Choré zdravotníctvo a verejné financie | Diskusia o poplatkoch je len dymovou clonou

Autorka je predsedníčkou Fóra života, venuje sa aj optimalizácii verejnej správy v Žilinskom samosprávnom kraji.

Diskusia o poplatkoch je len dymovou clonou, ktorá zakrýva systémovú chybu neregulovaného narábania so ziskami zdravotných poisťovní na úkor verejných zdrojov. Touto deformáciou netrpí len pacient čeliaci dvojitému zdaneniu, ale aj lekár vháňaný do roly vynúteného vyberača platieb na udržanie prevádzky.

Skutočným riešením je nastolenie distribučnej spravodlivosti a prechod k dátovému riadeniu, ktoré zabezpečí rovnakú odmenu za rovnakú službu pre všetkých poskytovateľov bez rozdielu.

Už týždne rezonuje vo verejnom priestore téma poplatkov u lekára. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský vo svojej mimoriadnej správe trefne pomenoval chaos, ktorý vládne v ambulanciách, a „tvorivé spoplatňovanie“ zo strany poskytovateľov. Navrhuje poplatky buď zakázať, alebo im určiť jasné legislatívne mantinely.

Ombudsman DobrovodskýŠtát lekárom vysiela signál, že sú nedotknuteľní. Zastrašiť sa nedáme

Lukáš Kekelák

Aktuálna iniciatíva verejného ochrancu práv je nesmierne dôležitým a odvážnym krokom správnym smerom. Pomenovanie problémov pacientov, ktorí sú nútení nechať desiatky eur v ambulanciách, a volanie po jasných pravidlách namiesto sivej zóny sú presne tým hlasom svedomia, ktorý náš systém potrebuje.

Ako analytička, ktorá sa téme transparentnosti verejných financií a služieb vo verejnom záujme (SVHZ) venuje viac ako dve desaťročia, však vnímam, že táto diskusia musí ísť ešte ďalej. Ak sa zastavíme len pri regulácii poplatkov, hrozí, že liečba symptómov opäť raz zakryje skutočnú diagnózu nášho zdravotníctva – neprehľadné narábanie s verejnými zdrojmi.

Obeťou je pacient aj lekár: potrebujeme zmier

V súčasnom nastavení systému sú obeťami obe strany. Pacient, ktorý čelí neistote, či bude ošetrený bez ďalšej platby, ale aj lekár, ktorý je systémom vháňaný do roly „nedobrovoľného vyberača daní“.

Lekár dnes často nestojí pred otázkou, či chce profitovať, ale či dokáže zaplatiť sestru, ďalšieho odborného lekára, energie a nájom.

Tento stav vytvára zbytočné napätie v spoločnosti. Namiesto hľadania vinníkov medzi zdravotníkmi potrebujeme spoločenský zmier a predovšetkým odvahu a zodpovednosť politikov. Tí musia prestať prenášať riešenie systémového podfinancovania na plecia lekárov a peňaženky pacientov.

Pasca zvaná „Zákaz poplatkov“

Navrhovať generálny zákaz poplatkov bez zmeny financovania je populizmus.

Ak štát poplatky zakáže a zároveň nezabezpečí spravodlivé úhrady zo strany zdravotných poisťovní, ambulancie začnú hromadne končiť. Výsledkom nebude „bezplatné“, ale nedostupné zdravotníctvo.

Tento stav je zlyhaním kontroly verejných financií (hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť, účelnosť). Štát sa zameriava na formálnu kontrolu pečiatok namiesto toho, aby riadil reálnu výkonnosť a sledoval, kde sa peniaze v systéme strácajú.

Kde končia povinné odvody?

Skutočná politika by sa nemala pýtať, či má pacient platiť 10 alebo 30 eur. Mala by sa pýtať: Kde končia peniaze, ktoré občan už raz povinne zaplatil?

Ústava SR garantuje bezplatnú starostlivosť na základe poistenia. Občan si povinnosť splnil – odovzdal 14 percent zo svojej práce.

Problémom je, že legislatíva dovoľuje, aby sa tento povinný odvod v účtovníctve zdravotných poisťovní (akciových spoločností) transformoval na ich vlastný výnos.

Poisťovne narábajú s verejnými zdrojmi bez prísneho regulačného rámca, ktorý by odlíšil správu verejných peňazí od podnikania. Na rozdiel od správcov dôchodkov (DSS) zdravotné poisťovne nemajú fixnú odplatu za správu, čo ich motivuje maximalizovať zisk na úkor úhrad pre lekárov a zdravotníckych zariadení.

Distribučná nespravodlivosť a rovnosť foriem

Súčasný stav narúša princíp solidarity a distribučnej spravodlivosti. Peniaze dnes často nesledujú pacienta, ale vlastnícke vzťahy.

Zdravotné poisťovne majú tendenciu finančne zvýhodňovať „vlastné“ zariadenia vo svojich finančných skupinách, čo je neprípustné krížové financovanie.

Distribučná spravodlivosť vyžaduje, aby štát zabezpečil nediskriminačné financovanie všetkých poskytovateľov bez ohľadu na to, či sú súkromní, štátni, neziskoví alebo cirkevní. Musí platiť: za rovnakú službu rovnaké vyplácanie.

Výzva pre politikov

V záujme zachovania dlhodobej udržateľnosti verejných financií je nevyhnutné, aby Legislatívna rada vlády SR a Ministerstvo financií SR iniciovali kroky smerujúce k nasledujúcim systémovým zmenám:

Transformácia modelu zdravotných poisťovní. Prechod na model transparentných správcov fondov so zákonom určenou fixnou odplatou za správu.
Kauzálna transparentnosť. Povinné a transparentné vrátenie prostriedkov do systému na úhradu starostlivosti.
Zavedenie nediskriminácie. Zrovnoprávnenie všetkých foriem poskytovateľov SVHZ (zdravotníctvo, sociálne služby). Peniaze musia sledovať pacienta, nie majiteľa nemocnice.
Dátové riadenie namiesto byrokracie. Prechod od papierovej kontroly k analytickému sledovaniu nákladov na jednotku výkonu. Ambulancie ročne vyberú na poplatkoch vyše 400 miliónov eur. Skutočným riešením nie je limitácia poplatku, ale preukázanie toho, prečo tieto milióny v systéme chýbajú a prečo neboli riadne vrátené lekárom.

Namiesto hľadania vinníkov v radoch zdravotníkov sústreďme spoločnú energiu na systémovú nápravu, ktorá vráti do vzťahu medzi štátom, lekárom a pacientom stratenú dôveru a skutočnú distribučnú spravodlivosť.