MS vo futbale 2026 Messi žiari, Ronaldo rozdeľuje, Kapverdy prekvapujú. Šampionát vstúpil do vyraďovacej fázy

Najväčším športovým údivom bolo zlyhanie 16. najlepšej krajiny v rebríčku FIFA. Niekdajší dvojnásobní majstri sveta z Uruguaja nedokázali poraziť Kapverdy ani Saudskú Arábiu. Tím, ktorý tvorili aj špičkoví hráči z prvotriednych klubov ako Real i Atlético Madrid, FC Barcelona, Manchester United, Tottenham či Neapol, nedokázal potom bodovať v zápase so Španielskom a nepostúpil medzi 32 najlepších.

Až dva z troch inkasovaných gólov „La Celeste“, teda „belasých“ – presne tak znie futbalová prezývka Uruguaja –, idú celkom bez pochýb na konto chybujúceho brankára Fernanda Musleru. 

Presiakli však aj správy o nespokojnosti hráčov s legendárnym trénerom Marcelom Bielsom, ktorý sa preslávil okrem iného aj tvrdými metódami a prísnou rukou. Zlyhanie Juhoameričanov vzal chlapsky na seba: „Čo zanechávam uruguajskému futbalu? Nič, pretože akýkoľvek prínos, ktorý tréner môže po troch rokoch práce pre futbal urobiť, sa nikdy skutočne neprejaví, ak sa nedosiahnu výsledky,“ hovoril muž, ktorý doviedol Uruguaj ku 4. miestu v kvalifikácii aj k 3. miestu na Copa América – kontinentálnom šampionáte Južnej Ameriky. 

Veľké sklamanie po konci v základnej skupine prežívajú v Turecku, Škótsku, ale aj Česku. Sú to jediní traja zo 16 európskych zástupcov, ktorí nepostúpili ďalej. Kým Škóti museli v náročnej skupine s Marokom a Brazíliou tak trochu čakať, Turkov zaskočili Austrália aj Paraguaj. Vystrelili v troch zápasoch až 70-krát, v čom patrili po Belgičanoch k druhým najlepším, ale dali len tri góly. 

České sklamanie sa dá prirovnať k tomu slovenskému z Eura 2020. Spoliehanie sa na dobrú defenzívnu hru a kreativitu niekoho v útoku vyzeralo ako futbal o náhode, bez emócie a ťahu na bránu. 

Trpké rozčarovanie z výkonov a jedného bodu v skupine prinieslo celosvetovú odbornú i fanúšikovskú kritiku, z ktorej naši západní susedia hľadajú ponaučenie. Po tom pátrajú aj v Južnej Kórei, kde prezident krajiny vyzval pod vplyvom neúspechu reprezentácie dokonca na reformu fungovania športových inštitúcií.

Pozitívne prekvapenia

Smútku, sĺz a príbehov plných nešťastných momentov však bude exponenciálne pribúdať až odteraz. Z 32 osemfinalistov zostane sklamaných až 31 tímov. Po dnešnej noci o tom vedia svoje v Nemecku, Holandsku, nuž a veľa nechýbalo aj neistej Brazílii v súboji s Japonskom. Bude priestor venovať sa im ešte neskôr.

Pozrime sa radšej na pozitívne prekvapenia základnej časti majstrovstiev. 

Pre turnaj je veľmi dobré, že do vyraďovacej časti postúpili bez akýchkoľvek problémov všetci traja organizátori. Kanada sa medzičasom dostala už aj medzi 16 najlepších, pričom spoločne s USA si vyslúžili uznanie za aktívny, rýchly a útočný futbal. 

Taký sme videli napríklad v stretnutí Anglicka s Chorvátskom, ktoré bolo viacerými médiami označené za najlepší zápas základnej časti, a oba celky si s prehľadom postrážili aj úlohy favoritov v skupine.

