Prečerpávacia elektráreň Málinec Taraba by staval hneď, no geologický prieskum trvá desaťročie. Stavba ohrozuje aj pitnú vodu pre ľudí na juhu Slovenska

Keď sme pred časom na Postoji písali o pláne na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) na Ipli, venovali sme sa najmä jej energetickému aspektu a tomu, že ak chceme znížiť spotrebu fosílnych palív, takúto kapacitu na „skladovanie“ elektriny a vyrovnávanie prenosovej sústavy potrebujeme.

Prečerpávacia elektráreň IpeľBez ohľadu na Tarabove spôsoby ju potrebujeme. Je to najekologickejší aj najvýnosnejší spôsob skladovania elektriny

Erik Potocký

Plán, s ktorým prišiel minister životného prostredia Tomáš Taraba, však svojimi parametrami prináša nielen niekoľko stavebných a geologických rizík, ale aj zjavné ohrozenie zásobovania pitnou vodou pre desaťtisíce ľudí na juhu stredného Slovenska.

Záležitosti sa intenzívne venuje občianske združenie Čechánky. Zameriava sa nielen na to, že miestni, teda aj členovia tohto združenia, môžu prísť o svoje nehnuteľnosti a pozemky, ktoré majú často v rodine už niekoľko generácií, ale prináša aj viacero odborných výhrad. 

Stretli sme sa preto s jedným z jeho členov, Lukášom Machavom, ktorý je v profesijnom živote licencovaným stavebným inžinierom, aby sme sa na vec pozreli aj z tejto strany.

Niektoré z výhrad, o ktorých sme sa zhovárali, uviedol Machava aj vo svojom krátkom vystúpení pred médiami 6. júna.

Lukáš Machava. Zdroj: FB profil OZ Združenie Čechánky

Nesúlad so zákonom

Problém celej stavby má dve roviny – právnu a technickú.

Na právnej úrovni je problémom už spôsob, akým bol návrh predložený, a to, že nie je v súlade so zákonom o strategických investíciách, upozorňuje OZ Čechánky. Ten totiž vyžaduje, aby bol návrh v súlade s územnými plánmi konkrétnej obce aj samosprávneho kraja.

Územný plán, samozrejme, nie je nemeniteľný dokument. Procesy, ktoré sprevádzajú jeho zmeny a úpravy, však trvajú aj niekoľko rokov. No pri takto zásadnej stavbe, ktorá má výrazný vplyv na krajinu, obyvateľov a potenciálne aj zásobovanie pitnou vodou, zmena napokon nemusí byť vôbec úspešná. Z tohto pohľadu bude komplikované už posudzovanie vplyvov na životné prostredie – EIA.

Lukáš Machava zároveň prízvukuje, že územné rozhodnutie ešte nie je konaním o stavebnom povolení. A napokon aj samotná realizácia môže ukázať prekážky, ktoré stavbu znemožnia alebo extrémne predražia tak, že štát nakoniec od projektu ustúpi.

Medzitým sa však z miestnych stanú rukojemníci, ktorí budú buď vyvlastnení, alebo budú mať zakázanú akúkoľvek činnosť na svojich pozemkoch.

Samozrejme, ak bude existovať silný záujem na presadení stavby napriek všetkým právnym a finančným prekážkam, vláda a parlament môžu tomu flexibilne prispôsobiť legislatívu. Konania zrýchliť, posudzovania oklieštiť a bez osobnej zodpovednosti preinvestovať aj miliardy eur.

Čo sa však žiadnym hlasovaním ani úradným rozhodnutím zmeniť nedá, sú fyzické a geologické parametre prostredia, v ktorom by zamýšľaná prečerpávacia vodná elektráreň mala vyrásť.

