Politici na sociálnych sieťach Patril rok 2025 Milanovi Mazurekovi?

Rezanie štátneho rozpočtu motorovou pílou, komentovanie migrantov počas hrania počítačových hier a zdieľanie prejavu najbohatším človekom planéty. Aj toto boli momenty na sociálnych sieťach Milana Mazureka počas uplynulého roka.

Práve rok 2025 dokázal, že sociálne siete už nie sú len sprievodným kanálom politiky, ale samostatným priestorom politického zápasu, mobilizácie a budovania moci.

Úspech europoslanca z hnutia Republika nebol výsledkom jedného virálneho momentu. Išlo o dlhodobo konzistentnú tvorbu obsahu, ktorý dokázal zaujať pozornosť publika. Predovšetkým emóciami.

Čísla z monitoringu sociálnych sietí ukazujú, že Mazurek sa počas roka pravidelne objavoval medzi politikmi s najvyšším počtom interakcií, zdieľaní aj priemerného dosahu na jeden príspevok. V niektorých obdobiach pritom stál aj na čele rebríčka. Dokázal tak prekonávať aj výrazne známejších a skúsenejších slovenských politikov.

Vrcholom jeho viditeľnosti sa stal prejav v Európskom parlamente, v ktorom vystúpil s naratívom „White Lives Matter“ a tvrdením o údajnom systematickom utláčaní bielych ľudí. Zlom nastal v momente, keď sa k prejavu verejne prihlásil Elon Musk – jeden z najvplyvnejších aktérov globálneho online priestoru a majiteľ platformy X.

Práve jeho zdieľanie spôsobilo, že obsah, ktorý by za bežných okolností zostal v úzkom dosahu, sa prostredníctvom siete X dostal k výrazne širšiemu publiku vrátane používateľov mimo Slovenska.

Tento moment však nebol začiatkom Mazurekovej online dominancie v roku 2025, ale skôr jej vyvrcholením. Predchádzali mu mesiace intenzívnej aktivity, v ktorých europoslanec systematicky pracoval s témami migrácie, identity, konfliktu s „liberálnymi elitami“, kritiky Európskej únie a vojnového konfliktu na Ukrajine. 

Uhríkovci lovia voličov na streamochPri strieľačkách kritizujú progresívcov, ale aj politikov Smeru za konsolidáciu

Juraj Brezáni

Významnú úlohu zohrávali aj jeho livestreamy – teda živé vysielania. Organizoval herné streamy, na ktorých hral hry, najmä tzv. ,,strieľačky“, ako napríklad Counter-Strike. Počas tohto hrania používal neformálny jazyk, uvoľnenosť a vtip.

Popritom však hovoril politické komentáre, narážky na farbu pleti, sexuálnu orientáciu či liberalizmus. Tento hybrid politického a zábavného obsahu sa ukázal ako mimoriadne efektívny z hľadiska dosahu aj interakcií.

Miešanie zábavy a politického obsahu prostredníctvom herných livestreamov. Zdroj: kick.com/gamingprotisystemu

Čo sa stalo v Európskom parlamente?

Najúspešnejší moment jeho digitálnej tvorby nevznikol priamo v online prostredí, ale počas jeho vystúpenia v pléne Európskeho parlamentu. Milan Mazurek tam vystúpil v rámci rozpravy venovanej boju proti rasizmu a antisemitizmu v Európe – teda v bode, ktorý bol na program zaradený v reakcii na násilný útok pred synagógou vo Veľkej Británii a na rastúce obavy z antisemitizmu v európskych mestách.

Väčšina vystúpení v tejto rozprave sa niesla v tradičnom inštitucionálnom duchu: apel na ochranu menšín, pripomínanie historickej skúsenosti Európy, výzvy na zmiernenie napätia a odmietanie kolektívnej viny. Mazurek však zvolil iný rámec.

Vo svojom prejave obrátil pozornosť od antisemitizmu a rasovo motivovaného násilia voči menšinám k tvrdeniu, že najohrozenejšou skupinou v Európe sú dnes bieli Európania a že násilie voči nim je v spoločnosti tolerované alebo zľahčované.

Z formálneho hľadiska nešlo o dlhé vystúpenie – prejav trval približne minútu. Bol však zrozumiteľný aj mimo parlamentného kontextu, a preto sa stal virálnym na sociálnych sieťach bez širšieho vysvetlenia.

Mazurek sa neodvolával na konkrétne štatistiky ani dôkazy, ale pracoval s hodnotovými výrokmi. Použil kontrast, pri ktorom sa hovorí o jednom type obetí a mlčí sa o druhých.

