Prečerpávačka Málinec – Látky Taraba vo vláde pretlačil investíciu, hoci odborná štúdia ešte neexistuje. A s miestnymi sa nebaví

Vláda schválila označenie projektu prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec – Látky za významnú investíciu.

Hoci nejde o schválenie projektu ako takého, už v tejto fáze znamená okrem iného aj zásah do vlastníckych práv dotknutých obyvateľov územia, ktoré má byť súčasťou stavby.

Oficiálnym žiadateľom je Vodohospodárska výstavba, š. p., ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva životného prostredia.

Rozhodnutím vlády sa Vodohospodárskej výstavbe umožňuje začať s realizáciou projektu prípravou strategického územia, „t. j. súbor činností nevyhnutných na zabezpečenie realizácie investičného projektu PVE Málinec – Látky, a to vstupov na pozemky a vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov k pozemkom a stavbám, vyhotovení dokumentácie stavebného zámeru pre rozhodnutie o stavebnom zámere, dokumentácie pre povolenie na osobitné užívanie vôd a tiež realizácie stavebných objektov a činností súvisiacich s povolením na osobitné užívanie vôd“.

Plánované výdavky na túto prípravu sú zhruba 60 miliónov eur.

PVE Málinec – Látky vytvára podľa schváleného materiálu „nevyhnutný predpoklad na zabezpečenie dlhodobej energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, strategický imperatív pre úspešnú dekarbonizáciu energetického sektora a kľúčový prvok pre plnenie medzinárodných záväzkov SR v oblasti ochrany klímy a využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE)“.

Deklaruje tzv. multifunkčné využitie – energetické, environmentálne a vodohospodárske.

Minister životného prostredia argumentuje aj „časovou tiesňou“.

„Porovnanie obvyklých lehôt štandardných povoľovacích procesov (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, územné konanie, stavebné konanie), verejného obstarávania a samotnej realizácie stavebných a technologických činností s harmonogramom rozvoja prenosovej sústavy ukazuje, že pri štandardnom postupe by nebolo možné projekt zrealizovať včas,“ píše v predkladacej správe.

Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky sa stane významnou investíciou, schválila to vláda

TASR

„Dnešné rozhodnutie neznamená, že sa bude zajtra stavať. Rozhodnutie napríklad umožní, že získame ďalšie inštitúty, aby sme dorobili geofyzikálne vrty aj na parcelách, ktoré nepatria štátu, nejdeme nič vyvlastňovať,“ povedal Taraba po rokovaní vlády. Rozhodnutie podľa neho umožní, aby sa do konca aktuálneho roka pripravila štúdia uskutočniteľnosti.

Dotknutí obyvatelia zoskupení v združení Čechánky už na správu o schválení reagovali. Okrem iného aj upozornením na fakt, že „predkladacia správa tvrdí, že zámer nemá žiadne vplyvy. Samotné analýzy, ktoré sú jej súčasťou, však hovoria o negatívnych dopadoch na podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť aj životné prostredie. Prečítali si ich ministri?“

Výčitka smeruje aj k tomu, že napriek tvrdeniu Tomáša Tarabu o potrebe podkladov na štúdiu realizovateľnosti túto štúdiu vyžadovalo už prvotné uznesenie vlády, ktoré prípravy na projekt odštartovalo.

„Vedia ministri, že umiestnenie PVE na zdroji pitnej vody je v rozpore s európskou legislatívou? Že zásah do vlastníckych práv bez riadneho procesu EIA je takisto v rozpore s právom EÚ? Alebo sú ministri v tejto vláde len na to, aby bez diskusie hlasovali, zatiaľ čo sa projekty ‚vybavujú‘ v zákulisí?“ píše na sociálnej sieti Združenie Čechánky.

Proti postupu ministerstva a vlády chcú využiť všetky dostupné vnútroštátne aj európske právne kroky.

Projekt plný nejasností

Projekt už od počiatku vyvoláva rôzne otázky.

Tento týždeň minister životného prostredia Tomáš Taraba „zaujal“ expresným ukončením rozporového konania k zásadným pripomienkam verejnosti k tomuto materiálu.

