Moderná zimná olympiáda nikdy nebola bližšie Čo bude s Vlhovou a aké sú šance ďalších Slovákov

Samozrejme, uvádzaná vzdialenosť je do Cortiny d’Ampezzo, prípadne Anterselvy, kam môžeme prísť podporiť alpské lyžiarky alebo našich biatlonistov. Ak sa však chceme vybrať na ďalšie športoviská, musíme pridávať od 100 do 400 kilometrov za volantom auta či autobusu. 

Okrem blízkosti sa oplatí prísť aj preto, lebo lístky sú aj v deň začiatku olympiády stále k dispozícii. Veľmi obmedzene, ale dokonca aj na slovenských hokejistov. Zápas Slovenska s Fínskom kúpite, ale už len v najdrahšej kategórii za 190 eur. Vypredané najlacnejšie lístky stáli 30 eur.

Na väčšinu zápasov sú stále dostupné tzv. hospitality lístky, pri ktorých si kupujete podľa výšky vynaloženej sumy napríklad malý snack alebo väčšie pohostenie, nápoje, darček, prípadne návštevu platenej zábavnej zóny, prioritný vstup či lepšie sedenie. Na ten istý zápas Slovákov si môžete túto formu lístkov kúpiť od 275 eur aj s DPH. Na zápas so Švédmi je to ešte o 50 eur viac. Na osemfinále play-off, kľúčový zápas aj pre našu reprezentáciu, začínajú ceny lístkov od 150 eur s DPH.

Organizátori ešte začiatkom týždňa oznámili, že dosiaľ predali 1,2 milióna lístkov, čo je 75 percent kapacít všetkých športovísk. 

Miláno – Cortina 2026Ani krátko pred otvorením mnohé nefunguje. Začína sa olympiáda s nedokončenými stavbami

Peter Kravčák

Komu zo Slovákov držíme palce

Mnohí splnili kritériá alebo im miestenku vybojoval úspešnejší kolega, prípadne im ju skrátka pridelili a oni tak môžu nazbierať cenné skúsenosti do budúcej kariéry.

Slovensko ide na olympiádu až s 32 nováčikmi z 53 športovcov. Devätnásť našich športovcov je vo veku do 23 rokov, čo je v prvom rade prísľub do budúcnosti.

Keď si uvedomíme, že v našich podmienkach nedokážu ani len všetci reprezentanti olympionici robiť svoje športy profesionálne, a tam, kde sú, to dotiahli najmä vďaka vlastnému zanieteniu alebo solventnosti či obete zo strany rodičov alebo príbuzných, nedá sa inak, len im držať palce. 

Čísla našich športovcov by boli veľmi nízke, ak by sme odrátali hokejistov alebo práve spomínané kategórie „poloprofesionálnych“ športovcov.

Skialpinizmus v centre slovenskej pozornosti

Príkladom je 32-ročný skialpinista Jakub Šiarnik. V roku 2023 bol na 10. mieste na majstrovstvách sveta vo vertikálnych pretekoch. S Mariannou Jagerčíkovou vystúpali a zjazdili v sezóne 2022/2023 piate miesto vo svetovom pohári a siedme miesto na majstrovstvách sveta. Na domácej scéne je už takmer desaťročie prakticky neporaziteľný.

Napriek tomu ho vlani vyhodili zo strediska Dukla. Stratil tak finančnú podporu štátu na prípravu. Nevzdal sa a v decembri si spolu s Jagerčíkovou vybojovali miestenku na ZOH.

Gabriel Baran, šéf Dukly, vďaka tomu a aj napriek verejnému konfliktu so Šiarnikom prehodnotil svoje rozhodnutie a talentovaného skialpinistu vzal späť.

Rodák zo Smrečian pri Liptovskom Mikuláši trval na tom, že nebojuje za seba, ale o miesto pre skialpinizmus v koncepcii Dukly, pretože ide o perspektívny a potenciálne olympijský šport minimálne na ďalších osem rokov. Baran súhlasil, na verejnosti sa udobrili a Šiarnik získal po turbulentnom období aspoň na chvíľu skutočný pokoj a zázemie na prípravu.

„Chcem si v daný deň pretekov povedať, že som zo seba vydal maximum a nechal som na trati všetko,“ opisuje Šiarnik, s čím pôjde na olympiádu.