Pre tých, ktorí jeho politickú dráhu sledujú dlhodobo, nejde o nový posun, ale o pokračovanie jeho línie. Nové však bolo miesto a okamih, v ktorom sa tieto myšlienky objavili. Vystúpenie zaznelo priamo v rozprave o rasizme a antisemitizme, čo vytvorilo silný paradox.

Najsledovanejší prejav Mazureka v roku 2025. Zdroj: YT/Europe of Sovereign Nations

Z parlamentu do Ameriky

Bezprostredne po vystúpení sa video nešírilo primárne cez oficiálne kanály Európskeho parlamentu ani slovenské médiá. Jeho prvotná virálna trajektória viedla cez sociálne siete, najmä cez Instagram a Facebook.

Záznam Mazurekovho prejavu najprv prevzali účty, ktoré sa dlhodobo venujú kritike migrácie a multikulturalizmu. Práve preklad do angličtiny a zasadenie do globálne zrozumiteľného sloganu „White Lives Matter“ umožnili, aby sa prejav šíril aj mimo nášho regiónu.

Kľúčový moment prišiel, keď tento klip zdieľal účet Elona Muska, ktorý patrí k najsledovanejším profilom na platforme X. Musk, ktorý je zároveň aj majiteľom spomínanej platformy, video nezdieľal s vlastným komentárom, no samotný akt zdieľania spôsobil, že sa obsah okamžite dostal k publiku rádovo v desiatkach až stovkách miliónov používateľov.

Ukázalo sa tak, že politický význam obsahu dnes neurčuje jeho autor ani oficiálna funkcia, ale to, ako efektívne sa šíri v online priestore.

Zároveň však ostáva otázka, či išlo o skutočný politický prelom alebo predovšetkým o virálny symbol, ktorý posilňuje existujúce publikum, no len minimálne rozširuje jeho hranice.

Čo si myslia slovenskí europoslanci

Bol to len digitálny šum alebo potvrdenie rastúceho vplyvu? Skeptická bola reakcia europoslankyne Lucie Yar (PS), ktorá to nepovažuje za dôležitú udalosť. „Elon Musk zdieľa tisíc vecí denne, nejak by som z toho nerobila aféru.“

Zároveň upozornila, že zdieľanie zo strany Muska nemožno automaticky čítať ako podporu konkrétnej politickej agendy.

„Musk zjavne obdivuje nahnevaných kričiacich mladých mužov a robí im tribúnu. To ma neprekvapuje,“ dodala s tým, že skutočný politický význam by podľa nej mala až systematická legislatívna práca v Európskom parlamente. „Sledujúc pána kolegu, nevšimla som si inú jeho aktivitu než kričanie uprostred prázdnej miestnosti.“

Europoslankyňa Lucia Yar. Foto: Viktória Vaneková/Aktuality.sk

Výrazne kritický tón zaznel aj zo strany europoslanca Branislava Ondruša (Hlas), ktorý sa vo svojich vyjadreniach sústredil aj na spôsob, akým bol prejav následne interpretovaný v slovenskom mediálnom priestore. Kritizoval najmä skratkovité tvrdenia, že Musk retweetoval, teda priamo prezdieľal Mazureka.

„Slovenské médiá písali, že Elon Musk retweetoval Mazureka. Pozreli ste si ten tweet? On neretweetoval Mazureka, on retweetoval iný, radikálny americký účet, ktorý to video zdieľal,“ upozornil.

Podľa neho tak médiá nevedomky pomohli posilniť Mazurekov politický príbeh a symbolický význam celej situácie. „Zdalo sa mi dosť zvláštne, že médiá na Slovensku pomáhajú Mazurekovi tým, že píšu niečo, čo nebola úplne pravda.“

Zároveň ho však neprekvapuje, že multimiliardár súhlasí s prejavom europoslanca z frakcie ESN. „Prečo vás prekvapuje, že Elon Musk, ktorý v priamom prenose hajluje, to zdieľa? Musk je podľa mňa rasista a nacista. To je absolútne evidentné a jasné.“

Vplyv na publikum

Okrem politikov sa k téme vyjadrovali aj odborníci. Psychológ Aleš Bednařík, ktorý sa dlhodobo venuje osvete o dezinformáciách, poukazuje na to, že Mazurekov prejav zapadá do známeho a opakovane používaného vzorca práce so strachom, s emóciami a identitou. Na sociálnych sieťach sa totiž šírilo video Mazurekovho prejavu dotvorené zábermi, na ktorých sa ubližuje bielym ľuďom.

Podľa Bednaříka je problematické už samotné použitie sprievodných videí, ktoré mali ilustrovať tvrdenia o údajnom systematickom násilí voči bielym Európanom.