Úplne iný projekt

Machava upozorňuje, že tvrdenie ministra Tomáša Tarabu o tom, že nádrž Málinec bola od počiatku projektovaná ako budúca súčasť prečerpávacej vodnej elektrárne, nie je pravdivé. Dôležitým faktom je, že voda z Málinca slúži ako zdroj pitnej vody.

Pôvodne zamýšľaným projektom bola PVE Ipeľ – Ďubákovo, ktorá sa nachádzala v strategických dokumentoch o vodnej politike aj v dokumente, ktorý Slovensko na posúdenie súladu s európskou legislatívou zasiela Európskej komisii.

Ostatná zmienka o PVE Ipeľ – Ďubákovo sa nachádza v znení aktualizovanom za pôsobenia Jána Budaja ako ministra životného prostredia. Ten rozhodol, že štát nebude v príprave tohto projektu pokračovať, čo však na druhej strane nebráni napríklad Slovenským elektrárňam (ako súkromnému investorovi), aby tento projekt postavili.

Tomáš Taraba ako minister životného prostredia zmienku o tom, že štát nebude pokračovať v projekte Ipeľ –Ďubákovo, z koncepcie vodnej politiky odstránil, čím vlastne táto téma zostala vo vzduchoprázdne a zároveň mu to umožnilo prísť s „vlastným“ projektom PVE Málinec – Látky.

Ako mala vyzerať PVE Ipeľ – Ďubákovo, vysvetľuje Machava na základe štúdia archívnych materiálov.

„Nad vodárenskou nádržou Málinec mala byť spodná nádrž prečerpávacej elektrárne, tá sa volala Ipeľ, a hore mala byť horná nádrž, ktorá sa volala Ďubákovo, preto Ipeľ – Ďubákovo.

Spodná nádrž PVE mala byť síce vybudovaná v koryte rieky Ipeľ, lenže okolo nej mala byť vybudovaná obtoková štôlňa. To znamená, že voda, ktorá by inak smerovala do spodnej nádrže, mala byť odklonená, tiecť popod zem obtokovou štôlňou a ústiť do vodárenskej nádrže Málinec hneď pod hrádzou PVE Ipeľ. Čiže voda z Ipľa mala úplne obísť prečerpávaciu vodnú elektráreň. Stručne povedané, vody PVE Ipeľ – Ďubákovo a VN Málinec mali byť úplne oddelené.“

V projekte sa podľa Machavových poznatkov počítalo dokonca s tým, že ak by voda v spodnej nádrži prekročila udržateľnú hladinu, napríklad z nadmerných zrážok alebo topenia snehu, nadbytočná voda sa mala smerovať do čističky odpadových vôd a následne odviesť do Ipľa, ale až pod vodárenskou nádržou Málinec. Jeden variant počítal aj s odvedením tejto vody prečerpaním cez kopec do iného povodia. „To znamená, že už plánovači za minulého režimu sa tej vody báli a nechceli ju miešať s vodou, ktorá mala ísť do vodovodov,“ dodáva Machava.

Dokladom o plánoch sú aj archívne mapy s plánom Ipeľ – Ďubákovo.

Zdroj: archív Lukáša Machavu

Zdroj: archív Lukáša Machavu

Zdroj: archív Lukáša Machavu

Ďalším zaujímavým zistením bolo pre Lukáša Machavu aj to, že v časoch, keď sa na Slovensku hľadali vhodné lokality na prečerpávacie vodné elektrárne, začalo sa s projektovaním vodárenskej nádrže Málinec.

A aj to, že dnes v údolí Ipľa stojí vodárenská nádrž a nie prečerpávacia vodná elektráreň, svedčí o tom, čo bolo reálnou prioritou. Totalitný režim sa pritom nemusel obávať žiadneho verejného tlaku, ktorý by bol dokázal bezpečnostným aparátom rýchlo potlačiť.

Problematická geológia

Keď sa pozrieme na mapu, ktorá vzišla z geologického prieskumu, na strane, kde mala stáť pôvodne plánovaná PVE, vidíme rôznorodé územie, kým tam, kde sa nachádza dnes zamýšľaná stavba, ide o geologicky takpovediac jednoliatu oblasť.