Jakub Šiarnik. Foto: TASR

Ešte väčšie šance na úspech má tímový šprint s Mariannou Jagerčíkovou. Táto dvojica patrí výsledkami aktuálne skôr do druhej polovice, ale stále top 10 najlepších na svete. Potvrdiť to na olympiáde pri premiére športu pod piatimi kruhmi, ktorá garantuje extra motiváciu všetkých, bude náročné; zlepšiť a prekonať papierové predpoklady niečo mimoriadne.

Hoci nie veľké, ale z pohľadu slovenskej reality naše najväčšie šance na medailu má práve 40-ročná Marianna Jagerčíková. Majsterka sveta (2023) a dvojnásobná vicemajsterka sveta (2019, 2021), majsterka Európy (2022) a víťazka niekoľkých pretekov Svetového pohára v šprinte je práve vďaka týmto úspechom z posledných šiestich rokov v hľadáčiku fanúšikov veriacich v cenný olympijský kov pre Slovensko.

 „Som s tým zžitá. Samozrejme, že chcem podať čo najlepší výkon. Ideme bojovať,“ uviedla pre STVR vo Francúzsku žijúca Jagerčíková, keď ju podpichli otázkou, či práve ona je tou, ktorá môže mať najbližšie k slovenskej olympijskej medaile.

Marianna Jagerčíková vďaka svojim výkonom vo svetovom pohári získala miestenku aj pre ďalšiu Slovenku Rebeku Cullyovú. Všetci traja sa spolu so Šiarnikom predstavia v programe hier až počas záverečných dní.

Biatlon v nás vždy vyvolá emócie

Najúspešnejším zimným slovenským športom je biatlon. Máme v ňom sedem z desiatich medailí. Pavol Hurajt získal vo Vancouveri bronz a zvyšných šesť (3 zlaté a 3 strieborné) zavesili na krk Anastasie Kuzminovej vo Vancouveri, v Soči a Pchjongčchangu.

Kuzminová následne skončila kariéru, aby sa v 2023 po štyroch rokoch druhýkrát vrátila späť do biatlonového kolotoča. Jej príchod v čase, keď za Slovensko nemal kto pretekať a ženský biatlon kľačal na kolenách, by bol hodný ďalšej, charakterovej medaily.

Dnes 41-ročná slovenská športová legenda dokázala za dva roky nabrať formu, aby bola konkurencieschopná vo svetovom pohári, no v aktuálnej sezóne ju veľmi trápi streľba. Individuálne má zatiaľ najlepšie 19. miesto.

Anastasia Kuzminová. Foto: TASR

Výbornú bežeckú formu, ktorá, dúfajme, smeruje k vrcholu, má 33-ročná Paulína Bátovská Fialková. Rovnako ako Kuzminová sa v kariére vrátila k biatlonu po materskej dovolenke. Fialková dosiahla tento rok dvakrát 5. miesto vo Svetovom pohári, a hoci bežecky top 10 viackrát zopakovala, streľbu mala horšiu. Ak by sme mali menovať druhého potenciálneho adepta na medailu v slovenskom drese, môže to byť práve rodáčka z Brezna.

„Potrebujeme výkony na hranici možností, s perfektnou streľbou, pričom aj súperi musia trochu zaváhať,“ uviedol novinár, špecialista na biatlon a jeho donedávna čelný slovenský funkcionár, Ivor Lehoťan. Táto veta výstižne opisuje naše šance nielen v súťaži jednotlivcov, ale aj pre slovenskú štafetu.

Menované v tejto disciplíne dopĺňa mimoriadne talentovaná 23-ročná Ema Kapustová. Vynikajúca strelkyňa – má v tejto sezóne úspešnosť tesne pod 89 percent – sa potrebuje medzi ženami uchytiť aj po bežeckej stránke a potom ju čaká už len „maličkosť“: nadviazať na päť svetových a európskych medailí z juniorskej kategórie.

Štvrtou do partie v Anterselve bude 25-ročná Mária Remeňová. Čoraz viac sa udomácňuje vo Svetovom pohári, získala prvé body a najmä v štafetách sa dokáže zmobilizovať na konkurencieschopné tímové výkony v streľbe i behu.

Slovenská biatlonová štafeta trikrát v tejto sezóne nazrela do top 10. Zopakovať to na olympiáde je cieľ – s neskrývanou ambíciou prekonať ho čo najvyššie.

