Prečerpávačka Málinec O geologickom prieskume a vrtoch sa ľudia dozvedeli na poslednú chvíľu a náhodou. Obavy o pitnú vodu to ešte posilnilo

Na mieste plánovanej hornej nádrže PVE Málinec – Látky v lokalite Čechánky, v miestach, kadiaľ by mali viesť podzemné potrubia prepájajúce obe nádrže, a v miestach na umiestnenie turbín, sa v týchto dňoch rozbehol geologický prieskum.

Nadväzuje na rozhodnutie vlády o označení projektu za významnú investíciu a mal by byť jedným z dôležitých podkladov na vypracovanie štúdie realizovateľnosti.

Aj túto vo svojej podstate odbornú prípravu však sprevádzajú nejasnosti a veľmi strohé informovanie ľudí, ktorí sú projektom priamo dotknutí.

Združenie Čechánky, v ktorom sa aktivizujú ľudia priamo spojení s územím, kde má vzniknúť horná nádrž prečerpávacej elektrárne, teda obyvatelia a majitelia nehnuteľností, sa po najnovších krokoch štátu rozhodli podať podnet na Európsku komisiu.

Namietajú, že štát začína s realizáciou projektu ešte pred riadnym posúdením jeho vplyvu na životné prostredie, známym ako EIA. Zároveň podľa nich dochádza k zásahom do vlastníckych práv, keď sa na listoch vlastníctva objavujú plomby signalizujúce právne úkony smerujúce k ich obmedzeniu.

Viacerí členovia združenia podali spoločne hromadné trestné oznámenie v súvislosti so vstupom osôb na súkromné pozemky v lokalite Čechánky. Po pozemkoch sa pohybovali ešte pred prvým aprílom, a hoci obec informovala o pohybe vodohospodárov, trvajú na tom, že ohlasovaciu povinnosť mala Univerzita Komenského, ktorej pracovníci majú vykonať geologický prieskum. „Naše pozemky nie sú verejný priestor bez pravidiel. Budeme ich brániť,“ vyhlásili.

Obec navyše tvrdí, že komunikuje len s Vodohospodárskou výstavbou. S Prírodovedeckou fakultou UK, ktorá má robiť neinvazívny prieskum, ani s firmou Geovrty-Drillrock, ktorá bude robiť vrty, komunikáciu nemá.

Vodohospodárska výstavba na tvrdenia o ohrození pitnej vody, ktoré sú primárnou obavou miestnych aj ľudí zo širokého okolia, reagovala v článku vo svojom časopise, podľa nej ide o „hoaxy“.

Hoci sa projekt prezentuje ako súčasť energetickej infraštruktúry, vodohospodári trvajú na tom, že „slovenská legislatíva stanovuje ochranu pitnej vody ako absolútnu prioritu a každý investičný projekt v blízkosti vodárenskej nádrže podlieha prísnym pravidlám. Projekt PVE Málinec – Látky je navrhnutý tak, aby bola jeho prevádzka plne podriadená hlavnej funkcii nádrže – zabezpečeniu bezchybnej pitnej vody“.

Dopĺňajú, že plánovaný geologický prieskum je v súlade s legislatívou a má všetky potrebné povolenia. Prieskumné vrty majú byť obmedzené na nevyhnutné minimum a „použité postupy zabraňujú negatívnym vplyvom na podzemné vody a nepredstavujú riziko pre vodné zdroje ani stabilitu územia“.

Informácie na poslednú chvíľu

O tom, že sa im po pozemkoch začnú od 1. apríla pohybovať pracovníci vykonávajúci neinvazívny geologický prieskum (teda nie vrty), sa ľudia dozvedeli až ku koncu marca, teda pár dní pred tým, ako sa s prácami malo začať.

A ani spôsob, akým sa o nich dozvedeli, nebol úplne štandardný. Obec Látky o ňom informovala na zastupiteľstve 17. marca 2026 a v rovnaký deň informáciu zverejnila aj na svojom webe.

V rovnaký deň a vzhľadom na časovú postupnosť pomerne neskoro obecný úrad na svojom webe zverejnil aj Oznámenie o vydaní osvedčenia o významnej investícii, ktoré vláda schválila ešte 11. februára. (Na oznámení je rukou dopísaný dátum vydania 24. február.)