Zdroj: archív Lukáša Machavu

To však neznamená, že by kopec na Látkach, resp. Čechánky boli geologicky vhodnejším územím. Ide totiž o to, že lokalita Ďubákovo bola práve pre plánovanú PVE detailne preskúmaná.

Jedným z dôkazov je aj línia tektonických zlomov. Kým muránsko-divínsky zlom prebieha dolinou Ipľa a ako taký zo širšieho hľadiska de facto geologicky rozdeľuje územie Slovenska na dve polovice, málinský zlom smeruje kolmo naň. Ďalej je už zaznamenaný iba prerušovanou čiarou naznačujúcou predpokladaný smer, čo znamená, že hĺbkovému geologickému prieskumu toto územie podrobené nebolo.

„Je možné, že ak by sa detailne preskúmal, ukázalo by sa, že v skutočnosti smeruje inam a porušenie horniny môže byť také závažné, že by to spôsobilo extrémne priesaky,“ hovorí Lukáš Machava.

To znamená aj možnosť extrémneho predraženia stavby. Ako príklad Machava uvádza PVE Čierny Váh, kde sa horná nádrž stavala na vápencovom podloží. Aj lepšie informovaný laik pritom vie, že takéto podložie sa vyznačuje množstvom terénnych porúch, puklín či jaskýň. Podklad hornej nádrže PVE Čierny Váh sa následne stavitelia snažili injektovať a zaceliť. Čiastkové úpravy terénu však nepomohli a nakoniec sa muselo pristúpiť k úplnému vybetónovaniu dna.

O vplyve nevhodného podložia sa presvedčili aj stavitelia PVE Čierny Váh, keď museli celé dno hornej nádrže napokon vybetónovať.

Plány začať stavať nádrž na Čechánkach v horizonte niekoľkých rokov preto považuje Machava za nereálne. Alebo vysoko rizikové.

Samotný málinský zlom, ktorý prechádza dolinou, objavili stavitelia až pri budovaní vodnej nádrže Málinec, napriek tomu, že sa v prípravnej fáze stavby urobil pomerne detailný geologický prieskum. Natrafili naň až pri budovaní priehradného múru.

O hlavnom muránsko-divínskom zlome sa vedelo dávno, keďže je viditeľný aj v krajine.

Jeho aktivitu skúmala SAV, keďže existoval predpoklad, že je vzhľadom na svoj (geologicky) mladý vek veľmi aktívny s rizikom epicentra zemetrasení. Merania zlomu stále pokračujú, konkrétne v štôlni Izabela, ktorá bola vybudovaná ako prieskumná práve pre PVE Ipeľ – Ďubákovo. Vysoká aktivita sa nateraz nepotvrdila, posun je za 22 rokov meraní približne dva milimetre vertikálne.

„Teoreticky to teda nemusí byť problém. Problémom môže byť porušená hornina v okolí zlomu, ktorá môže výrazne skomplikovať (predražiť a predĺžiť) výstavbu tunelov, teda privádzačov vody pre zamýšľanú PVE Málinec – Látky. V najhoršom prípade možno očakávať podobné problémy ako pri tuneli Višňové, ktorý staviame už dvadsať rokov, lenže takýchto rúr tam bude možno až päť vzhľadom na plánovaný maximálny počet turbín,“ hovorí Machava.

Geologický prieskum trvá roky

Ako stavebného inžiniera sme sa Machavu opýtali aj na to, čo všetko treba pri prieskume terénu urobiť pri takejto veľkej stavbe.

Kvalitný prieskum pri danom rozsahu plánovanej stavby podľa neho musí byť multidisciplinárny. Treba zhodnotiť geologické faktory, ktoré môžu stavbu ovplyvniť či aj ohroziť. Vyššie sme spomenuli napríklad prieskum tektonických zlomov.