Išlo pritom aj o zásadnú pripomienku, ktorú k projektu zaslalo občianske združenie Čechánky združujúce ľudí, ktorí bývajú či majú svoje nehnuteľnosti v lokalite Látky, ktorá má byť zaplavená a má slúžiť ako horná nádrž plánovanej PVE.

Hoci by priama, otvorená a dlhodobá komunikácia s priamo dotknutými mala byť základnou povinnosťou štátu, ak na nejakom území plánuje akúkoľvek investíciu, spolu s doplnením odborných stanovísk a podkladov a návrhmi na kompenzácie za vzdanie sa svojho majetku, minister to ukončil trojminútovým „prerokovaním“ pripomienok bez toho, aby sa dotknutým pozrel do očí.

Geológia, pitná voda, väzby na Maďarsko...

V Postoji sa téme dlhodobo venujeme a napriek tomu, že prečerpávacia vodná elektráreň ako taká je významným prínosom pre energetickú sústavu, jej stabilitu a bezpečnosť (príkladom je PVE Čierny Váh), konkrétne projekt Málinec – Látky vykazuje viacero problematických bodov.

Prečerpávacia elektráreň MálinecTaraba by staval hneď, no geologický prieskum trvá desaťročie. Stavba ohrozuje aj pitnú vodu pre ľudí na juhu Slovenska

Erik Potocký

Keďže sme ich už v niekoľkých textoch detailnejšie opísali, tak len telegraficky:

Prvým problémom je presunutie projektu z lokality Ipeľ – Ďubákovo, čo je len o pár kilometrov vyššie proti prúdu Ipľa nad vodárenskou nádržou Málinec. Pritom lokalita Ďubákovo, kde mala podľa pôvodného projektu vyrásť horná nádrž, je nielen detailne geologicky preskúmaná, ale vzhľadom na v minulosti odobrený a pripravený projekt došlo v tejto lokalite aj k majetkovému vyrovnaniu.

Pokiaľ ide geologický prieskum, je známe, že dolinou Ipľa prebieha geologický zlom. Známe je aj to, že kolmo naň smeruje iný zlom, ktorý sa nachádza zhruba v miestach, kde je vybudovaný priehradný múr vodárenskej nádrže Málinec.

Ten podľa existujúcich geologických máp pokračuje smerom na Látky, pravdepodobne cez miesta, kde sa plánuje horná nádrž. Táto lokalita pritom nie je detailne preskúmaná (detailný prieskum sa robí na územiach s plánovanou výstavbou, ako sa napríklad urobil na Ďubákove) a vzhľadom na rozsah plánovaného projektu môže detailný prieskum trvať niekoľko rokov.

Stále je tak otázna bezpečnosť samotnej stavby a hoci prvé sondy ukázali stabilitu podložia, konkrétne práce môžu naraziť na anomálie, ktoré pokračovaniu projektu zabránia alebo ho násobne predražia.

S tým súvisí napríklad to, že pre potreby PVE bude treba navýšiť priehradný múr, čo zvýši tlak na miesta, ktorými vedie spomínaný geologický zlom.

Prečerpávacia elektráreň MálinecPribudli ďalšie zmluvy. Posudzovať sa bude pitná voda aj geológia

Erik Potocký

Druhým bodom je problematika zásobovania pitnou vodou. Vodárenská nádrž Málinec je zdrojom vody pre desaťtisíce ľudí na juhu stredného Slovenska a zmenou účelu využívania nádrže aj na energetickú činnosť by došlo k zvýšenému víreniu sedimentov, možnej kontaminácii a následne potrebe vyššej miery úpravy vody tak, aby mohla byť naďalej distribuovaná ako pitná.

To by znamenalo vyššie náklady, ktoré by sa následne skôr či neskôr preniesli do poplatkov za distribúciu vody, čo by v regióne, ktorý nepatrí medzi ekonomicky rozvinuté, znamenalo aj výrazný zásah do výdavkov domácností.

Hoci sa argumentuje aj tým, že na VN Málinec existujú už dnes turbíny vyrábajúce elektrinu, tie pracujú s vodou, ktorá z Málinca vyteká, a teda už nemieri do vodárenskej siete.