Dotknutí ľudia sa však na zastupiteľstve s touto otázkou na vedenie obce neobrátili takpovediac sčista-jasna. O tom, že sa majú prieskumné práce robiť priamo na ich pozemkoch a má ísť aj o vrty, sa dozvedeli prakticky náhodou – z Vodohospodárskeho spravodajcu, periodika, ktoré vydáva Vodohospodárska výstavba.

Ostáva v rovine špekulácie, či by k informovaniu pristúpila samotná obec, ak by nečelila tlaku dotknutých ľudí, ktorí mali informáciu z iného zdroja. Obec na zastupiteľstve informovala okrem iného až po dopyte na splnenie prísľubu priebežného informovania o kontaktoch s Vodohospodárskou výstavbou.

Starosta Látok Mário Kubiš po otázkach zúčastnených na zastupiteľstve uviedol, že všetky informácie zverejnili hneď, ako ich od vodohospodárov dostali, a žiadne ďalšie informácie obec nezískala. Doplnil, že stretnutia s Vodohospodárskou výstavbou majú len informatívny charakter, kde nedostáva žiadne informácie nad rámec toho, čo je verejné.

Samotná informácia, ktorú obec dostala od Vodohospodárskej výstavby a ktorú zverejnila na svojom webe, sa však javí ako neúplná.

V oznámení sa hovorí len o tom, že pôjde o geologický prieskum neinvazívnymi metódami, detailnejšie v priloženom dokumente.

Zo zmlúv, ktoré Vodohospodárska výstavba zverejnila v Centrálnom registri zmlúv, však vyplýva, že okrem týchto neinvazívnych budú použité aj invazívne metódy. Inak povedané, bude sa reálne vŕtať.

„Predmetom Diela sú vrtné práce za účelom realizácie geologického prieskumu pre potreby spracovania štúdie realizovateľnosti pre technickú inováciu a modernizáciu vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Hute, konkrétne realizácia nasledovných 23 vrtov: Plytké vrty do 40 m – nezabudované 7 ks (...) Plytké vrty do 40 m – zabudované ako piezometrické vrty 7 ks (...). Hlboké vrty od 40 do 130 m – zabudované ako piezometrické vrty 9 ks,“ hovorí prvá zmluva.

Druhá zmluva hovorí o ďalšom vrte, „konkrétne realizácia nasledovného hlbokého 300-metrového multietážového piezometrického vrtu so snímačmi pórových tlakov“.

Rozsah zásahu do vlastníckych práv, ktorý minister životného prostredia Tomáš Taraba pred rokom pri ohlásení projektu bagatelizoval slovami, že zasiahne zopár chatárov, dokladujú prílohy Osvedčenia o významnej investícii (dokument nižšie). Sú zoznamom pozemkov tvoriacich strategické územie pre projekt PVE a majú takmer 16 normostrán.

Ďalšie tri strany tvorí zoznam pozemkov na externú infraštruktúru strategického územia a napokon zoznam 44 budov (rodinných domov, hospodárskych budov či budovy základnej školy a dvoch rekreačných chalúp).

Ak sa pozrieme na samotný prieskum a vrty, ktoré ho majú nasledovať, o konkrétnych miestach či parcelách, kde sa budú robiť, sa dotknutí obyvatelia sprvoti takisto nedozvedeli priamo.

Spojením údajov z Vodohospodárskeho spravodajcu s geodetickými mapami, ktoré majú k dispozícii stavební inžinieri, a následne aj so spárovaním údajov zo zmluvy o invazívnom prieskume (teda vŕtaní) sa im podarilo s pomerne spoľahlivou presnosťou určiť konkrétne miesta.

Zdroj: Vodohospodárska výstavba, š. p.

Plánované vrty s naznačeným pôdorysom hornej nádrže PVE a detailnejším rozdelením zasiahnutého územia

Miesta plánovaných vrtov spracoval Lukáš Machava zo Združenia Čechánky so širším záberom až k Málincu. Výsledky svojich zistení zverejnil, pri rozkliknutí jednotlivých bodov sa objavia aj údaje o spoluvlastníkoch konkrétnych pozemkov, kde sa má vŕtať.

Miesta vrtov podľa spárovaných údajov. Zdroj: Lukáš Machava

Z katastrálnych údajov vyplýva aj jedna zaujímavosť. Na miestach vrtov, kadiaľ by podľa predbežných plánov mali pod zemou viesť prečerpávacie potrubia a kde má byť umiestnené „srdce“ PVE – kaverna s turbínami –, je väčšinovým vlastníkom poľský občan Ján Styrczula, na ktorého podiel má pohľadávku Uuganbayar Sainbileg z Mongolska. Menšinovým vlastníkom je Slovenská republika a správcom pozemkov štátny podnik Lesy SR.