„Hodnotia sa geotechnické vlastnosti podzákladia hrádze, možnosť úniku vody v mieste priehradného profilu, možnosť úniku vody z nádrže v oblasti zátopu, stabilita svahov, chemické zloženie podzemných vôd, tvar priečneho profilu údolia v priehradnom mieste, podmienky na vytvorenie prirodzenej klenby privádzačov (tunelov), možnosť horniny spolupôsobiť s potrubím privádzača pri prenášaní tlaku vody v potrubí, možnosti náhlych prívalov vody pri razení, orientácia zlomov/porušení vzhľadom na os privádzačov,“ vysvetľuje.

Ďalej sa robia ešte hydrogeologické merania, skúma sa, či je tam podzemná voda, ak áno, v akej je úrovni. Vrt sa zaplavuje vodou a zisťuje sa priepustnosť podložia.

Zároveň by sa mal spraviť aj environmentálny prieskum, teda či sú na danom území vzácne druhy a aký dosah bude mať výstavba na ekosystémy. „My vieme, že tam vzácne druhy sú, je tam tristoročná chránená lipa, teraz práve kvitne vzácny vstavačovec májový, ďalšie chránené druhy sa nachádzajú v rašeliniskách, všetko priamo v mieste plánovanej zátopy. Ako domáci to vieme, ale nie sme v tejto oblasti špecialisti. Možno by sme aj boli prekvapení, čo sa tam všetko nachádza,“ dopĺňa Lukáš Machava.

Nič z toho sa zatiaľ podľa neho na Čechánkach nerobilo.

Žiadny detailný geologický, hydrogeologický ani environmentálny prieskum sa zatiaľ na Čechánkach nerobil.

„Avizovali nám základné nedeštruktívne merania georadarom. Tým sa dá nahliadnuť do hĺbky maximálne 20 až 30 metrov, no na základe získaných údajov sa následne majú robiť hlbinné vrty, ktoré sa dostanú po materskú, teda najstabilnejšiu neporušenú horninu. Najnovšie dokonca spomínali seizmický prieskum, pri ktorom seizmické zariadenie generuje seizmické vlny mechanickými nárazmi, vibráciami alebo dokonca výbuchmi,“ uzatvára.

Prieskum pôvodnej lokality Ipeľ – Ďubákovo trval 13 rokov (intenzívne v rokoch 1979 – 1985, doplnkovo do roku 1992).

„Tam si tiež pôvodne mysleli, že to bude jednoduché, lebo predpokladali neporušené granodiority a migmatity (žuloruly), a nakoniec sa to podložie ukázalo ako veľmi komplikované s množstvom tektonických zlomov, ktoré rozdeľujú horninové prostredie na sériu blokov rôznej hierarchickej úrovne s rôznym neotektonickým režimom. Chceli tiež postaviť hornú nádrž bez betónového dna, ale ani po sérii geologických prieskumov si stále neboli istí. Pre spomínané geologické pomery bolo problematické nájsť aj vhodné umiestnenie kaverny, srdca PVE, kde sú umiestnené turbíny,“ vysvetľuje Machava komplikovanosť samotnej prípravnej fázy.

„Minister Taraba by to chcel mať postavené do roka, ale z môjho pohľadu by som to odhadol možno aj na pätnásť rokov, minimálne desať. Chcú to veľmi urýchliť, ale to znamená ísť do veľkého rizika, že sa objavia geologické problémy a výstavba ohrozí vzácne druhy rastlín a živočíchov, ktoré tam žijú,“ dodáva.

Prieskum pre hlbinné úložisko jadrového paliva a odpadu

Čo sa však na Čechánkach podľa Machavu robilo, bol prieskum stability kopca v súvislosti s možnosťou budúceho vybudovania hlbinného úložiska jadrového odpadu.

