Pohľad z Moskvy Späť do internetového praveku. Úrady pripravujú Rusov o populárne aplikácie

Späť do internetového praveku. Úrady pripravujú Rusov o populárne aplikácie
Ilustračné foto: flickr.com/Microsiervos

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Kremeľ dal obyvateľov svojej krajiny odstrihnúť od populárnych internetových aplikácií. Na YouTube sa v Rusku nedá pozerať a WhatsApp mlčí. Reštrikciám čelí aj populárny Telegram.
 
Vypočuť článok
Pohľad z Moskvy / Späť do internetového praveku. Úrady pripravujú Rusov o populárne aplikácie
0:00
0:00
0:00 0:00
Jiří Just
Jiří Just
Politológ a publicista žijúci v Moskve. Spolupracuje s viacerými českými aj slovenskými médiami.
Ďalšie autorove články:

Pohľad z Moskvy Koniec vojny na dohľad? Kremeľ si má pripravovať pôdu pre mier

Koniec II. svetovej vojny v Moskve Fico a Putin, ktorý vyliezol z bunkra

Pohľad z Moskvy Rusi sa naťahujú s Kremľom o internet. Popularita Putina padá

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

„Tak nabudúce napríklad po poštových holuboch,“ smeje sa moja mama, keď nám prestal fungovať WhatsApp. Ruský režim sa rozhodol, že jej zlepší digitálnu gramotnosť. 

V poslednom čase spolu hľadáme spôsob, ako sa vyhnúť ruskej internetovej cenzúre, ktorá zasahuje čoraz viac aplikácií na komunikáciu. Zoznam zablokovaných komunikátorov je solídny a tých normálnych, s ktorými by si poradila staršia česká dáma, už veľa nezostalo.  

Problém nemám len so súkromnými videohovormi – aby babička na diaľku videla, ako rastie jej vnuk v Rusku. Reštrikcie digitálneho cenzora sa pomaly, ale isto dotýkajú aj mojej práce. 

Pred časom Rusko začalo blokovať servery Amazon Web Services a Cloudflare, a tak nemôžem bez problémov robiť televízne vstupy cez platformu QuickLink. 

Navyše nefungujú hneď dve platformy na online tvorbu podcastu, cez ktoré sme s kolegyňou nahrávali naše múdra. Tých, ktoré by fungovali v Rusku, už veľa nezostáva. Hádam jedna alebo dve. Povedané slovami klasika: pasca vedľa pasce.   

Suverenizácia Ruska

Svet mimo Ruska zaznamenal, že sa Kremeľ rozhodol posilniť svoju digitálnu suverenitu (v Rusku tomu zlé jazyky hovoria digitálny koncentrák), keď ruský úrad pre kontrolu médií a internetu Roskomnadzor dal natvrdo vymazať domény spojené s videoplatformou YouTube, komunikátormi Telegram a WhatsApp z ruského systému doménových mien.   

To znamená, že ak ich ruský používateľ bude chcieť navštíviť, IP adresa jeho zariadenia sa nespojí s doménovým menom spomínaných serverov. Doslova narazí do virtuálnej steny. Teda ak nepoužije spôsob, ako blokovanie prekonať.   

Takže žiadne vykecávanie, žiadne videá roztomilých zvieratiek alebo takzvaných zahraničných agentov a Kremľom ociachovaných extrémistov, ktorí podkopávajú pokoj ruskej spoločnosti.

Môže za to vojna. Lepšie povedané, transformácia Ruska, ktorú urýchlila vojna proti Ukrajine. Krajina zmenila svoju pôvodnú trajektóriu z takzvanej suverénnej demokracie (termín, ktorý mal pred dvadsiatimi rokmi definovať Rusko) a vydala sa cestou režimu uzatvárajúceho sa do seba s jasnými spoločenskými pravidlami diktovanými a tvrdo vymáhanými úradmi.   

Suverenita už nie je len vysvetlenie pre čiastočné obmedzovanie slobôd opozície. V terajšom poňatí je suverenita snaha režimu vybudovať autonómny systém, ktorý by mu umožnil konať bez ohľadu na vonkajšiu kritiku či sankcie, a teda aj bez výraznejších obáv v prípade nutnosti porušovať všetky práva ako vnútri krajiny, tak aj v medzinárodnej aréne.   

Táto suverenizácia Ruska sa začala ešte pred viac ako dekádou počas prvého sankčného tlaku v súvislosti s ruským zásahom do prvého konfliktu na východe Ukrajiny. Výrazne sa prejavila počas covidovej pandémie a kulminuje teraz, po rozpútaní ruskej agresie proti Ukrajine.

Vojna s Telegramom

Vráťme sa však k blokovaniu známych internetových aplikácií. Tie sú z ruského trhu vytláčané – napriek ich popularite u Rusov – a používatelia sú nútení používať aplikácie domácej proveniencie so všetkými rizikami, ktoré sa s tým spájajú.

Vlani na jar ruská nezávislá sociologická agentúra Levada Centr vykonala prieskum popularity komunikátorov medzi Rusmi. Na prvom mieste sa umiestnil WhatsApp, pred blokáciou ho používalo 74 percent opýtaných. Druhé miesto obsadil Telegram (57 %), tretí skončil komunikátor ruskej sociálnej siete VK (18 %).