Až následne, krátko pred spustením, dostali oficiálne oznámenie aj majitelia pozemkov, na ktorých sa bude spočiatku neinvazívny prieskum vykonávať. Odosielateľom dokumentu je príslušná katedra Prírodovedeckej fakulty UK. Dátum na liste je síce 2. marec, no dokument, ktorý máme k dispozícii, bol adresátovi doručený až 23. marca. Podobne to potvrdzuje aj prijímajúca pečiatka obecného úradu susednej Detvianskej Huty, ktorá dostala všeobecné oznámenie s rovnakým dátumom až 24. marca.

Ukážka z listu oznámenia, ktorý dostala obec Detvianska Huta

List adresovaný obci Detvianska Huta otvára ešte jednu otázku. Táto obec totiž nepodpísala memorandum, ktorým niekoľko samospráv súhlasilo s výstavbou PVE výmenou za rôzne benefity a prísľuby investícií. Spolu s mestom Hriňová toto memorandum výslovne odmietli.

Ak by išlo o samotnú realizáciu geologického prieskumu, pri dostatočnej komunikácii, súhlase majiteľov pozemkov, dodržaní zákonov a základnej ľudskej slušnosti by sa voči nemu nedalo veľa namietať. Napokon, poznať, čo máme pod nohami, je dôležité. Môžu tam byť cenné prírodné zdroje, ale aj riziká, napríklad geologické zlomy, podzemné dutiny a iné javy, ktoré môžu znamenať nebezpečenstvo pre ľudí na povrchu.

No okrem strohého informovania, ktoré tento prieskum sprevádza, je tu aj otázka právneho postupu.

Zásah v ochrannom pásme zdroja pitnej vody

VN Málinec je zdrojom pitnej vody pre desaťtisíce ľudí na Podpoľaní a juhu stredného Slovenska. Takýto zdroj má svoje ochranné zóny, v ktorých sú niektoré činnosti prísne regulované alebo dokonca úplne vylúčené.

Súhlas so zásahmi v takýchto oblastiach vydávajú spravidla odbory životného prostredia na okresných úradoch v sídle kraja. V tomto prípade tak mal urobiť Okresný úrad v Banskej Bystrici.

Členovia Združenia Čechánky sa na tento úrad obrátili vzápätí po tom, čo sa o plánovanom geologickom prieskume dozvedeli. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa chceli dopátrať k zoznamu „všetkých dostupných stanovísk, vyjadrení, záväzných stanovísk, súhlasov alebo iných relevantných dokumentov vydaných povinnými orgánmi verejnej správy k realizácii prieskumných geologických prác, najmä prieskumných vrtov, podľa zákona č. 569/2007 Z. z. (geologický zákon) v území Chránenej vodohospodárskej oblasti Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny“.

Okresný úrad v odpovedi uviedol, že takýmito informáciami nedisponuje, žiadosť preposlal ďalším orgánom a inštitúciám. Podľa dokumentov, ktoré máme doteraz k dispozícii, nemajú takúto informáciu ani iné orgány.

Členovia združenia sa obrátili aj na regionálne úrady verejného zdravotníctva v Lučenci, v Rimavskej Sobote a vo Zvolene, ktoré majú dohľad nad kvalitou pitnej vody a mohli by mať vedomosť o udalostiach, či už plánovaných, alebo mimoriadnych, ktoré ju môžu ovplyvniť. Ani jeden z nich informáciami o plánovaných geologických vrtoch takisto nedisponuje.

Obec v submisívnom postavení?

Paradoxné je, že hoci obec Látky zverejnila na svojom webe oznámenie o plánovanom geologickom prieskume 17. marca, v odpovedi na infožiadosť o plánovaných prieskumných vrtoch z 24. marca uvádza, že o nich informácie nemá.

Aj z tohto vyjadrenia sa ukazuje, že kritika, ktorá zaznieva voči vedeniu obce Látky, má svoj reálny podklad. Teda že Vodohospodárska výstavba s priamo dotknutou obcou komunikuje výberovo, teda dáva jej len niektoré informácie. Vo vzájomnej komunikácii je tak obec v submisívnom postavení a pasívne prijíma rozhodnutia štátneho podniku, hoci z hľadiska legitimity sú priamo volení samosprávni zástupcovia na území obce vo vyššom postavení ako menovaný štatutár štátneho podniku.