Ideálne sú na takýto účel dva typy podložia – žulové a ílové. Žulové sa vyznačuje veľkou stabilitou, kým ílové sa napríklad pri otrasoch a porušení podložia zvykne uzavrieť a izolovať takto uložený nebezpečný materiál. Vytypované sú na Slovensku v zásade tri lokality. Pokiaľ ide o žulové podložie, je to pohorie Tribeč pri Nitre a Čechánky.

Logisticky by bolo ideálne pohorie Tribeč, ktoré je takpovediac na polceste medzi Jaslovskými Bohunicami a Mochovcami. Vhodné vrstvy ílu sú zas v okolí Lučenca.

„Na finálny výber bude mať určite vplyv odpor verejnosti. Kto by chcel mať úložisko priamo vo svojom susedstve? Z výberu Nitra, Lučenec, Čechánky je jasné, že to úložisko budú lokalizovať práve sem. Už teraz nás minister Taraba označuje ako päť chatiek, čo nie je pravda. No v konkurencii veľkých miest sa bojíme, že verejnosť rada obetuje práve nás,“ hovorí Lukáš Machava.

Občianskemu združeniu sa však napokon podarilo presvedčiť starostov, aby do memoranda, hoci s ním ako takým nesúhlasia, pridali aj záruku, že výmenou za PVE sa na tomto území hlbinné úložisko nepostaví.

Ako sme však písali v nedávnom texte, Slovensko teoreticky hlbinné úložisko nemusí potrebovať, ak sa podarí naplno využiť novú technológiu prepracovania vyhoretého jadrového paliva vrátane nových typov jadrových reaktorov.

Nie odpad, ale pokladSlovensko sa púšťa do technológie využitia vyhoretého jadrového paliva, počíta sa aj s novými reaktormi

Erik Potocký

Vhodných miest na PVE môžu byť desiatky

Vhodné miesta na vybudovanie prečerpávacích vodných elektrární sa na Slovensku začali detailne skúmať v prvej polovici 60. rokov minulého storočia. Intenzívny výskum prebiehal od roku 1963 do roku 1977, z čoho vzišlo 90 vhodných lokalít. Tie sa ďalej „filtrovali“ v prvom rade podľa geologických a topografických podmienok. Kritériá, ktoré by boli brali do úvahy napríklad vzácne biotopy, sa príliš nezohľadňovali.

Nehľadelo sa priveľmi ani na ľudské osídlenie, napokon, na miestach existujúcich väčších či menších vodných diel zostalo mnoho zatopených dedín a vysídlené tisíce ľudí.

Zdroj: archív Lukáša Machavu

Následne sa detailnejšie preskúmalo 27 lokalít a v roku 1977 bolo definitívne vybraných päť s realizáciou do roku 2000. Ďalší terénny prieskum jednu lokalitu vyradil. „Zaujímavé je, že tie finálne štyri parametrami prevyšovali práve PVE Málinec – Látky, ktorá má byť údajne najlepšia zo všetkých známych profilov,“ dopĺňa Lukáš Machava.

Potrebu prečerpávacej vodnej elektrárne ako energetickej stavby a takpovediac „megabaterky“ občianske združenie Čechánky nespochybňuje. Spochybňuje práve toto konkrétne miesto a spôsob, akým by sa mala budovať. „Ak by sa 90 lokalít opäť preverilo nielen z hľadiska geomorfológie, ale aj ľudských práv a ekológie, ktoré komunistický režim ignoroval, možno by sme zistili, že existujú aj iné, vhodnejšie lokality na takúto stavbu,“ argumentuje.

Výskum, ktorý sa robil v minulom storočí, bol podľa Machavu veľmi intenzívny, no odvtedy sa u nás veľa v tomto smere nerobilo. Ak existovalo odborné know-how, to sa už stratilo, opätovné preverenie si preto vyžiada čas.

