Maďarská stopa na Málinci Hoci podľa Tarabu ide o slovenský strategický záujem, Maďari otvorene píšu o využití Málinca pre svoje potreby

Hneď v druhý deň roka predložil minister životného prostredia Tomáš Taraba do medzirezortného pripomienkovania žiadosť o posúdenie investičného projektu PVE Málinec-Látky ako významnej investície.

Už v minulom roku sa pokúsil tento projekt presadiť ako strategickú investíciu, čo sa mu však nepodarilo.

Súčasťou materiálu je aj zoznam parciel a pozemkov, ktoré by mali byť stavbou zasiahnuté. Či už ako priamo zatopené, slúžiace pre potrebné zariadenia, alebo ako súčasť ochranného pásma vodnej stavby. Teda de facto vyvlastnené.

Hoci v žiadosti ide o to, aby mohla prebehnúť príprava územia na budúcu stavbu, definované pozemky a stavby majú byť na účely tejto prípravy sprístupnené – vlastníci teda budú musieť v prvej fáze strpieť na svojom majetku prieskumné práce.

Náklady na túto prípravu sa v žiadosti vyčísľujú sumou 60 miliónov eur na roky 2026 až 2029.

Hoci má rozhodnutie o stavbe vychádzať zo štúdie realizovateľnosti, tá stále nie je k dispozícii. Minister aj vodohospodári ju opakovanie avizovali na tento rok.

Samotná žiadosť síce hovorí o tom, že ide o strategickú stavbu, ktorá bude plniť energetické účely – stabilizácia siete a ukladanie prebytočnej elektriny –, zároveň sa ako primárna funkcia naďalej uvádza vodárenský účel Málinca.

Argumentuje tým, že po vybudovaní hornej nádrže bude mať táto väčší disponibilný objem ako existujúca VN Málinec, čo by malo zabezpečiť zásobovanie väčšieho množstva ľudí pitnou vodou. V suchých obdobiach bude pri PVE Málinec-Látky uprednostnený vodárenský účel.

Tým sa však podľa doterajších analýz kritikov projektu popiera energetický účel stavby, ktorý sa prezentuje ako základný motív investície. Voda prechádzajúca procesom prečerpávania navyše bude musieť byť upravovaná vo vyššej miere, ako je to pri súčasnom fungovaní VN Málinec, čo zvýši náklady na úpravu a dodávku vody. Tieto zvýšené náklady sa skôr či neskôr budú musieť premietnuť do cien pre koncových odberateľov.

Maďarské stopy na Ipli

Okrem priebežných krokov, ktoré v príprave projektu PVE Málinec-Látky urobila Vodohospodárska výstavba a ktorým sme sa v uplynulom roku venovali vo viacerých textoch, sa z času na čas objavila informácia, že na projekte má mimoriadne silný záujem susedné Maďarsko. Tiež to, že prečerpávačka navrhovanej kapacity dáva v tomto čase omnoho väčší zmysel energetickej infraštruktúre nášho južného suseda než tej slovenskej.

Maďarsko navyše nemá takú topografiu, ktorá by mu umožňovala široký výber možností, kde si postaviť vlastnú prečerpávačku.

Maďarsko nemá takú topografiu, ktorá by mu umožňovala široký výber možností, kde si postaviť vlastnú prečerpávačku.

Maďarské ministerstvo energetiky spomína dve lokality, kde sa urobil predbežný geologický prieskum a pre ktoré sa vypracovalo zhodnotenie možnosti postaviť nádrže pre prečerpávaciu vodnú elektráreň. Obe, prakticky totožné tlačové správy sú datované do prvého polroka 2024 (tu a tu). Ďalší postup v tejto veci sa nedá dohľadať.

Otázkou teda je, či Maďarsko reálne plánuje postaviť vlastnú prečerpávačku alebo sa vo vládnych kruhoch uvažuje o tom, že presvedčia slovenskú stranu, aby pokračovala v projekte PVE Málinec-Látky, ktorý by slúžil aj pre potreby maďarskej energetickej infraštruktúry.

Explicitne o slovenskej lokalite píšu niektoré maďarské médiá. Predovšetkým v súvislosti s možnosťami urovnania sporu medzi Slovenskom a Maďarskom v prípade nezrealizovanej sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Súd v Haagu ešte v 90. rokoch minulého storočia totiž rozhodol, že Slovensko aj Maďarsko porušili dohodu, ktorú podpísali ešte komunistické vlády ČSSR a MĽR. Maďarsko tým, že nezrealizovalo stupeň Nagymaros, a Slovensko (ako nástupnícka krajina ČSSR) nemalo právo zvoliť tzv. variant C, teda odkloniť Dunaj na svoje územie a zrealizovať stupeň Gabčíkovo v súčasnej podobe.

