maďarské parlamentné voľby totiž prebiehajú v zmiešanom systéme: výsledok určujú jednomandátové obvody (106 mandátov) a celoštátne listiny (93 mandátov). V jednotlivých obvodoch víťazí kandidát s najväčším počtom hlasov, takže aj relatívne malý rozdiel môže priniesť výraznú mandátovú výhodu. Aj pomerne tesné voľby tak môžu ľahko viesť k ústavnej väčšine.

Prečo chcú mnohí zmenu?

Náladu maďarských voličov najviac ovplyvňuje ekonomická situácia. Maďarská ekonomika v posledných rokoch prakticky stagnuje. Rast HDP sa viackrát za ostatné roky pohyboval blízko nuly a hospodársky výkon krajiny zaostal za viacerými štátmi regiónu.

Reálne mzdy síce v niektorých obdobiach rástli, no vysoká inflácia tento efekt výrazne oslabila.

Podľa prieskumov Mediánu si takmer dve tretiny Maďarov myslia, že krajina smeruje zlým smerom. Ide o dôležitý údaj, pretože v tejto skupine sa nachádza aj mnoho voličov Fideszu.

Nespokojnosť je citeľná vo viacerých oblastiach. Zdravotnícky systém čelí vážnym problémom. Priemerné čakacie lehoty sú dlhé a nedostatok lekárov je výrazný. Napätie panuje aj v školstve či ohľadom úrovne a kvality verejných služieb.

Mnohí voliči majú pocit, že fungovanie maďarského štátu sa v posledných rokoch zhoršilo. K tomu sa pridáva otázka korupcie. Jednou z najsilnejších tém opozície je tvrdenie, že okolo Fideszu vznikla úzka ekonomická elita, ktorá získala značné štátne zdroje. Jedným z hlavných sloganov kampane Pétera Magyara je práve to, že „systém ukradol budúcnosť krajiny“.

Stratégia Tiszy

Tisza sa vedome snaží vyhnúť tradičným chybám opozície.

V uplynulom desaťročí sa maďarská opozícia často sústreďovala najmä na osobu Viktora Orbána, zatiaľ čo Fidesz úspešne určoval témy verejnej debaty – migráciu, vojnu, Györgya Sorosa alebo kultúrne otázky.

Péter Magyar sa, naopak, zameriava skôr na problémy každodenného života. Kampaň jeho strany je postavená na témach životných nákladov, zdravotníctva, korupcie a straty európskych fondov.

Šéf strany Tisza Péter Magyar. Foto: TASR/AP

Tisza siedmeho februára predstavila aj mimoriadne rozsiahly, vyše 240-stranový volebný program. Dokument sľubuje posilnenie štátnych inštitúcií, návrat európskych fondov, rozvoj zdravotníckeho systému a boj proti korupcii. Jedným z hlavných posolstiev programu je, že Maďarsko sa vráti do hlavného prúdu európskej politiky.

Zároveň sa však Tisza v niektorých otázkach neodkláňa radikálne od pozícií Fideszu. Ochrana hraníc by napríklad zostala dôležitým prvkom a strana nepodporuje ani zrýchlené členstvo Ukrajiny v EÚ. Táto stratégia má zabrániť tomu, aby vláda mohla opozičného lídra označiť za „provojnovú opozíciu“.

Program strany TISZA sa v oblasti zahraničnej politiky a národnej politiky vyjadruje pomerne stručne, skôr na úrovni všeobecných princípov.

1. Program uvádza, že Maďarsko by malo zlepšiť vzťahy so susednými krajinami a namiesto konfliktného prístupu budovať regionálne vzťahy založené na spolupráci a vzájomnej dôvere.

2. Podpora maďarských komunít za hranicami zostáva dôležitou národnou úlohou, najmä v oblasti ochrany a rozvoja jazykových, vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií.

3. Strana zdôrazňuje, že ochrana menšinových práv podľa európskych noriem je kľúčovou otázkou vo vzťahoch so susednými štátmi.

4. V regionálnej spolupráci chce Maďarsko opäť zohrávať aktívnejšiu úlohu vo Vyšehradskej spolupráci (V4), ktorú však vníma najmä ako pragmatickú ekonomickú a bezpečnostnú platformu.

5. Celkovým cieľom programu je, aby Maďarsko bolo v regióne predvídateľnejším partnerom a aby svoje záujmy presadzovalo v užšej spolupráci s EÚ a krajinami strednej Európy.

Orbánova kampaň: vonkajšie hrozby

Viktor Orbán a Fidesz už dlhší čas nezverejňujú žiadny volebný program. Kritiku na túto skutočnosť zvyčajne odmietajú argumentom, že ich činy a výsledky hovoria samy za seba. Politická stratégia vlády je postavená predovšetkým na geopolitickom napätí.

Podľa komunikácie maďarskej vlády Ukrajina vydiera Maďarsko energetickou blokádou. V centre konfliktu je ropovod Družba, ktorým do krajiny prúdi značná časť ruskej ropy. Maďarská vláda tvrdí, že Kyjev dodávky obmedzuje z politických dôvodov.

Viktor Orbán viackrát vyhlásil, že Ukrajina môže predstavovať riziko pre stabilitu regiónu. Premiér dokonca nariadil nasadenie vojakov na ochranu strategických energetických zariadení. Vládna komunikácia tvrdí, že Maďarsko čelí vonkajšiemu tlaku: Brusel aj Kyjev by chceli, aby Budapešť zmenila svoju politiku, a ak to neurobí, želajú si zmenu vlády. Podľa Orbána je Péter Magyar človekom Bruselu a Zelenského.

