Europotraty Aktivisti nazbierali viac než milión podpisov za európske financovanie potratovej turistiky

Iniciatíve My voice, my choice sa podarilo vyzbierať približne 1,2 milióna podpisov pod svoj zámer presvedčiť Európsku komisiu, aby vytvorila legislatívne pravidlá umožňujúce finančnú podporu pre potratovú turistiku.

Hlavným zámerom je totiž zafinancovať cestu a zákrok neplánovane tehotným ženám z krajín, kde je prístup k potratu na želanie komplikovanejší, do krajín, kde je potrat bez alebo takmer bez prekážok.

Zber podpisov trval od minulého roka, téme sme sa venovali aj v čase spustenia petície. 

Potraty v EÚMimovládky spustili európsku petíciu na financovanie potratovej turistiky

Erik Potocký

Viacero mimovládok z niekoľkých členských štátov EÚ spustilo petíciu krátko po tom, čo Európsky parlament vlani odhlasoval deklaratívne uznesenie žiadajúce zaradenie tzv. práva na potrat do Charty práv EÚ, ktorá je základným ľudskoprávnym dokumentom Európskej únie.

Toto hlasovanie sa udialo krátko pred eurovoľbami a jeho hlavným zmyslom bolo skôr mobilizovať progresívnych voličov. Na reálnu zmenu charty práv je totiž potrebný súhlas všetkých členských krajín a to je aktuálne pri tejto téme v zásade nemožné dosiahnuť.

Hoci v niektorých krajinách „progres“ postúpil až natoľko, že napríklad Francúzsko si už „právo“ na potrat zakomponovalo do vlastnej ústavy, stále existuje nie malá skupina krajín, kde je potrat naďalej krajnou možnosťou s viac či menej náročným schvaľovacím procesom a viacerými obmedzeniami.

A to si dobre uvedomujú aj zoskupenia, ktoré spustili spomínanú petíciu.

Vedia, že právna úprava potratov je vo výlučnej kompetencii členských štátov a tie si ju odmietajú dať vziať.

Práve preto nie je cieľom petície zmena potratovej legislatívy, ale to, aby potrat mohli ženy podstúpiť v tej krajine, kde je legislatíva benevolentnejšia ako v ich domovskom členskom štáte, a aby im to Európska únia preplatila.

Iniciatíva vyzvala Komisiu, „aby predložila návrh na finančnú podporu členským štátom, ktorá umožní poskytovať bezpečné prerušenie tehotenstva komukoľvek v Európe, kto nemá prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii“.

Hlavným organizátorom je Inštitút 8. marca zo Slovinska, pridali sa aj dve poľské organizácie a mimovládky z Fínska, Írska, Chorvátska, Španielska, Francúzska a Rakúska.

Ako ďalej organizátori iniciatívy uvádzajú, „toto riešenie by mohlo mať formu voliteľného mechanizmu, ktorý bude členským štátom k dispozícii na dobrovoľnom základe. Tie štáty, ktoré by sa rozhodli zúčastniť, by potom od EÚ dostali finančnú podporu na kompenzáciu tohto solidárneho úsilia.

V praxi to znamená, že by sa vytvoril fond, z ktorého by sa doslova financovala potratová turistika.

Cieľom našej iniciatívy nie je harmonizovať zákony a iné právne predpisy členských štátov ani do nich zasahovať. V súlade s pravidlami stanovenými v európskych zmluvách sa na ňu skôr vzťahuje podporná právomoc EÚ“.

V praxi to znamená, že by sa vytvoril fond, z ktorého by sa doslova financovala potratová turistika. Ženy z krajín s „nevýhodnou“ potratovou legislatívou by si vo fonde požiadali o preplatenie potratu tam, kde to ide ľahko a lacno.

Ak by z Európskej komisie takýto legislatívny návrh vzišiel, musel by byť síce predmetom hlasovania aj v Rade EÚ, no vzhľadom na to, že by išlo o agendu sociálnej podpory a nie zásah do základných zmlúv, na jeho schválenie by stačila kvalifikovaná väčšina.

Ako príklady krajín, v ktorých by to malo ženám „pomôcť“, uvádzajú združené mimovládky napríklad Poľsko a Maltu, ktoré majú spomedzi európskych krajín najprísnejšiu potratovú legislatívu.

V prípade Poľska to zatiaľ platí aj po zmene vlády, keď sa k moci dostali Tuskovi liberáli. V zmene legislatívy im zatiaľ bráni prezident Andrzej Duda a silné prezidentské veto (na jeho prelomenie by pri opätovnom hlasovaní potrebovali v parlamente dvojtretinovú väčšinu). Poľská vláda však prijala vyhlášku, ktorá medzi zdravotné indikácie pre potrat zaradila aj psychický stav ženy. Pod takúto formuláciu sa pri troche snahy dá zmestiť čokoľvek a je to aj terčom oprávnenej kritiky zo strany konzervatívnej opozície.

Injekcia priamo do srdcaKoho šiel zatknúť krajne pravicový europoslanec Braun do nemocnice v Olešnici

Maciej Ruczaj

Medzi „problémovými“ krajinami v očiach iniciátorov petície sa ocitli aj Taliansko a Chorvátsko, kde je „priveľa“ lekárov, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, ale napríklad aj Nemecko a Rakúsko, kde sú síce potraty legálne, ale finančne náročné.

Argumentujú tým, že „nedostatočný prístup k interrupcii vystavuje ženy a rodiny v mnohých častiach Európy nielen riziku fyzickej ujmy, ale aj neprimeranému ekonomickému a psychickému tlaku, a to často v komunitách na okraji spoločnosti, ktoré si to môžu najmenej dovoliť“.

Tvrdia, že sa podarilo dobre zdokumentovať, že „ak sa reproduktívna starostlivosť poskytuje ako luxusná služba, neznižuje to počet interrupcií, ale jednoducho to povzbudzuje ženy k podstúpeniu nebezpečných interrupcií“.

Najabsurdnejšia časť zdôvodnenia návrhu úplne popiera fakt, že pri potratoch každoročne v Európe zomrú desaťtisíce nenarodených detí:

„Nedostatočný prístup k bezpečnému prerušeniu tehotenstva ničí, narúša a likviduje nespočetné množstvo životov a živobytí. S tým treba skoncovať. Táto európska iniciatíva občanov nám pomôže zaviesť spravodlivejšiu politiku, ktorá naše európske hodnoty vyjadrí súcitnejšie a konkrétnejšie.“

Tento citát je najlepšou ilustráciou toho, že zástancovia neobmedzených potratov, ktoré majú byť navyše preplácané z verejných peňazí, v skutočnosti nepovažujú nenarodené deti za ľudské bytosti.

Čo je Európska iniciatíva občanov

Európska iniciatíva občanov je mechanizmus, ktorý umožňuje legislatívnu iniciatívu formou petičnej podpory sformulovaného návrhu.

Na podanie takéhoto návrhu treba splniť niekoľko podmienok. Iniciatíva musí mať oficiálnych zástupcov – tzv. skupinu organizátorov.

V nej by malo byť najmenej sedem občanov EÚ žijúcich v najmenej siedmich rôznych krajinách EÚ. Nemusí ísť o štátnych príslušníkov siedmich rôznych krajín, musia však vo svojej krajine spĺňať vekový limit na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Skupina musí byť oficiálne zaregistrovaná Európskou komisiou. Tá rozhoduje o tom, či návrh spĺňa právne kritériá, najmä či sa jeho obsah týka kompetencií, ktorými disponuje Európska komisia.

Po registrácii sa môže začať so zberom podpisov.

Minimálny počet potrebných podpisov je jeden milión, ktorý musí pochádzať z aspoň siedmich členských krajín. Každá krajina má pritom proporčne stanovený minimálny počet podpisov, ktoré je v nej potrebné získať, aby mohli byť zarátané v konečnom súčte.

Napríklad na Slovensku by organizátori potrebovali získať aspoň 9870 podpisov. Na porovnanie, v Nemecku, najľudnatejšej krajine EÚ, je minimálna hodnota 67 680.

Ak sú všetky podmienky splnené a potrebný počet podpisov je vyzbieraný, petícia putuje do inštitúcií EÚ. 

Do troch mesiacov dostanú organizátori možnosť vystúpiť v Európskom parlamente, aby svoj návrh predstavili a odôvodnili. Európska komisia sa do šiestich mesiacov vyjadrí, z akých dôvodov navrhne, resp. nenavrhne nový právny predpis, ktorý vychádza z návrhu podporeného petíciou.

Z toho plynie, že úspešná petícia ešte neznamená, že z návrhu sa stane legislatívna norma záväzná pre celú EÚ.

Úspešná petícia ešte neznamená, že z návrhu sa stane legislatívna norma záväzná pre celú EÚ.

Organizátori zároveň na svojich stránkach uvádzajú, že potrebný počet milión podpisov pre istotu prekročili o zhruba 200-tisíc, aby tak pokryli prípadné nezrovnalosti a chyby pri ich prepočítaní, ktoré je tiež súčasťou kontroly.

V nasledujúcej tabuľke vidíme, koľko podpisov iniciátori vyzbierali nielen dohromady, ale aj percentuálne naplnenie potrebnej kvóty v jednotlivých krajinách.

Keďže hlavný organizátor má svoje sídlo v Slovinsku, neprekvapí, že v tejto krajine počet podpisov prekonal potrebnú kvótu viac ako 11-násobne.

Trochu prekvapivé je len mierne prekročenie kvóty v Poľsku. Tam sa ešte za vlády v súčasnosti opozičnej PiS mobilizovali desaťtisícové demonštrácie živené viacerými hoaxmi o „drakonickej“ protipotratovej legislatíve, ktorú poľskí konzervatívci údajne presadili. Medzi organizátormi celoeurópskej petície sú aj dve poľské mimovládky. Celkový počet vyše 53-tisíc podpisov z tejto krajiny však skôr hovorí o tom, že poľskú verejnosť v skutočnosti táto téma príliš nezaujíma a niekdajšie masové protesty a pochody boli viac o vládno-opozičnom boji ako o reálnom záujme o potratové zákony.

Na Slovensku, kde je podľa rôznych aktivistických zoskupení vraj stále priveľa prekážok vo voľnom výkone potratov, takisto petícia príliš nezaujala – získala necelých osemtisíc podpisov, čo je len zhruba 80 percent stanovenej národnej kvóty v Európskej iniciatíve občanov.

Aktivisti či skôr v tomto prípade väčšinovo aktivistky argumentujú aj tým, že ak sú potraty obmedzované a nedostupné – legislatívne či finančne –, neznižuje to skutočný počet potratov, ale skôr vedie k tomu, že ženy vyhľadávajú rizikové spôsoby – ilegálne kliniky, neregistrované medikamenty a podobne.

Zámerne či z nevedomosti však ignorujú spôsoby, ako pomôcť ženám, ktoré sa ocitli v situácii neplánovaného tehotenstva. Pritom aj zo štatistík vyplýva, že veľkú časť žien, ktoré sa pre potrat napokon rozhodnú, tvoria také, ktoré už majú deti a potratom riešia svoju ekonomickú situáciu – ďalšie dieťa by ich napríklad vytlačilo z trhu práce a nemali by dosť prostriedkov na obživu. 

Takisto značná časť žien smerujúcich na potrat tak často robí pod nátlakom svojich partnerov – otcov týchto detí –, prípadne iných členov rodiny, najmä v prípade neplnoletých dievčat.

Petícia proti pokusom na embryách v eurokomisii neuspela

To, že iniciatíva My voice, my choice dostala možnosť návrh predstaviť orgánom EÚ, ktoré majú legislatívnu právomoc, kritizuje iná občianska iniciatíva One of us.

Tá sa pozastavuje už nad samotným pomenovaním tejto propotratovej akcie.

„Komisia nemôže vyhovieť tejto žiadosti bez toho, aby vážne ohrozila slobody občanov v krajinách EÚ. V máji 2008 európski občania hlasovali za Lisabonskú zmluvu, ktorá definuje príslušné právomoci Európskej únie a členských štátov. Článok 5 Zmluvy opakuje zásadu prenesenia právomocí, podľa ktorej je činnosť EÚ prísne obmedzená na tie oblasti, v ktorých jej členské štáty zverili právomoci,“ píše iniciatíva One of us.

Potratová legislatíva medzi tieto zverené právomoci nepatrí.

Potratová legislatíva nepatrí podľa Lisabonskej zmluvy do právomoci Európskej únie.

Ak skupina My voice, my choice presviedča petíciou Európsku komisiu, aby „urobila všetko, čo je v jej silách“, aby umožnila „dostupné a bezpečné potraty pre všetkých“, v skutočnosti podľa One of us nabáda Komisiu, aby prestala rešpektovať zákony jednotlivých krajín. A aj samotné ženy vyzýva, aby prestali rešpektovať zákony vlastných krajín. V mnohých prípadoch sa tak zároveň môžu vystaviť oprávnenému trestnému stíhaniu.