Takto v skratke znie rozhodnutie haagskeho súdu (podrobnejšie sme o ňom písali v samostatnom texte). Faktom však je, že stupeň Gabčíkovo bol vybudovaný variantom C a stupeň Nagymaros zrealizovaný s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nebude. To je reálny stav, na ktorom haagsky rozsudok nič nezmení.

Na oboch krajinách teraz je, aby spoločne našli urovnanie sporu, keďže vzájomná dohoda môže byť pre obe strany prijateľnejšia a výhodnejšia oproti situácii, keď by spôsob urovnania taxatívne opäť určoval súdny arbiter.

Tarabove plány s GabčíkovomAk chcú Maďari polovicu vyrobenej elektriny, mali by zaplatiť polovicu za vybudovanie vodného diela

Erik Potocký

Samozrejme, Maďarsko sa snaží zo sporu vyťažiť čo najviac a hrá mu do karát fakt, že projekt sa spočiatku budoval spoločne a mal byť v spoločnej správe, čo znamená aj rovný výnos (ak Maďarsko zaplatí rovný diel nákladov). To znamená, že Maďarsko by získalo polovicu elektriny vyrobenej v Gabčíkove za výrobné náklady, čo by maďarská vláda vedela aj politicky využiť na domácej scéne.

Ak by nedošlo k takémuto pre Maďarsko výhodnému scenáru, veľmi vážne sa v maďarských vládnych kruhoch podľa maďarských médií hovorí o tom, že by ako alternatíva poslúžila práve PVE Málinec-Látky, ktorá by časť svojej kapacity poskytovala pre maďarskú energetickú infraštruktúru.

Portál Szabad Európa píše: „Vláda Viktora Orbána preverovala viaceré lokality v Maďarsku. Ak by sa zapojila do projektu v slovenskom Málinci, vyhla by sa miestnym a environmentálnym protestom, poskytla by prácu svojim podnikateľom a elektrinu by mohla zapojiť do systému znižovania cien energií.“

Dokonca sa uvažuje o projekte vodnej stavby v Nagymarosi. Nie v rozmeroch plánovaných v minulom storočí, no na zabezpečenie zvýšenie hladiny Ipľa by to podľa maďarských odborníkov stačilo. To by znamenalo, že by sa dala ľahšie naplniť aj horná nádrž PVE Málinec-Látky.

Nemá ísť o pomoc slovenskej strane, pokračuje Szabad Európa, ale o pragmatický sklad elektriny z rozsiahlych maďarských solárnych parkov, ktoré už dnes majú inštalovaný výkon 8000 MW, a plánuje sa výstavba ďalších.

Napríklad tzv. Paks II, plánovaný solárny park s inštalovaným výkonom 2400 MW. Za slnečných dní bude jeho výkon počas dňa prebytočný a vyrobenú elektrinu bude treba niekam uložiť.

V plánoch maďarskej vlády je PVE v Pilismaróte (ktorá je na opačnom brehu Dunaja na mieste, kde sa doň vlieva Ipeľ) s kapacitou 1200 MW, čo by stačilo len na polovicu Paks II. Zvláštnou náhodou sa PVE Málinec-Látky plánuje takisto na 1200 MW, čím sa odôvodňuje zvyšovanie hrádze VN Málinec, rozsah hornej nádrže na Látkach aj presun z projektu Ipeľ-Ďubákovo, ktorý by mal menšie prevýšenie, a teda aj menší potenciálny výkon.

Maďari plánujú solárny park Paks II s výkonom 2400 MW, ktorého nadbytočnú elektrinu bude treba niekam uložiť. Ďalším ich plánom je výstavba PVE v Pilismaróte s kapacitou 1200 MW. Zvláštnou náhodou sa PVE Málinec-Látky plánuje takisto na 1200 MW.

Ďalšou zaujímavou zhodou okolností je, že dokončenie PVE Málinec-Látky a Paks II sa predpokladá v rovnakom období – v roku 2035. Za zmienku stojí aj to, že zať Viktora Orbána István Tiborcz má v solárnom biznise významné aktíva.

Szabad Európa pripomína aj desaťročia starý maďarský plán vodných stupňov na Ipli, tzv. Hulinov plán, ktorý by sa s výstavbou Málinca a nagymarosskej priehrady mohol v pozmenenej podobe oživiť.

