Danko vs. Taraba a národné parky Predseda SNS sa len chytil príležitosti pichnúť do ministra. Zonáciu však reálne sprevádzajú pochybnosti

Diskusia o zonácii Tatranského národného parku (TANAP) nadobudla v ostatných dňoch až bizarnú podobu. Tú do nej vniesol predseda SNS Andrej Danko, ktorý sa v mene celej strany dištancoval od podoby zonácie, v akej ju vláde predložil minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Tomáš Taraba, nominant SNS.

Ministra tak okrem opozície, ale aj odbornej verejnosti, ktorá zahŕňa nielen ochranárov, ale aj akademikov a dokonca lesníkov, kritizuje aj strana, ktorá ho na tento post vo vláde nominovala.

Pre Andreja Danka ide o komplikovanú situáciu. Hoci dokonca žiadal premiéra Roberta Fica, aby Tomáša Tarabu odvolal, návrat odvolaného ministra do parlamentu by mu opäť „rozhasil“ poslanecký klub, ktorý mu aktuálne musí sanovať Dušan Muňko zo Smeru, ktorý je u Danka na hosťovaní.

Taraba sa navyše už od počiatku v ministerskej funkcii správa ako sólo hráč s veľmi nízkou úrovňou kooperácie s „kolegami“ z košiara SNS. Napríklad politicky neprezieravým sporom s Rudolfom Huliakom, ktorému z ministerstva a podriadených organizácií doslova vyhádzal jeho ľudí.

Politickú rovinu sporu sme už na Postoji obsiahli v spravodajskom texte.

Spor Tarabu s DankomŠéf SNS na koaličnej rade žiadal premiéra, aby ministra odvolal

Miro PastorekMarek Holka

Preberme si teraz vecnú rovinu sporu o zonácie národných parkov.

Politický konflikt vnútri koalície vznikol aj preto, že definitívnym miestom, kde sa o zonácii rozhodne, je vláda. Niet teda priestoru, aby sa návrh ešte upravoval lobingom medzi poslancami v parlamente.

Ide totiž o nariadenie, teda o vykonávací predpis k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Ten síce určuje, aké rôzne stupne ochrany prírody v národných parkoch existujú a aké majú existovať, prípadne aký rozsah majú mať, avšak konkrétne rozdelenie územia je už záležitosťou vyhlášky (napríklad že časť katastra obce XY bude v zóne ochrany A, B, C alebo D).

Napokon viac ako 90 z celkových 99 strán nariadenia o vymedzení zón národného parku tvoria čísla parciel podľa katastra nehnuteľností v okresoch Kežmarok, Poprad, Liptovský Mikuláš a Tvrdošín (resp. v príslušných obciach a mestách).

Zdroj: návrh zonácie TANAP-u ministerstva životného prostredia

Podľa návrhu nariadenia sa má územie TANAP-u mierne zväčšiť – o necelých 87 hektárov. Územie v najvyššom, piatom stupni ochrany alebo v zóne A sa má takisto rozšíriť a malo by doň patriť o takmer 4200 hektárov viac. Tým sa zároveň naplní podmienka, aby v najvyššom stupni ochrany bola viac ako polovica územia národného parku (50,61 percenta oproti súčasným 45,02 percenta).

O viac ako 800 hektárov sa zväčší aj územie vo štvrtom stupni, podobne ako rozloha druhého stupňa.

Keďže tieto nárasty prekračujú zväčšenie rozlohy celého národného parku, logicky musí dôjsť aj k redukcii – o takmer šesťtisíc hektárov sa zmenší územie v treťom stupni.

Redukuje sa však aj ochranné pásmo národného parku, teda územie na jeho hraniciach, ktoré má byť akousi nárazníkovou zónou medzi chráneným a „bežným“ územím.

To sa zmenší o približne 2500 hektárov. Hoci k najväčšiemu úbytku má dôjsť v ochrannom pásme druhého stupňa, z hľadiska ochrany prírody je najzásadnejším zásahom redukcia ochranného pásma piateho stupňa – z 381 na 96,63 hektára.