Ochranné pásmo VN Málinec určil svojím rozhodnutím ešte z roku 2006 Krajský úrad v Banskej Bystrici. Následne ho Okresný úrad v Banskej Bystrici doplnil v roku 2011 a posledná zmena je z februára 2025.

Okresný úrad reagoval na žiadosť Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý dôvodil, že „vníma najmä zo strany obce Látky, ako aj súkromných a právnických osôb požiadavky na územný rozvoj spojený s transformáciou využívania územia, kde pôvodné poľnohospodárske využitie je nahrádzané rekreačnými aktivitami“. Rastie počet žiadostí o stavbu rekreačných objektov či rekonštrukciu existujúcich budov na rekreačné účely.

Slovenský vodohospodársky podnik požiadal o doplnenie definície ochranných pásiem na začiatku novembra 2024, a teda tieto zmeny nesúvisia s plánom na výstavbu hornej nádrže pre PVE Málinec – Látky, ktorý minister Taraba ohlásil až na začiatku roku 2025.

Rozhodnutie o ochranných pásmach sa týka prakticky všetkých oblastí života a činností, ktoré človek vykonáva, či už bežne, alebo výnimočne. Od nakladania s komunálnym odpadom až po stavebnú činnosť. Riešia sa detaily chovu hospodárskych zvierat, vzdialenosť, v akej majú byť pasené od vodného toku a pramenných oblastí, akým spôsobom sa má v okolí vodných tokov a prameňov kosiť a ako sa tam majú pestovať poľnohospodárske plodiny, ako ťažiť drevo, ako v ochrannom pásme parkovať a podobne.

Ako ukážku uvádzame pasáž z jedného z doplnených bodov: „V bývalej lokalite Paseky, ktorá je súčasťou lokality Chocholná, nie je možné povoliť žiadnu novú výstavbu, pretože lokalita sa nachádza v údolnej časti vyspádovanej k vodnému toku Chocholná ako priamemu prítoku vodárenskej nádrže.“

Ochranné pásma VN Málinec podľa rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica

Z ďalších dokumentov sa dozvedáme, že na úrovni štátnych orgánov, respektíve ministerstva životného prostredia a jeho sekcie vôd, neexistujú žiadne usmernenia k povoľovaniu geologických prác v chránených vodohospodárskych oblastiach. Z toho následne vychádza rôzna rozhodovacia prax okresných úradov.

Na požiadavku miestnych obyvateľov obec Látky od mája spustí tzv. pasportizáciu studní, teda overenie technického stavu a kvality vody individuálnych zdrojov pitnej vody. Už predtým si ľudia dali svoju vodu otestovať aj po vlastnej linke cez projekt regionálneho úradu verejného zdravotníctva k Svetovému dňu vody. Z výsledkov vyplýva, že niektoré studne majú kvalitu, ktorá zodpovedá požiadavkám na tzv. dojčenskú vodu, napríklad veľmi nízky obsah dusičnanov.

Snahy o zmenu územného plánu

Plány na stavbu PVE Málinec – Látky sú aj napriek uzneseniu vlády o významnej investícii stále v rozpore s územným plánom Banskobystrického kraja.

Ešte na konci minulého roka požiadala Vodohospodárska výstavba Banskobystrický samosprávny kraj o zmenu územného plánu a definovanie PVE Málinec – Látky ako verejnoprospešnej stavby.

Zaujímavosťou je, že v žiadosti, ktorú máme k dispozícii, sa uvádza, že v územnom pláne by vodohospodári stále radi rátali aj s možnosťou stavby PVE Ipeľ – Ďubákovo. V iných výstupoch však tento už preskúmaný a predbežne schválený projekt s usporiadanými pozemkami označujú ako nedostatočný pre požadovaný výkon, ktorý má mať PVE Málinec – Látky.

Výňatok zo žiadosti VV o doplnenie územného plánu

Príslušná komisia BBSK túto žiadosť vzala 18. februára na vedomie, no rozhodla, že pred zmenou územného plánu by vodohospodári mali najprv doručiť štúdiu realizovateľnosti, dokumentáciu a závery z procesu EIA.