Zmenili sa aj technológie výskumu, napríklad GIS nástroje. Máme k dispozícii aj dokument Európskej komisie Pumped-hydro energy storage: potential for transformation from single dams, ktorý definuje postupy a kritériá pre stavby PVE na existujúcich vodných nádržiach. „O tejto téme sa intenzívne diskutuje v celej Európe, máme k dispozícii odborné štúdie z Nemecka, Rakúska a ďalších krajín. Najmä Rakúsko je známe tým, že tento spôsob ,skladovania‘ elektriny vďaka svojej topografii hojne využíva, čím argumentuje aj minister Taraba. Len nehovorí, že nádrže sa nikde nevyužívajú zároveň ako zdroj pitnej vody,“ približuje Machava.

Ohrozenie zdroja pitnej vody

Kruciálnym problémom celého Tarabovho plánu je preto reálne ohrozenie zásobovania pitnou vodou pre desaťtisíce ľudí v regióne Novohradu.

Ako sme už vyššie spomenuli, Málinec je vodárenská nádrž a aj v plánoch PVE Ipeľ – Ďubákovo mala byť od vody využívanej na energetiku úplne oddelená.

Tento problém má niekoľko rovín.

Jednak nás viaže európska legislatíva, ktorá určuje, že pri využívaní vody na zásobovanie ľudí sa nesmie zvyšovať nevyhnutná úprava vody. Voda z Málinca aktuálne po väčšinu roka prechádza len základnou filtráciou cez kremičité piesky. Jej objem je vyčíslený na 11 percent ročnej spotreby celého Slovenska.

Voda z Málinca aktuálne po väčšinu roka prechádza len základnou filtráciou cez kremičité piesky. Jej objem je vyčíslený na 11 percent ročnej spotreby celého Slovenska.

Ak by sa voda prečerpávaním vírila, bola by potrebná ďalšia filtrácia, pretože by sa do všetkých vrstiev dostali sedimenty. Machava upozorňuje, že zloženie sedimentov nepoznáme a že môžu obsahovať aj ťažké kovy. Ak by sa rozvírením sediment rozptýlil, mohli by sa začať vo vode množiť aj nebezpečné mikrorganizmy.

Tam by už bola potrebná ďalšia úprava – UV žiariče, chemická úprava, elektrická osmóza – a týmito viacerými stupňami úpravy by sme dostali fakticky len destilovanú vodu. Tú by bolo následne treba opäť mineralizovať, aby spĺňala charakteristiky pitnej vody.

„Sú krajiny, ktoré sú odkázané na to, aby upravovali veľmi znečistenú vodu, niektoré dokonca morskú vodu alebo vodu z extrémne znečistených riek. My na to odkázaní nie sme, vodu máme kvalitnú, ale sami si ju takto zašpiníme. Draho upravenú vodu draho predáme najchudobnejším ľuďom na juhu Slovenska,“ uvádza Machava.

Úprava a následná remineralizácia vody nie je lacná, cena za dodávku vody v tomto regióne môže stúpnuť o desiatky percent.

Navyše ide o región, ktorý má s vodou dlhodobý problém. Geologické podložie Novohradu prakticky neumožňuje vznik rozsiahlych zásob podzemnej vody, pitná voda preto pochádza primárne z povrchových vodných tokov.

Miliardy eur, ktoré by „zhltla“ stavba PVE Málinec – Látky, by sa podľa Lukáša Machavu dali omnoho lepšie investovať na opravu a budovanie vodovodnej siete napríklad pre región Novohradu.

„Oni nám argumentujú tým, že vodárenská nádrž Málinec je využitá na asi desať percent svojej kapacity. Lenže my stále vysvetľujeme, že je to preto, lebo je tam taká zlá vodárenská sieť,“ hovorí.

Okrem znečistenia, ktoré prinesie prevádzka, je tu aj problém odstávky, resp. vypustenia Málinca počas stavby. To by v zásade veľkú časť regiónu odstavilo od dodávok pitnej vody. Okrem lehoty stavby treba totiž rátať aj s opätovným napúšťaním.