Dôvodová správa k vládnemu nariadeniu tieto navrhované zmeny uvádza aj v prehľadnej tabuľke:

Zdroj: návrh zonácie TANAP-u ministerstva životného prostredia

To, čo je však predmetom najväčšej kritiky, je nárast druhého stupňa na úkor tretieho stupňa v území vlastného národného parku. Druhý stupeň, resp. zóna D, totiž umožňuje de facto bežné činnosti.

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je celé územie Slovenska automaticky v prvom stupni, kde platia všeobecné zásady ochrany. V druhom stupni je v zásade zakázané len jazdiť a stáť s motorovým vozidlom za hranicou zastavaného územia obce a mimo ciest všetkých kategórií, parkovísk a iných zastavených plôch. Takisto platí zákaz veľkoplošného holorubu v lesoch.

Ide teda v podstate o činnosti, ktoré sú v rozpore aj so všeobecnými zásadami ochrany prírody.

Iné bežné činnosti podliehajú povoľovaciemu procesu príslušných orgánov prírody. A na výnimku sa v tomto stupni môžu diať aj vyššie uvedené činnosti (pohyb vozidiel a holorub).

Problém s plánom obnovy?

Nariadenie o novom vymedzení zón ochrany v TANAP-e sa zatiaľ na rokovanie vlády nedostalo a v medzirezortnom pripomienkovom konaní pri tomto materiáli stále svieti, že prebieha vyhodnotenie pripomienkového konania.

A to i napriek tomu, že v základnej anotácii materiálu sa uvádza, že „je súčasťou míľnika ‚Nadobudnutie účinnosti a začatie uplatňovania vládnych vyhlášok, ktorými sa zriaďujú národné parky, ich zóny a chránené územia‘ v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky s termínom plnenia v 1. štvrťroku 2026. V prípade nenaplnenia predmetného míľnika hrozia štátu značné hospodárske škody“.

Napriek tomu, že sa pomaly blíži koniec druhého štvrťroka 2026, vláda zatiaľ o materiáli nerokovala. Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy, ktorého riadením je momentálne poverený minister školstva Tomáš Drucker, to označuje za zodpovedný prístup.

„Sme presvedčení, že funkčná ochrana slovenských národných parkov nemôže byť výsledkom jednostranných rozhodnutí ani vyhlásení, ale odborného dialógu, spolupráce a rešpektu k všetkým dotknutým partnerom,“ vyhlásil úrad.

Ak sa termín naplnenia míľnika posúva preto, aby sa našiel všeobecne prijateľný konsenzus, je to podľa vlády spôsob, ako zabrániť možným konfliktom a narúšaniu ochrany prírody v budúcnosti. Úrad podpredsedu vlády tvrdí, že sa do diskusie o zonácii snaží zapojiť všetky dotknuté strany aj zástupcov Európskej komisie tak, aby to neohrozilo čerpanie plánu obnovy.

Kritika zmenšenia ochranného pásma

Hoci Andrej Danko zacielil na Tomáša Tarabu predovšetkým z politických dôvodov, v zásade len zopakoval hlavné výhrady, ktoré má k návrhu zonácie TANAP-u odborná aj laická zainteresovaná verejnosť.

Dankovi sa nepáči, že Taraba zonáciu predkladá „v podobe, ktorá nereflektuje pripomienky vlastníkov pozemkov a ďalších dotknutých subjektov“. SNS ministra vyzvala, aby „neuprednostňoval záujmy oligarchov, ktorí môžu mať zo schválenej zonácie majetkový alebo podnikateľský prospech“.

Pridal sa aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Ten síce kritiku Tarabu zo strany SNS označil za nepochopiteľnú, sám však so zonáciou súhlasí len z čisto zištných dôvodov. Keby na zonácie neboli naviazané peniaze z plánu obnovy, nesúhlasil by s nimi. Nepáči sa mu, že by štátne Lesy SR mali prísť o takmer 80-tisíc hektárov. Po konci povinného obdobia udržateľnosti by Takáč chcel zonáciu národných parkov revidovať.