Pohľadným futbalom plným elánu, čo prinieslo aj výsledky, sa prezentovali Ekvádor, Pobrežie Slonoviny a určite aj Nóri ťahaní skvelou tímovou hrou a štvorgólovým zakončovateľom Erlingom Haalandom. Bude zaujímavé sledovať, ako sa týmto osvieženiam majstrovstiev bude dariť ďalej. 

Len tretíkrát v histórii stačili tri remízy na prebojovanie sa do vyraďovacej časti. Bolo to aj v zápasoch s Uruguajom a so Španielskom, čo Kapverdom vynieslo senzačné 2. miesto v skupine a titul najväčšieho športového prekvapenia doterajšieho priebehu turnaja. Tri body inak nestačili na postup Iránu, Škótom ani Južnej Kórei. 

Hráči Kapverd oslavujú postup. Foto: TASR/AP

Celkovo postúpilo až deväť z desiatich afrických mužstiev na turnaji. Senegal v priamom súboji o postup rozstrieľal nedisciplinovaných Iračanov 5:0, Ghana uhrala postupový bod po remíze s Anglickom, nuž a Egypt sa dočkal prvého víťazstva i postupu zo skupiny pri svojej tretej účasti na vrcholnom podujatí. 

Prekvapilo Kongo, ktoré pri druhej účasti (v roku 1974 ešte ako Zair) získalo v skupine až štyri body aj vďaka remíze s nevýrazným Portugalskom vedeným Cristianom Ronaldom.

Zhasínajúce i žiariace hviezdy

Práve 41-ročný útočník a jeho výkony sú jednou z veľkých tém šampionátu. Ronaldo dal síce dva góly nepresvedčivému Uzbekistanu, ale remízy so spomínaným Kongom aj Kolumbiou ukázali rodáka z Madeiry na hrote útoku viac bezmocného a strateného ako nebezpečného zakončovateľa, tímlídra a kapitána. 

Tréner Martínez sa hráča arabského Al-Nassr zastáva a odmieta ho poslať na lavičku. „Vplyv Cristiana ako hrotového útočníka, jeho časovanie pohybu, otváranie priestorov, dosah na hru obrany súpera, to je stále veľká, veľká sila v náš prospech,“ tvrdí Roberto Martínez. 
Ronaldo je napríklad prvým, kto skóroval na šiestich šampionátoch po sebe. Dokopy dal zatiaľ desať gólov.

So šiestou účasťou patrí k rekordérom šampionátov aj Lionel Messi. Nedávno oslavujúci 39. narodeniny dal už 19 gólov, pričom šesť z nich práve počas prebiehajúceho turnaja. Messi neskóroval pri každej svojej účasti, no má zarobené druhý raz po sebe na korunu kráľa strelcov a dočasne si uchmatol aj rekord v počte gólov na majstrovstvách sveta.

Lionel Messi. Foto: TASR/AP

Ten doteraz držal Nemec Miroslav Klose so 16 gólmi, pričom ho vyrovnal už aj Francúz Kylian Mbappé, ktorému na nastrieľanie takéhoto počtu gólov stačili zatiaľ tri turnaje. Aktuálne ich má na konte štyri.

Kým u Ronalda sa všetci zamýšľajú, či s klesajúcou výkonnosťou a tvrdohlavosťou trénera nepotopí celé Portugalsko, u Messiho nikto nechápe, ako môže mať jeden hráč taký veľký vplyv na hru celého tímu. 

Kým hral, dával góly len on. Argentína skórovala bez Messiho až v poslednom zápase proti Jordánsku, keď ho nechal tréner 60 minút oddychovať. 
Silnejší súperi môžu ťaženie Messiho a Argentíny skomplikovať alebo aspoň poriadne preveriť. Na druhej strane, Argentína sa aj vďaka slabším výsledkom Portugalska v skupine dostala do takej strany vyraďovacieho pavúka, že ju čakajú najskôr Kapverdy, potom Egypt alebo Austrália, nuž a jej najvážnejší štvrťfinálový súper môže byť Švajčiarsko alebo Kolumbia. Vízia, ktorú by mnohí favoriti určite okamžite vymenili. 