Paulína Bátovská Fialková. Foto: TASR

Pre výkony v roku 2026 je to nepodstatné, ale pripomeňme, že slovenský biatlon získal už skôr veľké, takmer jagavé úspechy, ktoré sme v tom momente možno hodnotili ako športovú smolu. Šieste miesto Martiny Halinárovej v Lillehammeri, štvrté miesto Sone Mihokovej v Nagane. 

V štafetách máme štvrté miesta z Lillehammeru i Nagana, piate zo Salt Lake City a dodatočné (po diskvalifikácii dopingových hriešnikov) štvrté miesto aj zo Soči. 

A čo Petra?

Azda neexistuje Slovák, ktorý v napätí nečaká na rozuzlenie ságy okolo Petry Vlhovej. Zlatá v slalome z Pekingu, majsterka sveta, víťazka veľkého i malých krištáľových glóbusov vo Svetovom pohári však nepretekala od 20. januára 2024. Vtedy spadla na domácich pretekoch v Jasnej, pretrhla si predný krížny väz v kolene, poškodila chrupavku, absolvovala dve operácie.

„Prišla som do bodu vyhorenia. Nemohla som nič robiť, vykonávať žiadny šport. Jediné, čo mi nerobilo problém, bola chôdza po rovine,“ zverila sa Petra médiám v máji 2025 po neplánovanej, tak trochu utajenej druhej operácii, pre ktorú sa jej návrat nepodaril už vlani.

Dnes vieme, že Vlhová od leta znovu trénuje, pred tromi týždňami oznámila, že od doktorov má zelenú na plnú, profesionálneho lyžiara hodnú záťaž kolena.

Pred pár dňami bola v Špindlerovom Mlýne, kde sa konali preteky Svetového pohára. Petra tam však za „zatvorenými dverami“ trénovala na kopci, kde jej kolegyne absolvovali olympijskú generálku.

„Vzhľadom na aktuálnu situáciu to bude znieť možno trochu bláznivo, ale rozhodla som sa zabojovať o možnosť štartu,“ uviedla Vlhová vo videu na sociálnych sieťach o svojej ambícii postaviť sa v Cortine na štart. „Pôjdem deň po dni a budem pozorne sledovať, ako reaguje moje koleno na záťaž, a rešpektujúc svoje telo si finálne rozhodnutie nechám na čas 48 hodín pred štartom slalomu.“

Ak by Vlhová napokon štartovala, pôjde pravdepodobne s číslom z tretej desiatky štartového poľa po rozbitej trati bez absolvovaných pretekov. Víťazstvom bude, ak sa skutočne na štart postaví a všetko v zdraví zvládne. Potrebuje to zažiť najmä ona a aj celý jej tím.

Slalom je na programe 18. februára, mínus dva dni, keď príde rozhodnutie.

Vlhová zabojuje o olympiáduLekári mi povolili plnú lyžiarsku záťaž, fanúšikov budem potrebovať viac ako kedykoľvek predtým

Postoj

Petra svojimi staršími výsledkami vyjazdila aj ďalšie dve miestenky, a tak na ZOH dostanú šancu aj Rebeka Jančová (zjazd, obrovský slalom, možno kombinácia) ktorá bola už aj v Pekingu, a Katarína Šrobová (zjazd, slalom, obrovský slalom, možno kombinácia).

V obrovskom slalome bude chcieť vylepšiť pri štvrtej účasti maximálne 16. miesto z Pekingu 32-ročný Andreas Žampa. Jeho skúsenejší brat Adam sa na ZOH nekvalifikoval, respektíve spolu s bratom nevyjazdili dostatok bodov na dve slovenské miestenky.

Skokani na mostíku i na ľade

Slovensko má vďaka rodinám Kapustíkovcov a Mesíkovcov opäť skokanov na lyžiach na najvyššom fóre. Na olympiádu sa však dostali len súrodenci Hektor a Kira Mária Kapustíkovci. Len 18-ročný talent a 16-ročná prvá slovenská skokanka s bodmi zo svetového pohára sú nádejou, že kedysi ešte v Československu slávny a mimoriadne obľúbený šport môže zažiť postupný reštart.

Adam Hagara je 19-ročný Trnavčan, čerstvo desiaty z ME v krasokorčuľovaní, ktorý po érach Karola Divína, Ondreja Nepelu a Jozefa Sabovčíka odhŕňa zaprášenú medzinárodnú slávu slovenských „tancov na ľade“.