A k materiálu vzniesol pripomienku aj legislatívny odbor Úradu vlády SR, ktorý vidí možné porušenie záväzkov Slovenska v EÚ: „Žiadame vysvetliť, prečo sa predloženým návrhom nariadenia vlády SR zmenšuje celková rozloha ochranného pásma národného parku a zároveň na značnej ploche znižuje stupeň ochrany, vzhľadom na to, že aj značná časť územia ochranného pásma národného parku je súčasťou sústavy Natura 2000 a Európska komisia v súvislosti s územiami európskeho významu vedie proti Slovenskej republike konanie o porušení zmlúv...“

Podľa očakávania sa do pripomienok zapojili aj združenia neštátnych vlastníkov lesov, ktorí sa okrem zásahu do svojich vlastníckych práv obávajú aj nedostatočnej kompenzácie za to, že nebudú môcť so svojím majetkom nakladať podľa svojich záujmov.

S výhradami prispela aj odborná obec. Tím vedcov zo Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského pripravil alternatívny návrh zonácie nielen TANAP-u, ale aj Nízkych Tatier, Malej Fatry a Polonín.

„Do zón D boli v pôvodnom návrhu zaradené plochy, ktoré tam podľa zákona jednoducho nepatria: staré lesy, cenné biotopy európskeho významu, vodné zdroje. Stupeň ochrany každej plochy musí vychádzať z toho, čo sa na nej skutočne nachádza – z hodnoty biotopu, ekologickej konektivity s okolitými plochami a legislatívnych záväzkov. Nie z toho, kto o ňu požiadal,“ uviedol Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Rattaj vs. Kiča

Ak sa teda na území Tatranského národného parku navrhuje rádovo rozšíriť územie, kde je možné vykonávať prakticky akúkoľvek činnosť, ktorú príslušný orgán povolí, znamená to podľa kritikov Tarabovej zonácie jediné – voľné ruky pre developerov, ktorí chcú „z národných parkov urobiť zábavné parky“.

V tejto výhrade sa našiel jeden z takýchto developerov, Igor Rattaj, ktorý, naopak, argumentuje, že takto postavená zonácia prinesie zreálnenie situácie. V dotknutých oblastiach totiž podľa neho už developerské projekty stoja, fungujú tam lyžiarske vleky, hotely, penzióny atď.

Jasné vymedzenie podľa neho prinesie aj to, že záujemcovia o investovanie do cestovného ruchu v národných parkoch budú mať jasné pravidlá a hranice a nebude sa budovať na divoko a na výnimky. Ako negatívny príklad takejto praxe uviedol divoký boom v Demänovskej doline.

Na jednej strane je faktom, že jasné pravidlá sú lepšie ako výnimkové prostredie, ktoré zvádza ku korupčným pokušeniam a je závislé od individuálnej vôle konkrétneho úradníka a jeho vzťahu k potenciálnemu investorovi.

Na druhej strane však navrhované rozšírenie územia v druhom stupni ochrany znamená de facto legalizáciu stavieb a projektov, ktoré by v doterajšom treťom stupni nemali čo hľadať. Ba podľa kritikov je to ešte horšie ako v prípade dodatočnej legalizácie tzv. čiernej stavby, pretože vlastník čiernej stavby musí za jej neskoršiu legalizáciu zaplatiť, kým v prípade navrhovanej zmeny v zonácii sa stavba či projekt stane legálnym preklasifikovaním územia, na ktorom sa nachádza.

Zhrnutie argumentov oboch strán priniesla napríklad debata Igora Rattaja s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Michalom Kičom v televízii JOJ.

Len pre niektorých

Rattaj však ešte pred ostrou výmenou s Kičom ponúkol slovenskému publiku aj svoju predstavu o tom, ako si predstavuje cestovný ruch v Tatrách. V podcaste Aktualít sa rozhovoril o tom, že „ak ste cenovo senzitívna rodina, na lyžovačku v Tatrách radšej zabudnite“.

V zásade však len opísal situáciu, ktorú v Tatrách podnikatelia v cestovnom ruchu vytvorili. Cenovo senzitívni lyžovaniachtiví Slováci už mnoho rokov volia skôr pár dní v rakúskych či talianskych Alpách, tí ešte senzitívnejší si vyberú poľskú stranu Tatier alebo blízke strediská v Česku.

Je to ten istý Igor Rattaj, ktorý sa pred vyše desiatimi rokmi zastrájal, že naučí Rakúšanov, ako sa robí z lyžiarskych stredísk biznis.