Prečerpávačka MálinecVšetky otázky sú zatiaľ otvorené, no vodohospodári už obstarávajú stavebný zámer

Erik Potocký

Stavba by si zároveň vyžiadala dočasné zníženie hladiny Málinca, možno až jeho vypustenie, a teda aj zastavenie dodávok vody z tohto zdroja.

Existuje síce prepojenie s vodárenskými nádržami Klenovec a Hriňová vybudované na to, aby fungovali ako vzájomné alternatívy zdrojov, v realite však ich prepojenie nebolo nikdy aktivované a jeho technický stav si vyžaduje masívnu obnovu. Do nákladov treba zarátať aj to, že vzhľadom na topografiu bude potrebné vodu medzi kopcami prečerpávať. V skratke, ďalší tlak na cenu za distribúciu vody.

Prečerpávačka Málinec – LátkyZáložný zdroj pitnej vody v Hriňovej má značné riziká, projekt ohrozuje desaťtisíce ľudí

Erik Potocký

A to stále hovoríme o situácii, keď hrozí zvýšenie finančných nákladov. Pri technologickom zásahu do nádrže a zapojení štyroch turbín s výkonom 600 MW (dohromady 2400 MW) bude existovať trvalé riziko havárie a následnej kontaminácie vody, ktorá znemožní jej dodávku ako pitnej.

Tretím problematickým bodom je, že napriek deklaráciám Tarabovho vedenia ministerstva o strategickej potrebe stavby na prospech slovenskej energetiky a priemyslu sa o PVE Málinec – Látky otvorene hovorí v Maďarsku ako o „megabaterke“, ktorá má poslúžiť na vyvažovanie predimenzovaných kapacít fotovoltiky u našich južných susedov.

Maďarská stopa na MálinciHoci podľa Tarabu ide o slovenský strategický záujem, Maďari otvorene píšu o využití Málinca pre svoje potreby

Erik Potocký

Maďarsko je pritom krajinou, kde množstvo inštalovaného výkonu v OZE rastie najrýchlejšie na svete a megaprojekty (napríklad v Paks 2) realizujú aj ľudia blízki maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

S tým môže súvisieť aj presun projektu z lokality Ipeľ – Ďubákovo na Málinec – Látky, kde by prepojenie hornej a dolnej nádrže malo väčšie terénne prevýšenie, a teda aj možnosť vyššieho inštalovaného výkonu.

Bez zváženia alternatív a normálnej komunikácie

Hoci PVE ako zásobáreň energie by mala značný význam aj pre slovenskú energetiku, na Slovensku existujú lokality, ktoré by boli podobne vhodné, pričom by nedošlo k zásahu do zásobárne pitnej vody a nevyvolalo by to zároveň potrebu masívneho zásahu do vlastníckych práv.

Konkrétne možno hovoriť o nádržiach Ružiná či Zemplínska šírava, o čom sme písali v tomto texte.

Prečerpávacia elektráreň MálinecVodohospodári analyzujú výkonnejšiu „megabaterku“, než sľúbil Taraba. Lepším miestom by bola Zemplínska šírava

Erik Potocký

A práve to je ďalším, nie menej významným problematickým bodom.

Verejné investície, stavby vo verejnom záujme, strategické projekty prakticky vždy vedú k zásahu do vlastníckych práv jednotlivcov, či už hovoríme o energetickej, priemyselnej, alebo dopravnej infraštruktúre.

Štát ako realizátor takýchto investícií a „vyvlastňovač“ však musí preukázať, že vybraný spôsob a miesto realizácie je najlepším možným s najmenším možným negatívnym zásahom do vlastníckych práv a prostredia.

Prosté rozhodnutie vlády bez dostatočného odborného podkladu takýmto preukázaním nie je. Zvlášť ak stále nie je hotová štúdia realizovateľnosti, ktorá by bola dostupná verejnosti, mohla byť odborne oponovaná a na ktorej vypracovanie sa, mimochodom, v predchádzajúcich rozhodnutiach o spustení prípravy projektu Málinec – Látky odvoláva nielen ministerstvo životného prostredia, ale aj samotná vláda.

Ak je PVE Málinec – Látky naozaj takým strategickým projektom, že preň možno obmedzovať základné práva, nech to vláda doloží relevantným dokumentom. Tarabovo slovo je príliš málo.