Osud si zahrával s Iránom na ihrisku aj mimo neho

O ťažko skúšanom reprezentačnom výbere Iránu sme na tomto mieste taktiež už písali. Irán sa musel okrem súperov vyrovnať aj s neudelením víz pre viacerých členov výpravy či 24-hodinovými vízami na deň zápasu, pre ktoré musel lietať do USA z Mexika v deň zápasu a hneď aj späť. 

Ďalší „úder pod pás“ dostali Iránci v poslednom zápase v skupine, ktorý odohrali v Seattli proti Egyptu. FIFA, ktorá inak zakazuje politické či ideologické prejavy, napríklad aj zákazom dúhových kapitánskych pások, dovolila domácim organizátorom označiť tento duel za prideový zápas so všetkým, čo k tomu patrí. 

Argumentom bolo, že išlo o želanie organizátorov zo Seattlu a že si vybrali tento deň a zápas skôr, ako bolo známe, ako budú vyzerať skupiny a súperi na majstrovstvách sveta. Aj v kontexte dvojice reprezentácií, na ktorú zápas vyšiel, to mohlo vyznieť skôr ako zlý žart než dobrý úmysel. 

Nuž a aby toho nebolo o Iráne málo, priplietla sa mu do cesty aj dramatická športová zápletka. Rovnako ako Kapverdy aj Irán tri zápasy remizoval a získal tri body. Vystačilo mu to však len na 3. miesto v skupine. 

Jeho nádej na postup spočívala v tom, že Kongo nevyhrá s Uzbekistanom, čo sa však nestalo. Bola tu aj druhá možnosť, a síce, že jeden z dvojice Alžírsko – Rakúsko vo vzájomnom zápase vyhrá. Bolo ťažké tomu uveriť, ak obom stačila na postup práve remíza. Tak sa zápas posledných 15 minút za stavu 2:2 aj evidentne dohrával.

Istú vyhliadku, že to tak nebude, dával historický kontext tejto dvojice posledného skupinového zápasu na turnaji. Rakúsko totiž na MS v roku 1982 úmyselne prehralo s Nemeckom 0:1, čím spoločne eliminovali zo skupiny práve Alžírsko. Alžírčania vtedy hovorili o „germánskom sprisahaní“ a „veľkej hanbe“. „Postup na majstrovstvách sveta je zabezpečený! Ale takúto trápnu futbalovú frašku už nikdy nechceme vidieť,“ uviedol vtedy o výsledku zo španielskeho Gijónu rakúsky denník Kurier.

Alžírčania sa však zjavne pomstiť nechceli, a ak chceli, tak to nevyšlo. Alžírsko síce dalo v 93. minúte nečakane gól na 3:2 – ktorý v iránskom tábore odštartoval oslavy a pomohol evokovať nečakanú národnú pomstu voči Rakúšanom, pretože tí v tom momente „balili kufre“–, lenže o tri minúty Rakúsko vyrovnalo a všetko bolo tak ako predtým – aj s čiernym Petrom v rukách Iráncov. 

Slovensko má stopy na šampionáte, ale kde je prezident?

Hoci Slováci na turnaji nie sú, v reprezentáciách jednotlivých tímov sa predstavilo viacero hráčov znalosťami slovenského futbalu. Hneď dvaja boli v panamskom drese, a síce Cesar Blackman – predtým hráč Slovana Bratislava, a Eric Davis – niekdajší obranca Dunajskej Stredy. V haitskej reprezentácii bol Dominique Simon, ktorý hosťoval v uplynulej sezóne v Prešove. 

No a hneď dvoch bývalých hráčov má na turnaji AS Trenčín: brankár Vozinha a obranca Kelvin Pires si za Kapverdy zahrajú vyraďovaciu časť proti Argentíne. 

V českej reprezentácii bol niekdajší hráč Liptovského Mikuláša Robin Hranáč. Slováci sa objavili aj v realizačnom tíme Čechov: Matúš Kozáčik ako jeden z trénerov gólmanov a Martin Kojnok ako kondičný tréner. 