„Keď som videl tie sprievodné videá, napadlo mi, že je vysoko pravdepodobné, že to neboli rasové útoky. Mohlo ísť o lúpež alebo iný trestný čin, ktorý s rasou nemal nič spoločné,“ uviedol.

Takéto zábery sú podľa neho dodatočne interpretované tak, aby podporili vopred zvolený naratív. „Tie videá nie sú dôkazom útokov na belochov pre ich rasu. To je prvý základ, čím sa dezinformuje,“ dodal.

Za kľúčový považuje aj samotný obsah tvrdenia o najutláčanejšej rase. „Nemám dáta, ale neodvážil by som sa tvrdiť, že najviac utláčanou skupinou je biela rasa. To je vysoko pravdepodobne blud, ktorý sa nezakladá na dátach, ale na strachu.“

Tento strach podľa neho vychádza zo spoločenských zmien. Hlavne z migrácie a z miešania kultúr. „Je to rasistický strach z miešania, z toho, že ‚nebudeme čistá rasa‘, že sa stratí naša identita,“ vysvetľuje.

Podľa Bednaříka je efekt tohto príspevku preceňovaný.

„Je málo pravdepodobné, že by niekto s úplne iným názorom začal sledovať Mazureka len preto, že ho zdieľal Musk.“ Podľa neho ľudia spravidla vyhľadávajú informačné zdroje, ktoré potvrdzujú ich už existujúci svetonázor. „My si nehľadáme kanály, ktoré by nás presviedčali o opaku. Skôr si posilňujeme to, čo už máme.“

Zároveň však priznáva, že podobné zdieľania majú význam v symbolickej rovine. „Odvolávanie sa na autoritu je jeden z nástrojov zvyšovania vlastnej autority. Ak sa Mazurek odvoláva na globálne známu osobnosť, môže to v očiach jeho sledovateľov zvýšiť jeho status,“ vysvetľuje Bednařík. Nejde teda o masové presviedčanie nových ľudí, ale o upevňovanie lojality existujúceho publika.
 

Psychológ Aleš Bednařík. Foto: Viktória Vaneková/Aktuality.sk

„Elon Musk je s nami v boji proti progresivistom“

Presne takýto názov niesla diskusia Milana Mazureka a Pavla Kapustu, šéfredaktora portálu napalete.sk., ktorý je označovaný za dezinformačný.

Mazurek v tejto diskusii z konca decembra 2025 opakovane zdôrazňoval, že vedome stavia na obchádzaní tradičných médií a priamom oslovovaní publika cez sociálne siete. „Ja dokážem svojím vlastným zásahom na sociálnych sieťach získať viac ľudí, ako som získal niekde v Denníku N,“ vyhlásil a dodal, že klasické médiá už podľa neho oslovujú len úzko vyprofilované publikum.

Zdieľanie jeho prejavu Elonom Muskom interpretuje ako dôkaz, že politický hlas sa môže dostať do globálneho priestoru bez mediálneho sprostredkovania. Opakovane pritom pracuje s obrazom „malého Slovenska“ a kontrastuje ho s dosahom globálnej platformy.

„Z maličkého Slovenska, z päťmiliónovej krajiny, ktorá je v porovnaní so svetom len fliačik na mape, sa náš hlas dostal do celého sveta. Na profile Elona Muska je 230 miliónov odberateľov a on sa rozhodol ten prejav poslať im všetkým.“

Účet na platforme X, ktorý zdieľal Mazurek. Tento profil následne pretweetoval Musk. Zdroj: IG/Milan Mazurek 

Charakteristické pre Mazurekov výklad je, že úspech nemeria politickým vplyvom v tradičnom zmysle, ale dosahom a viditeľnosťou. Virálny moment napríklad porovnáva priamo s výkonom televíznych médií. „Ten môj minútový prejav z Európskeho parlamentu má trikrát viac videní ako hlavný vysielací čas na Markíze,“ tvrdí a používa to ako argument, že „mainstreamové médiá už ľudia nechcú sledovať“.

Toto tvrdenie, ako aj tvrdenie o dosahu Denníka N ničím nepotvrdil a ide skôr o odhad. Podľa neho sa tak sociálne siete stávajú nadradeným kanálom politickej komunikácie, ktorý politikom umožňuje hovoriť bez redakčného filtra. „Ľudia dnes nemajú dôvod veriť médiám hlavného prúdu. Preto politici museli nájsť iné mechanizmy, ako sa dostať k ľuďom,“ hovorí europoslanec.