Vyjadrenia ukrajinského prezidenta

Jedným z najzaujímavejších a zároveň najkontroverznejších momentov kampane sú vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

V predchádzajúcich vyhláseniach Zelenskyj uviedol, že politika Viktora Orbána brzdí európsku pomoc Ukrajine. Zároveň vyhlásil, že podľa jeho názoru by v Maďarsku mala prísť zmena vlády.

Konflikt sa však ešte viac vyostril.

Viktor Orbán s Volodymyrom Zelenským. Foto: TASR/AP

Vo vyhlásení z piateho marca Zelenskyj nepriamo naznačil, že ak Budapešť bude aj naďalej blokovať európsku pomoc Ukrajine, adresa maďarského premiéra by sa mohla stať známou aj pre ukrajinských bojujúcich na fronte.

Samozrejme, takéto slová vyvolali diplomatický škandál. Aj hovorca Európskej komisie uviedol, že hrozby voči lídrom členských štátov sú neprijateľné.

Ficova podpora Orbána

Konflikt sa netýka iba maďarskej vnútornej politiky, ale aj regionálnych politických vzťahov. Slovenský premiér Robert Fico sa postavil jednoznačne na stranu Viktora Orbána – prakticky okamžite po Zelenského vyhlásení.

Fico ostro kritizoval Zelenského slová a vyhlásil, že ukrajinský prezident sa správa, akoby stredoeurópske krajiny museli bezpodmienečne plniť všetky jeho požiadavky. Podľa slovenského premiéra je neprijateľné, aby hlava štátu formulovala hrozby voči lídrovi inej krajiny.

Ficove vyhlásenia zároveň naznačujú, že v regióne existuje politická os, ktorá sa kritickejšie stavia k niektorým formám podpory Ukrajiny. Táto stredoeurópska politická dynamika môže byť dôležitá aj pre maďarskú kampaň, keďže Viktor Orbán často zdôrazňuje, že jeho postoj nie je izolovaný.

Keď vonkajší tlak pomáha

V Maďarsku však môže mať celý príbeh celkom iný politický efekt. Jedným zo základných princípov politickej stratégie Viktora Orbána je využívanie vonkajších konfliktov na mobilizáciu domáceho elektorátu. Je to pre neho dokonalý nástroj kampane – aspoň dovtedy, kým nemusí riešiť samotný problém.

Tak to bolo počas migračnej krízy, po vypuknutí vojny na Ukrajine a podobná dynamika je viditeľná aj teraz v spore okolo ropovodu Družba.

Ak zahraničný štátnik otvorene hovorí o tom, že by si želal zmenu vlády v Maďarsku, môže to ľahko posilniť suverenistické reflexy maďarských voličov. A ak je premiér – hoci len nepriamo – vystavený vyhrážkam smrťou, logika kampane hovorí, že to môže pomôcť práve napadnutej strane.

Vnútorné dilemy Fideszu

Ďalším zaujímavým aspektom kampane je vnútorná dynamika vládnej strany. Viktor Orbán dáva v kampani čoraz viac priestoru viacerým potenciálnym nástupcom.

Minister dopravy János Lázár a minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zastávajú v kampani výraznú rolu, čo je vedomou stratégiou. Ak Fidesz vyhrá, víťazstvo bude Orbánovo. Ak prehrá, zodpovednosť sa rozdelí aj medzi tých, ktorí by ho mohli v budúcnosti nahradiť.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Foto: TASR/AP

Komunikačný aparát Fideszu zároveň viditeľne útočí na prieskumy verejnej mienky. Po zverejnení prieskumu Mediánu označil Viktor Orbán šéfa agentúry ironicky za „humoristu“.

V pozadí však môžu byť skôr psychologické dôvody. Vláda sa obáva, že zlé prieskumy môžu demoralizovať vlastný tábor. Ich dôsledky sú už dnes viditeľné vo Fidesze: mnohí treťo- a štvrtoradí stranícki funkcionári začínajú opatrne hľadať alternatívy – pre prípad, že by strana voľby prehrala.

Čo môže rozhodnúť voľby?

Jednou z kľúčových otázok bude volebná účasť.

Ak sa účasť bude pohybovať okolo 75 až 80 percent, môže to skôr pomôcť opozícii. Pri nižšej účasti sa môže prejaviť mobilizačná výhoda Fideszu.

Dôležité bude aj to, aké témy ovládnu posledné týždne kampane. Ak sa voľby budú týkať najmä ekonomiky, korupcie a fungovania verejných služieb, bude to výhodné pre Tiszu. Ak sa však kampaň sústredí na vojnu, národnú suverenitu a vonkajšie hrozby, bude to terén Viktora Orbána.

Skutočná stávka

Maďarské voľby v skutočnosti nie sú len o osude jednej vlády. Ide o to, či je maďarská spoločnosť pripravená uzavrieť éru systému NER (Nemzeti Együttműködés Rendszere, čiže Systém národnej spolupráce), ktorý počas šestnástich rokov vybudoval osobitý politický a ekonomický model.

Podľa prieskumov chce väčšina voličov zmenu.

Zároveň však mnohí stále veria, že Viktor Orbán napokon zostane pri moci. Táto dvojznačnosť dobre vystihuje paradox maďarskej politiky: túžba po zmene a strach zo straty stability existujú súčasne.

Istou iróniou je aj to, že výsledok volieb môžu ovplyvniť výroky zahraničného politika – Volodymyra Zelenského.

Ak maďarskí voliči nadobudnú pocit, že ich krajina je vystavená vonkajšiemu tlaku, môže to posilniť mobilizáciu vládneho tábora. V tomto zmysle možno položiť otázku aj takto: nepomáha Zelenskyj – proti svojej vôli – práve k piatemu volebnému víťazstvu Viktora Orbána?

Odpoveď na túto otázku dajú maďarskí voliči 12. apríla.