Iste, v ostatných rokoch mal viacero predchodcov. Krasokorčuľovanie u nás žije vďaka stovkám rodín a nadšencov, ktorí ráno o 5.00 h vstávajú na tréningy, lebo plochu pred uprednostneným hokejom v lepšom čase nedostanú.

Hagara je nádejou aj preto, že už dnes prenikol do európskej špičky, zaradil do repertoára zatiaľ jeden štvoritý skok a je stále mladý, čo sú nevyhnutné predpoklady pre úspešného krasokorčuliara. Pripomeňme, že posledný, kto z našich skákal štvorité skoky, bol Jozef Sabovčík ešte v 80. rokoch. Sabovčík to dokázal ako vôbec prvý pretekár v histórii priamo na vrcholnej súťaži, čo mu vynieslo titul majstra Európy.

Adam Hagara. Foto: TASR

Mladú, len 17-ročnú juniorku Leu Popovičovú budeme mať vďaka voľnej miestenke k dispozícií v šortreku, u nás málo sledovanom. 

Spomienky na Matúša Užáka a Tatianu Bódovú už zrejme u fanúšikov zapadli prachom, ale pre Slovensko to nebude prvá účasť a možnosť spopularizovať atraktívny rýchly šport medzi mladšou generáciou.

Tobogan nemáme. Bobistov a sánkarov áno

Mladú zostavu dvoch mužov a jednej ženy posielame aj v bežeckom lyžovaní. Po generačnej obnove a hľadaní nových talentov nám pomohli vyskladať zostavu aj prihlásenia sa ku slovenským koreňom zo strany 23-ročného „Američana“ Petra Hindsa a 18-ročného „Čecha“ Tomáša Ceneka. Meno ženskej časti začne nanovo zviditeľňovať ako prvá 24-ročná Mária Danielová, ktorá v internej kvalifikácii porazila skúsenú päťnásobnú olympioničku Alenu Procházkovú.

Hoci nemáme ľadový tobogan, budeme mať na hrách až piatich sánkarov a dve bobistky. Sánkar Jozef Ninis je vo veku 44 rokov na svojej šiestej olympiáde, čím sa stal slovenským rekordérom v počte účastí na ZOH.

Rodák z Čadce túži preniknúť medzi svetovú špičku, no sám realisticky dodáva, že je rád, keď je vôbec možné u nás sánkovanie praktizovať a dokázať si získať podporu. Rovnako ako reprezentanti v kategórii dvojíc Bruno Mick, Christián Bosman a Desana Špitzová, Viktória Praxová sa vo svetovom pohári pohybujú v druhej desiatke výsledkovej listiny.

Jozef Ninis. Foto: TASR

Po pekinskej premiére monobobu Viktórie Čerňanskej budeme mať v koryte tentoraz aj ženský dvojbob, v ktorom 23-ročnú Bratislavčanku doplní 31-ročná Ilavčanka Lucia Mokrášová.

„Mám veľkú radosť z kvalifikovania sa. Stálo ma to štyri roky obety v mojom veku, veľa vecí som musela odkladať a ďakujem Bohu, že mi doprial dostať sa na olympiádu,“ hovorí o premiérovom olympijskom štarte Mokrášová.

Zoznam slovenských športovcov na ZOH uzatvára akrobatická lyžiarka Nikola Fričová. Priaznivcov doma zaujala striebornou medailou zo Svetovej zimnej univerziády v roku 2023.

Určite neprehliadneme

Asi najviac sa budeme pozerať na hokejový turnaj, ktorý bude po 12 rokoch opäť s najlepšími hráčmi z NHL. Slováci obhajujú nečakaný bronz z Pekingu, no pri hviezdami nabitých súpiskách Kanady, USA, Česka, Švédska, Fínska, Švajčiarska a Nemecka môžeme len šokujúco prekvapiť.

Iste, aj my posielame to najlepšie, čo vieme. Systém turnaja navyše hovorí, že kľúčové je zvládnuť dva zápasy po sebe: 17. a v prípade úspechu 18. februára. Potom je už všetko možné.

Svrbenie nádeje a pokušenie viery v prekvapenie nie je u slovenského fanúšika asi pri nijakom športe väčšie, ako práve pri hokeji. Veď „Nech, Bože, dá“ sa už toľkokrát vyplnilo...

Hokejovému turnaju sa budeme venovať v samostatnom texte.