Telegram respondenti označili aj za druhú najpopulárnejšiu sociálnu sieť po domácej VK.   

Skraja vojny proti Ukrajine si ruský digitálny cenzor zasadol na sociálne siete Facebook a Instagram. Koncom marca 2022 moskovský súd označil ich činnosť za extrémistickú a zakázal ich v Rusku. Len na ilustráciu, pred rozpútaním ukrajinského konfliktu Facebook používalo desať percent Rusov a Instagram zhruba tretina. Uvádza to prieskum Levada Centr.   

V terajšom poňatí je suverenita snaha režimu vybudovať autonómny systém, ktorý by mu umožnil konať bez ohľadu na vonkajšiu kritiku či sankcie.

O dva roky neskôr bola rozhodnutím úradov zásadne spomalená rýchlosť YouTubu v Rusku. A v lete 2025 Roskomnadzor začal najprv obmedzovať volania cez WhatsApp a Telegram – spočiatku do a zo zahraničia pre vishingové telefonáty z Ukrajiny –, v ďalších mesiacoch aj odosielanie textových správ. Teraz WhatsApp mlčí.   

S Telegramom ruské úrady vedú vojnu dlhodobo. Zablokovať sa ho pokúsili už na jar 2018. Po márnych dvojročných ťahaniciach musel režim kapitulovať. Novú ofenzívu spustil tento rok vo februári. A tá je, zdá sa, oveľa úspešnejšia. Teraz Telegram v Rusku funguje s veľkými ťažkosťami.

„Blokovanie Telegramu je prekvapivé. Čakal som, že k tomu dôjde až napríklad o pol roka, pretože komunikátor Max ešte nie je pripravený,“ oznámil mi Sarkis Darbiňan, ruský právnik zaoberajúci sa digitálnym právom a slobodou internetu.   

Ako pritom dodáva, Telegram úrady veľmi znervózňoval, pretože na ňom bolo možné nájsť spôsob, ako prelomiť blokovanie internetových stránok, vymeniť kryptomenu, teda robiť všetko, čo cenzúrny úrad Roskomnadzor oficiálne zakazuje.   

„Na rozdiel od WhatsAppu Telegram nie je len obyčajný komunikátor na posielanie správ a volanie, je to aj platforma na šírenie informácií Kremľa. Pre vojnových blogerov to bola platforma, cez ktorú mohli šíriť propagandu a rôzny obsah. Vyzerá to však, že nejaké politické priania boli dôležitejšie než praktický zmysel a rozumné konanie,“ vysvetľuje expert.   

Telegram úrady veľmi znervózňoval, pretože na ňom bolo možné nájsť spôsob, ako prelomiť blokovanie internetových stránok, vymeniť kryptomenu, teda robiť všetko, čo cenzúrny úrad Roskomnadzor oficiálne zakazuje.

Darbiňan podotýka, že blokovanie Telegramu môže mať súvislosť s agresívnym zavádzaním štátneho komunikátora Max. Ten je nielen napojený na aplikáciu Gosuslugi určenú na komunikáciu ruských občanov so štátnymi úradmi, jeho prostredníctvom možno tiež napríklad overiť vek pri nákupe alkoholu v obchodných reťazcoch. 

Rusi musia povinne, na základe rozhodnutia parlamentu, Max používať pri komunikácii s firmou spravujúcou ich obytný dom, ale aj napríklad pri komunikácii so vzdelávacími inštitúciami. A to sa týka aj rodičovských chatov.   

„Blokovanie Telegramu je zrejme spojené s administratívnou snahou čo najrýchlejšie zaviesť komunikátor Max. Aby na Max prešli blogeri, tvorcovia obsahu a nakoniec aj používatelia. Nie je vylúčené, že prvý námestník šéfa ruskej prezidentskej administratívy Sergej Kirijenko (mimoriadne vplyvný ruský úradník, ktorý ovláda ruskú domácu politiku a ruský digitálny priestor, pozn.) chce čo najrýchlejšie raportovať, že komunikátor Rusi aktívne používajú. Alebo na ňom chcú jeho autori čo najrýchlejšie zarobiť,“ dodáva ruský právnik.   

Aj ja som musel na Max prejsť. Naša ruská babička nevie obchádzať blokáciu WhatsAppu, bolo pre ňu jednoduchšie podvoliť sa a nainštalovať si režimom presadzovaný komunikátor. A ja, keď jej chcem oznámiť, o koľkej má vyzdvihnúť vnúčika zo škôlky, jej musím písať do Maxu. Takto funguje to plazivé zavádzanie Kremľom preferovanej aplikácie.   

„Všetko speje k tomu, že už tento rok nebude v Ruskej federácii fungovať žiadny server, ktorý nebude súčasťou bieleho zoznamu povolených webových stránok,“ predpovedá ruský expert. „Príklad Nepálu a Iránu Kremľu jednoznačne ukázal, aké vysoké sú riziká, že internet bude slúžiť na koordináciu protestov. Preto za súčasného režimu Rusi na akúkoľvek slobodu internetu nemajú šancu,“ uzatvára Sarkis Darbiňan.

Zobraziť diskusiu
Jiří Just

Jiří Just

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Rusko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť