Správa z „hniezda globalistov“ Kedy nás USA budú brať vážne?

Výročná konferencia stredoeurópskeho Aspenského inštitútu sa tento rok uskutočnila koncom januára v Prahe a mala názov Európa a Spojené štáty: jednotná budúcnosť?

Aspenský inštitút, založený v roku 1949 v USA, má u niektorých reputáciu hniezda „globalistov“ a temných nadnárodných elít. Samozrejme, je to prehnané; je miestom, kde sa stretávajú politici, podnikatelia a umelci, aby vzájomne diskutovali a poznávali sa. Jeho stredoeurópska pobočka bola založená v Prahe v roku 2012; asi desať rokov (2014 – 2024) vydával aj svoju časopiseckú revue, bol som členom aj jej redakčnej rady.

Pri jeho založení pred takmer osemdesiatimi rokmi boli americkí podnikatelia, ktorých inšpiroval profesor filozofie na Chicagskej univerzite Mortimer Adler. Oni chceli diskutovať, on mal pre študentov program tzv. „veľkých kníh západnej civilizácie“ – čítali spolu všetko od Biblie, Homéra, starovekých filozofov, Danteho, stredovekých filozofov, Shakespeara, novovekých filozofov atď. atď., tá pointa je jasná. Čítaním kníh veľkých autorov a zvažovaním ich perspektív, svetonázorov a pohľadov na realitu sa človek stáva vzdelanejším a aj múdrejším.

Adler (1902 – 2001) pochádzal zo sekularizovanej židovskej rodiny a beznádejne sa zamiloval do filozofie. Zistil, že najviac zmyslu dávajú Aristoteles a sv. Tomáš Akvinský, mal veľké výhrady k novovekej filozofii (Descartes, Locke, Kant atď.), ktorá podľa neho neodpovedá na mnohé problémy riešené Aristotelom a prichádza k mnohým mylným záverom. Napríklad že Boha nie je možné rozumom dokázať, je možné v neho vraj len veriť. 

Adler bol teista presvedčený, že Boha je možné dokázať ak nie na sto percent, tak „mimo akejkoľvek rozumnej pochybnosti“. Mnohí ho považovali za neotomistu, v každom prípade to bol aristotelovec a v súvislosti s ním vznikol bonmot, že „Chicago je protestantská univerzita, kde židovskí profesori učia protestantských študentov katolícku teológiu“.

Ako to bolo s jeho náboženskou vierou? Pre Žida je z psychologických a historických dôvodov veľmi ťažké konvertovať na kresťanstvo; oveľa ťažšie než pre formálneho či nominálneho kresťana konvertovať na judaizmus – či zen-budhizmus. On intelektuálne kresťanom bol, ale konverziu odkladal – podľa názoru jeho mnohých kresťanských priateľov podľa vzoru Konštantína – na poslednú chvíľu. V roku 1984 konvertoval – stal sa anglikánom (členom Episkopálnej cirkvi). A v roku 1999 katolíkom, teda členom cirkvi, ku ktorej mentálne a intelektuálne patril celý svoj dospelý život.

Ale vráťme sa k našej konferencii Aspenu. Rečníci boli prestížni, napríklad bývalá fínska prezidentka, bývalý britský premiér, súčasní slovenskí i českí komisári EÚ, podnikatelia, experti... Niektorí boli v otázke spoločnej budúcnosti Európy a USA optimistickí viac, iní menej.

Podľa niektorých medzinárodný systém založený na dodržiavaní pravidiel sa už skončil, podľa iných je jeho smrť ohlasovaná predčasne... Podľa jedných už všetko bude len transakčný prístup bez ohľadu na pravidlá, podľa iných je síce Trump veľmi neeurópsky, ale to je pre nás Európu vlastne dobre, pretože to, čo sme my chceli urobiť už pred mnohými rokmi a stále sme o tom len hovorili, on robí a i nás prinútil urobiť rýchlo.

A variácie na tieto témy. Ja by som sa však rád pristavil pri príspevku, ktorý mal Tomáš Pojar, bývalý bezpečnostný poradca bývalého českého premiéra, pretože ten mi pripadal najobsažnejší. Čo zdôraznil?

Európske ekonomiky nie sú v najlepšom stave, a preto nevydávame dosť prostriedkov na obranu. Až európska ekonomika bude na tom dobre, až naše výdavky na obranu budú stúpať, budú nás USA brať viac vážne. Tie rozdiely v Európe dneška nie sú medzi západnými a východnými krajinami EÚ, ale medzi severnými a južnými. Mali by sme sa snažiť posúvať na sever, nie klesať smerom na Balkán.

Ak sa odpojíme od reality, ak nechápeme či odmietame realitu, budeme odsúdení na zánik.

Národná bezpečnostná stratégia USA z decembra 2025 je preto taká tvrdá voči Európe, lebo Spojeným štátom na Európe záleží; sme jedna civilizácia. Ale záleží aj na ekonomike a vojenskej sile. Pre USA je Európa stále dôležitejšia než Rusko; USA sú dnes rovnako dôležité, ako boli pred desiatimi, dvadsiatimi, dvadsiatimi piatimi rokmi, ale Európa nie! To je naša chyba, to sme si spôsobili my sami.

Ak sa odpojíme od reality, ak nechápeme či odmietame realitu, budeme odsúdení na zánik. Keď však vnímame realitu, aká je, môžeme sa s USA dohodnúť, uzatvárať s nimi deal.

Hlúpe regulácie ekonomiky, ottawská konvencia o zákaze mín, Medzinárodný trestný súd (ICC) – všetkého toho by sme sa mali zbaviť, boli to chyby od samotného počiatku.

O čo nám ide v prípade Ukrajiny, na čom nám záleží? Ak Rusko prevládne, stratíme všetku vierohodnosť, bezpečnosť vnútornú i vonkajšiu, medzinárodnú. Rusko je impérium a ako také sa musí vždy snažiť expandovať. Zastavme expanziu Ruska. Ak sa Trumpovi podarí dohodnúť mier na Ukrajine za správnych podmienok, potom si Nobelovu cenu zaslúži.

Toľko Tomáš Pojar. Prejav, ktorý mal obsah, hlavu aj pätu. Problémom mnohých medzinárodných konferencií je to, že „výprava“ je síce veľkolepá, ale príspevky sú banálne, obsahujúce len konvenčnú múdrosť. Preto je osviežujúce, keď zaznejú aj prejavy, aký mal na tohtoročnej aspenskej konferencii Pojar.

Ale ako by hneď pripomenul Mortimer Adler, keď chcete vedieť niečo hlboké o ľudskej prirodzenosti, politike, pýche, zrade a geopolitike, ťažko vám o nich môže niekto povedať niečo hlbšie než Shakespeare v drámach Henrich V., Richard III., Coriolanus či Macbeth.