Kto však na šampionáte chýba, je americký prezident Donald Trump. 

Kanadský premiér Mark Carney si napríklad nedal ujsť víťazstvo svojich s Katarom. Videl pritom aj dosiaľ najvážnejšie zranenie na turnaji, keď Katarčan Assim Madibo zlomil nohu domácemu Ismaelovi Konemu, za čo dostal okrem červenej karty aj päťzápasový dištanc.

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová vopred avizovala, že z úcty k obyvateľom, ktorí si nemôžu dovoliť lístky na futbal, majstrovstvá sveta nenavštívi.

Donald Trump sa síce doposiaľ nechal naplno osvecovať žiarou prichádzajúceho turnaja, o čom sme už písali, ale samotný šampionát nateraz úspešne ignoruje. 

Otázky médií končia odpoveďami, že prijal pozvanie odovzdať po finále víťaznú trofej, a rovnako tak, že telefonoval americkým futbalistom deň pred ich prvým zápasom. 

A tak kým sa niektorí zástupcovia americkej vlády vrátane manželky viceprezidenta J. D. Vancea objavujú na zápasoch USA, na muža číslo jeden, ktorý neprišiel ani na otvárací zápas americkej časti turnaja, sa stále ešte len čaká. 

Vo finále nás čaká 45 minútová prestávka

Čo oveľa viac rezonuje u bežného slovenského fanúšika – ktorému sa z dennej dávky troch až šiestich zápasov pre časový posun horko-ťažko podarí zhliadnuť naživo jeden a za cenu nevyspatia možno dva zápasy –, sú nové pravidlá zriadené pre turnaj.

Kritika tzv. hydratačných prestávok v polovici každého polčasu, ktoré sa striktne dodržiavajú aj za dažďa či počas zápasov v troch plne klimatizovaných arénach v Atlante, Dallase a Houstone. 

„Týkajú sa všetkých tímov vo všetkých dueloch. Iba takým spôsobom sa garantujú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov turnaja,“ uviedla FIFA v oficiálnom vyhlásení podľa DPA na obranu hydratačných prestávok zavedených v každom zápase bez výnimky. 

V Spojených štátoch sú naozaj denne horúčavy podobné tým našim v súčasnosti, pričom v južných oblastiach a Mexiku ešte aj väčšie. Ak sa časť zápasov začína o 12. či 14. popoludní miestneho času – práve preto, aby sme ich mohli pozerať v dostupnom čase aj v Európe, Afrike a časti Ázie –, všetci vieme, že v takom počasí nie je príjemné naplno športovať.

Hydratačná prestávka má zdravotný zmysel a jej využitie na reklamu, ale aj taktické pokyny zo strany trénerov sú logickým vyústením jej zavedenia. Otázka je, čo bolo skôr: potreba zaradiť prestávku kvôli televíznej reklame alebo uvedomenie si zdravotného rizika vysokých teplôt a snaha chrániť zdravie hráčov a rozhodcov? 

FIFA tvrdí, samozrejme, že to druhé. Sľubuje však vyhodnotenie tohto experimentu a do budúcnosti nevylučuje ani jeho stiahnutie.

Na veľkú porciu prestávky na americký spôsob sa treba pripraviť vo finále v New Yorku, kde bude kvôli veľkej štadiónovej šou až 45-minútová polčasová odmlka. 

Na druhej strane, FIFA naháňa stratený čas pri striedaniach, ktoré sa musia odohrať do desiatich sekúnd od oznámenia na svetelnej tabuli. Odkop od brány, ale aj aut musia byť rozohrané do piatich sekúnd (zvyknutí sme na osem), inak tím stratí loptu. 

Väčšie právomoci majú aj rozhodcovia pri tzv. systéme VAR, ktorí môžu intervenovať aj pri rohových kopoch či pri druhej žltej karte, ak vidia, že hlavný rozhodca urobil chybu.