Vzhľadom na nízke prietoky Ipľa môže opätovné napustenie Málinca trvať aj niekoľko rokov. Pri napúšťaní zároveň prebieha tzv. stratifikácia, teda v nádrži sa vytvárajú rôzne vrstvy vôd rôznej kvality a s rôznymi ekosystémami. Na opätovné čerpanie pitnej vody pre ľudí by bolo potrebné počkať, kým sa vrstvy usadia a stabilizujú.

Popritom treba rátať s tým, že by sa napúšťali dve nádrže, teda aj horná na Čechánkach. To by zvýšilo nielen celkovú potrebu vody, ale aj jej výpar, keďže z väčšej vodnej plochy sa vyparí viac.

Svoje výhrady zhrnulo občianske združenie Čechánky aj v otvorenom liste vláde, ktorý má Postoj k dispozícii.

Memorandum ako medový motúz

Napokon je tu otázka Memoranda, ktoré podpísali niektorí starostovia z Podpoľania s ministerstvom životného prostredia. V ňom vymenili súhlas so stavbou za neurčité prísľuby investícií.

Vzhľadom na problematiku pitnej vody mali takéto memorandum s garanciami podľa Machavu podpísať skôr obce a mestá Novohradu. Machava a ďalší z občianskeho združenie Čechánky si však myslia, že títo starostovia sa zľakli politického tlaku, že PVE sa tam určite postaví, tak to svojim obyvateľom predajú tak, že aspoň z toho niečo budú mať.

„Tu každý každého pozná a vieme, že sú aj nejaké tlaky od regionálnych oligarchov, ktorí obchodujú s drevom alebo robia zemné a betonárske práce. Ľudia predsa nie sú slepí, videli ich, ako sa v poslednom čase stretávali či už s vodohospodármi, alebo so špičkami našej vlády, dokonca s prezidentom,“ myslí si Machava.

Pod memorandom sú totiž podpísané aj obce Podpoľania, ktoré s Málincom nemajú nič spoločné, sú vzdušnou čiarou vzdialené desiatky kilometrov a nemajú ani žiadne vodovodné prepojenie.

Pod memorandom sú totiž podpísané aj obce Podpoľania, ktoré s Málincom nemajú nič spoločné, sú vzdušnou čiarou vzdialené desiatky kilometrov a nemajú ani žiadne vodovodné prepojenie.

„Keď sme čítali finálne znenie, čo im upravil minister Taraba, cez slzy sme sa smiali, ako ich dobehol. Napríklad keď sa stavia takáto hrádza, vždy sa hľadá lokálne ložisko hornín potrebných na výstavbu hrádze. Možno bude treba otvoriť lom na Látkach, možno na Detvianskej Hute a už len otváranie takýchto lomov sa riadi úplne iným zákonom, takže neviem, či sa ľudia budú môcť ťažbe vzoprieť,“ dopĺňa.

Miestnym treba podľa neho povedať ešte jednu vec. „Ak minister Taraba tvrdí, že PVE zamestná dvesto ľudí za trojtisícové platy, treba to dať na pravú mieru. Keď sme osobne navštívili PVE Čierny Váh, zamestnancov tam toľko ani zďaleka nebolo,“ hovorí.

Navyše je to nielen vysokokvalifikovaná práca, ale aj práca v rizikovom prostredí. Pracuje sa na zmeny, stále pri vysokom napätí, vysokých teplotách, pri generátore infrazvuku, ktorý turbíny produkujú a ktorý môže spôsobiť rôzne zdravotné aj psychické problémy.

„Nie je to ani práca na celý život, že by niekto napríklad v strojovni vydržal pracovať až do dôchodku. Tých tritisíc eur je výmenou za zdravie,“ uzatvára Lukáš Machava.