Organizácia One of us pripomína ďalší paradox: „Zatiaľ čo potrat patrí do výlučnej právomoci členských štátov, právna ochrana dôstojnosti, práva na život a integrity každej ľudskej bytosti od okamihu počatia patrí do právomoci EÚ. Embryo je začiatkom vývojového procesu ľudskej bytosti, ako to stanovil Súdny dvor EÚ v rozsudku Brüstle v. Greenpeace.“

Pripomína vlastnú akciu podľa pravidiel Európskej iniciatívy občanov: „Aby bola EÚ dôsledná pri výkone svojich právomocí, mala by ukončiť európske financovanie činností, ktoré zahŕňajú ničenie ľudských embryí, najmä v oblasti výskumu, rozvojovej pomoci a verejného zdravia. Toto bola požiadavka 1,8 milióna európskych občanov, ktorých v roku 2014 zjednotila občianska iniciatíva One of us.“

Napriek tomu, že ide o doteraz najúspešnejšiu podpisovú akciu, ktorá využila možnosť legislatívnej iniciatívy „zdola“, Európska komisia ju odmietla prijať na ďalšie konanie.

Pravidlá Európskej iniciatívy občanov, samozrejme, vyhradzujú Európskej komisie právo nenavrhnúť na základe petície konkrétnu legislatívu, iniciátori petície však nedostali ani priestor predstaviť svoje argumenty plénu Európskeho parlamentu.

One of us sa snažila presadiť, aby EÚ zakázala a ukončila financovanie činností, ktoré predpokladajú ničenie ľudských embryí. Týka sa to napríklad financovania výskumu kmeňových buniek. Žiadali tiež nepodporovať rozvojové projekty v tretích krajinách, ktoré v rámci programov verejného zdravia priamo alebo nepriamo podporujú vykonávanie potratov.

Petíciu v celej EÚ podpísalo takmer 1,8 milióna ľudí.

Na porovnanie uvádzame aj tabuľku podpory tejto iniciatívy. S poznámkou, že v čase tejto petície – v roku 2014 – bola členom EÚ aj Veľká Británia a v tomto prípade ide už nie o počet zozbieraných podpisov, ale o potvrdený počet platných podpisov.

A ešte jedno porovnanie – kým petícia One of us si v historicky najúspešnejšej kampani tohto typu vystačila s donorskou podporou vo výške 159 219 eur od dvoch španielskych a jednej talianskej organizácie, na kampaň My voice, my choice išlo 831 841,34 eura od desiatky inštitucionálnych a súkromných darcov.

Hoci petícia One of us splnila všetky podmienky, Európska komisia v máji 2014 rozhodla, že legislatívu v tejto veci nepredloží.

S vysvetlením, že „členské štáty a Európsky parlament iba nedávno diskutovali a rozhodli o politike EÚ v tejto oblasti. Komisia dospela k záveru, že existujúci rámec financovania, na ktorom sa po diskusii zhodli aj členské štáty EÚ a Európsky parlament, je primeraný“.

Argumentovala aj tým, že financovanie prístupu k „bezpečným“ potratom znižuje počet úmrtí žien pri neodborných zákrokoch, ale aj tým, že „výskum kmeňových buniek je nádejou pre liečenie chorôb ako Parkinsonova choroba, cukrovka, mozgová porážka, kardiovaskulárne ochorenia a slepota“.

Anna Záborská: Federácia Jeden z nás spája prolife iniciatívy v celej EÚ, to doteraz chýbalo

Lukáš Obšitník

Organizátori sa následne obrátili na Všeobecný súd EÚ, ktorý však rozhodnutie eurokomisie odobril. V zdôvodnení zopakoval argumenty Komisie s tým, že Lisabonská zmluva, ktorá do európskej legislatívy priniesla možnosť občianskej iniciatívy, Komisii nedáva povinnosť zákony na základe petície predkladať, ale ponecháva jej „právo na voľnú úvahu“.

To v praxi znamená, že rozhodnutie o tom, či sa nejaká občianska iniciatíva dostane aj do legislatívy, závisí do veľkej miery aj od zloženia Komisie, ktorá o občianskom podnete rozhoduje.