Okrem iného v diskusii ostro kritizoval médiá z dlhodobej marginalizácie svojej osoby. „Dlhé roky nás nepozývali nikam, cenzurovali nás a nálepkovali. A dnes sa čudujú, že máme sociálne siete.“

Kritizoval tak postoj tradičných médií, ktoré ho nevolali do diskusií ani na rozhovory a nedávali mu mediálny priestor. Médiá na druhej strane argumentovali tým, že v diskusiách nechcú niekoho, kto bol právoplatne odsúdený slovenskými súdmi za trestný čin hanobenia rasy, národa a presvedčenia.

Miňo, ako ho familiárne volajú jeho kolegovia z hnutia Republika, teda stavia pred súčasné médiá otázku. Máme diskutovať aj s extrémistami? Napriek tomu, že si túto otázku budú klásť médiá aj v roku 2026, Marek Mach na ňu už odpovedal.

Mach verzus Mazurek

Jednou z mála situácií v roku 2025, keď sa Milan Mazurek dostal do priamej, dlhšej a verejne sledovanej konfrontácie s názorovým oponentom, bola jesenná debata s Marekom Machom, zakladateľom iniciatívy Mladí proti fašizmu. Rozhovor, ktorý zverejnil Nový Čas na svojom youtubovom kanáli, vyvolal vlnu reakcii. Najzaujímavejšie boli však dve roviny.

Progresívne spektrum, medzi ktoré patrí aj Marek Mach, dlhodobo nazýva hnutie Republika fašistickou stranou. Rovnako jeho politikov, ako aj Milana Mazureka teda považujú za fašistu. Prvá rovina sa tak odohrávala ešte pred samotnou debatou a zaoberala sa otázkou, či debatovať s extrémistami alebo nie. Marek Mach rázne nesúhlasí s ,,dogmou“, že s fašistami sa nedebatuje.

„Skrátka, je to bohužiaľ realita, že pre nemalú časť slovenských voličov ide o stranu, ktorá je relevantná, o stranu, v ktorej vidia svoju budúcnosť.“ „Keď máme k dispozícii o týchto ľuďoch také, z môjho pohľadu až úžasné argumenty, s ktorými ich môžeme konfrontovať, tak je naozaj zlý prístup nevyužiť ich.“

K sporu o legitimáciu tohto typu debaty sa vyjadril aj šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy, ktorý upozorňuje, že ignorovanie politikov s výraznou podporou už nie je možné. „Môžeme ich kritizovať, môžeme ich analyzovať, ale tváriť sa, že neexistujú, dnes jednoducho nejde.“

Uvidíme, či táto debata bude inšpiráciou pre debaty v roku 2026. Jedno je však isté. Hnutie Republika a s ňou aj Milan Mazurek budú dostávať viac mediálneho priestoru, pretože tretiu najsilnejšiu stranu, ako ukazovali prieskumy z konca minulého roku, už nemožno ignorovať.

Debata Milana Mazureka a Mareka Macha. Zdroj: Anton Štefunko

Prehra v online prostredí

Druhou rovinou je otázka, kto lepšie porozumel súčasnej logike politickej komunikácie na sociálnych sieťach. Práve tu sa podľa viacerých pozorovateľov odohral zaujímavý vývoj.

Mach bezprostredne po zverejnení rozhovoru začal systematicky pracovať s jeho obsahom.

Od prvého októbra si politici nemôžu platiť reklamy na sociálnych sieťach. Podľa Macha to tiež prispelo k tomu, že Mazurek jeho dosah neprekonal. 

V rozhovore pre denník SME povedal, že jeho príspevok po debate videlo už viac ako jeden milión ľudí naprieč platformami, pričom Mazurekova reakcia mala dosah približne tristo tisíc.

Bojové pole na internete

Facebook zostal v roku 2025 hlavným bojiskom politickej pozornosti na Slovensku – a zároveň platformou, na ktorej sa Milan Mazurek pohyboval stabilne na vrcholných pozíciách.

Dáta New School Communications za obdobie 1. január – 16. december 2025 ukazujú, že z hľadiska celkových interakcií patril Mazurek počas celého roka k absolútnej špičke slovenských politikov, dlhodobo na druhom mieste hneď za Robertom Ficom.

Kým Robert Fico nazbieral za rok približne 6,2 milióna interakcií, Mazurek sa udržal tesne za ním v rebríčku a prekonal tak Milana Uhríka, Igora Matoviča, Matúša Šutaja Eštoka a, samozrejme, všetkých ďalších politikov.