Podobne informuje aj provládny denník Magyar Nemzet. Hoci len stručne, takisto explicitne spomína slovenský Málinec v článku venujúcom sa možnostiam „skladovania“ elektriny: „Za zmienku stojí aj formujúca sa maďarsko-slovenská dohoda, v rámci ktorej by sa prečerpávacia vodná nádrž v Málnapataku (Málinci) realizovala v maďarsko-slovenskej spolupráci a slúžila by energetickej bezpečnosti oboch krajín.“

Ak teda túto alternatívu spomínajú nielen opozičné, ale aj vládne noviny, možno sa domnievať, že pre Orbánov Fidesz nejde o žiadnu problematickú tému, ktorú by bolo treba tajiť či zahmlievať, a píšu o nej úplne otvorene aj fanúšikovia súčasnej maďarskej vlády.

Otvorenou otázkou je, ako by sa k takejto spolupráci stavala vláda súčasného opozičného lídra Pétera Magyara. Ten aktuálne kampaňuje aj „slovenskou“ kartou zdôrazňovaním, že Ficova vláda zmenou zákona kriminalizuje kritiku Benešových dekrétov, ktoré negatívne zasiahli maďarskú menšinu na Slovensku. Vládnutie však nie je kampaň, preto je ťažké odhadnúť, či by spolupráca na projekte PVE Málinec-Látky pokračovala aj po zmene vlády v Budapešti.

Mimochodom, v roku 2021 sa v Maďarsku hovorilo aj o tom, že by sa štát podieľal na výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne dokonca v južnom Bavorsku spoluprácou s nemeckou spoločnosťou Max Aicher, ktorá v Maďarsku vlastní oceliarne v Ózde. Rokoval s ňou priamo vtedajší minister inovácií a technológií László Palkovics.

Za forinty

Prečerpávaciu stanicu má Maďarsko navyše zapísanú aj v programe štátnej pomoci, ktorú Budapešti schválila aj EÚ.

V podmienkach podpory sa priamo uvádza nielen to, že „skladovanie“ elektriny nie je technologicky špecifikované (môže ísť teda o prečerpávačku, batériové úložisko a podobne), ale aj to, že nemusí byť priamo na území Maďarska. Stačí, ak bude primárne poskytovať služby pre maďarskú prenosovú sústavu.

„Schéma je do určitej miery otvorená aj pre zariadenia v susedných členských štátoch EÚ. Energetické úložiská musia byť schopné poskytovať ako veľkoobchodné (wholesale), tak vyrovnávacie služby (balancing) na maďarskom trhu s elektrinou. V súčasnosti je Maďarsko prepojené so všetkými piatimi susednými členskými štátmi EÚ na dennom a intradennom trhu, avšak nie je ešte zavedená výmena kapacity pre vyrovnávacie trhy (cross-border balancing),“ uvádza sa v dokumente.

Indície opísané vyššie ukazujú, že PVE Málinec-Látky by bol presne takýmto projektom.

Grant je vyčíslený na 350-tisíc eur za MW a pokryť môže maximálne 45 percent hodnoty projektu. Ak by sa slovenská prečerpávačka financovala cez tento grant, znamenalo by to, že cez Maďarsko by naň mohlo teoreticky prísť až 420 miliónov eur. Ak by sa cena napočítala blízko k miliarde, splnila by sa aj druhá podmienka percentuálnej spoluúčasti.

Dokument je z marca 2024. Ukončenie grantovej schémy sa predpokladalo na 31. decembra 2025 s tým, že projekty musia byť spustené do prevádzky do troch rokov od podpisu zmluvy o podpore. Teoreticky tak pre projekt Málinec-Látky nemusí byť aktuálny, čo však neznamená, že grantová schéma sa nemôže v ďalšom období maďarskou vládou predĺžiť, rozšíriť či inak aktualizovať.

Navyše platí, že prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré by slovenskej prečerpávačke umožnilo pracovať pre maďarskú energetickú infraštruktúru, už existuje.

Prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré by slovenskej prečerpávačke umožnilo pracovať pre maďarskú energetickú infraštruktúru, už existuje.

V decembri 2024 Slovenská elektrizačná prenosová sústava informovala, že sa pripojila k medzinárodnej platforme MARI a „po úspešnom pripojení sa do platformy PICASSO tak zavŕšila vstup do medzinárodných platforiem zameraných na obstaranie regulačnej energie“.

Existujú dve cezhraničné 400 kV prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré technicky umožňujú poskytovanie regulačných služieb slovenskými zariadeniami pre maďarskú sústavu. Ide o Gabčíkovo-Gönyű-Veľký Ďur a prepojenie Rimavská Sobota-Sajóivánka.

PICASSO je implementačný projekt európskej platformy na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s automatickou aktiváciou a MARI s manuálnou aktiváciou.