Politický marketér Michal Ruttkay vníma Facebook ako médium, ktoré „potrebuje konflikt a rozdeľovanie spoločnosti“ – a práve tento typ obsahu Mazurek dlhodobo ponúkal. „Toto sú predstavitelia, ktorí využívajú nástroje Facebooku úplne ideálne.“

Najsilnejší facebookový post v roku 2025 bol zostrih prejavu gréckej europoslankyne, ktorý Mazurek rámcoval ako dôkaz „zlyhania Európskej únie“. Problém s migráciou a islamizáciou Európy boli nosné témy, ktoré mali najväčší dosah.

Dominancia na TikToku

TikTok bol platformou, na ktorej sa komunikácia europoslanca stretla s najmladším publikom – a zároveň s najvyššou mierou viditeľnosti v rámci politickej konkurencie. V dátach, ktoré zverejnila PR agentúra, sa Milan Mazurek objavuje na prvom mieste v rebríčku TikToku s počtom interakcií takmer jeden milión.

Na druhom mieste je jeho stranícky kolega Milan Uhrík, ktorý však má takmer o polovicu interakcií menej. Ostatní politici výraznejšie zaostávajú. Kým sa europoslanci z hnutia Republika na ostatných sociálnych sieťach pohybovali na popredných miestach, na TikToku jednoznačne nad konkurenciou zvíťazili.

Expert na komunikáciu Gabriel Tóth v diskusii zdôraznil, že TikTok má na Slovensku viac ako milión používateľov prevažne vo veku 15 až 30 rokov, čo z neho robí strategickú platformu pre každého, kto chce pracovať s generačnou výmenou voličov.

„Na TikToku je viac ako milión Slovákov, čo je naozaj už masa ľudí, ktorá stojí za to pre každého politického komunikátora a je zaujímavá cieľovka.“

Dáta z Instagramu

Podľa digitálnej PR agentúry tu zaznamenal europoslanec z Republiky najnižšie interakcie spomedzi monitorovaných platforiem, aj keď len o päťdesiattisíc menej ako na TikToku. Stále to však stačilo na druhé miesto v celkovom rebríčku.

Najúspešnejším politikom na Instagrame sa stal Michal Šimečka, predseda strany Progresívne Slovensko, ktorý získal vyše dvoch miliónov interakcií.

Najväčší dosah mal jeho príspevok, o ktorom sme už hovorili. Išlo o prejav s názvom „White Lives Matter“.

Aj negatívne reakcie pomáhajú

Je dôležité neostať len pri súčte interakcií. Publikum môže reagovať na príspevky politikov rôzne, nielen tým, že ich zdieľa alebo komentuje. Môže vyjadriť svoj postoj aj samotnými emotikonmi, akými sú páčik (lajk), srdiečko, smejúci sa, plačúci či nahnevaný smajlík.

Najviac pozitívnych reakcií (páčikov a srdiečok) nazbieral premiér Robert Fico.

To ukazuje najmä vernosť a lojalitu jeho publika. Hneď za ním sa umiestnil Milan Mazurek, ktorý obsadil v emočne pozitívnych reakciách druhé miesto. Aj keď sa v rebríčkoch negatívnych reakcií neumiestnil, patrí stále medzi osobnosti, pri ktorých sa miešali lajky, nahnevané reakcie aj smiech. Jeho cieľom bolo najmä vyvolať reakciu – súhlasnú aj odmietavú. Takýto model vedie k tomu, že obsah sa dostáva aj k ľuďom mimo jeho jadrového publika, hoci nie vždy s cieľom presvedčiť ich.

Napríklad najviac smejúcich sa reakcií dostal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Tie môžu symbolizovať buď zábavný a humorný obsah, alebo výsmech. Dá sa však predpokladať, že minister vnútra nechce byť zabávačom na svojich sociálnych sieťach.
 

Reakcie pod Mazurekovými príspevkami. Zdroj: FB/Milan Mazurek

Politika pozornosti

V porovnaní s inými slovenskými politikmi je Mazurekova pozícia špecifická. Robert Fico dominuje v absolútnych číslach a má širšie, generačne rozmanitejšie publikum. Milan Uhrík dosahuje podobné výsledky v rámci rovnakého hodnotového spektra.

Mazurek sa však odlišuje tým, že systematicky prenáša politický konflikt do formátov zábavy a osobného prejavu – od krátkych videí až po livestreamy, ktoré miešajú politiku s hraním hier.

Stal sa tak stabilnou súčasťou online priestoru, ktorú algoritmy zvýhodňujú a publikum očakáva. Víťazom boja na sociálnych sieťach je zatiaľ predovšetkým hnutie Republika – no nie preto, že by presvedčilo väčšinu spoločnosti, ale preto, že dokázalo ovládnuť mechanizmy pozornosti.