Niektorí sa hrajú, iní zarábajú Pokémoni sa dnes môžu oplatiť viac než zlato

V niektorých hračkárstvach sa pri slove „Pokémoni“ vraciame do čias deväťdesiatych rokov. Kartičky s kreslenými postavičkami už nie sú voľne dostupné v regáloch.  

Keď máte šťastie, predavačka vám ich vytiahne spod pultu, poprípade ide rovno do skladu. Z detskej zábavy sa tak stáva nedostatkový tovar, o ktorý je medzi zberateľmi aj investormi mimoriadny záujem.

Ešte pred pár rokmi končili pokémonové kartičky v detských zásuvkách, často pokrčené a bez väčšej hodnoty. Dnes sa ich hodnota môže zvýšiť aj o desiatky percent ročne. Dokážu tak prekonať realitné či akciové trhy. 

Príležitosť v tom vidí aj pracujúci študent Martin, ktorý do pokémonových kartičiek investoval už cez 1500 eur. 

„Od nového roka to sledujem intenzívne, v podstate každý deň. Ľudia majú predsudky, že je to pre deti, no keď vidia konkrétne čísla, menia názor.“ 

Martin nie je jediný, kto začal s investovaním do tohto segmentu. „Stále o tom hovoríme. Posielame si tipy, kde je aká cena, ktorý kamoš má aké balenie a kto vie čo zohnať,“ opisuje fungovanie komunity. 

Pokémoni sa tak vracajú v plnej sile – nie ako hračka, ale ako fenomén, ktorý spája nostalgiu, mediálny ošiaľ a rastúci záujem o alternatívne investície. 

Ponuka nestíha

Videá, v ktorých zberatelia otvárajú balíčky, hodnotia karty alebo ukazujú svoje zisky, vidia na sociálnych sieťach milióny ľudí. Vytvárajú dojem, že ide o jednoduchý spôsob, ako zarobiť. To, čo bolo kedysi len zábavou, sa však mení na vedomé sledovanie trhu a cien. 

Aj samotní predajcovia hovoria o situácii, ktorá nemá obdobu. „V posledných mesiacoch akoby sa trh zbláznil,“ hovorí Ľuboš Lauer z e-shopu Veselý drak. 

Podľa neho už nejde len o fanúšikov, ale aj o úplne nových ľudí. „Už predtým boli kartičky pomerne obľúbené, no teraz to pritiahlo aj ďalších nových zberateľov.“

Rastúci dopyt sa pritom veľmi rýchlo premieta aj do reality obchodov. Predajne hlásia nadpriemerné objednávky aj zvýšený počet zákazníkov. 

„Riešime nadpriemerný počet objednávok a aj do kamennej predajne teraz chodí viac ľudí,“ hovorí Lauer. 

Situáciu dopĺňa Marek z obchodu Fun Tastic. „Je nedostatok produktov, a teda sa rýchlejšie vypredávajú.“ 

V praxi to znamená, že tovar mizne takmer okamžite. „Hneď. V priebehu hodín,“ zaznieva z predajne. Aj pravidelné dodávky, ktoré prichádzajú niekoľkokrát do týždňa, často nestačia pokryť dopyt.

Atmosféra v niektorých obchodoch tak pripomína skôr uvedenie limitovanej elektroniky či oblečenia než predaj hračiek. 

Martin opisuje, že keď chcel získať konkrétny produkt, prišiel ešte pred otvorením. „Za mnou stálo asi 60 ľudí. Čakali sme, kým sa obchod otvorí.“ 

Predaj bol obmedzený na jeden kus na osobu, no aj tak sa produkty rýchlo minuli. „Zákazníci dnes zháňajú kade-tade a kúpia čokoľvek,“ dodáva predajca Marek.

Kartička za milióny

Mediálny moment, ktorý trh posunul o úroveň vyššie, prišiel s americkým influencerom a boxerom Loganom Paulom. Práve jeho obchod s extrémne vzácnou kartou Pikachu Illustrator ukázal, aké peniaze sa dnes v tomto segmente točia. Kartu kúpil v roku 2021 približne za 5,275 milióna dolárov a v roku 2026 ju predal za neuveriteľných 16,5 milióna, čím stanovil rekord v rámci najdrahšej predanej pokémonovej karty.

Takéto sumy síce ostávajú pre bežných zberateľov nedosiahnuteľné, no zásadne menia vnímanie celého trhu. „Pripisujeme to 30. výročiu Pokémonov a tiež udalosti, keď Logan Paul vydražil svoju kartičku za milióny dolárov,“ hovorí Ľuboš Lauer, podľa ktorého práve tento moment pritiahol k Pokémonom nových ľudí.

Podobne to vníma aj Martin. „Tie sociálne siete robia divy… ľudia vidia zárobky a chcú ich mať aj oni.“ 

Prípad Logan Paul tak nie je len kuriozita, ale ako silný signál pre trh – ukazuje, že kartičky, ktoré boli pôvodne určené deťom, sa môžu stať predmetom investícií na úrovni miliónov. Podobne ako umenie, hodinky či iné zberateľské predmety. Ich hodnota nie je viazaná na tradičné finančné trhy, ale na dopyt komunity, dostupnosť a popularitu konkrétnych kariet alebo edícií. Sociálne siete pritom tento efekt ešte zosilňujú. 

Najvzácnejšia karta na svete – Pikachu Illustrator, predaná za 16,5 milióna dolárov. Foto: IG/Logan Paul
 

Predáva sa tajomstvo

Jedným zo základných princípov, ktorý určuje správanie na trhu s pokémonovými kartami, je rozdiel medzi držaním tzv. „sealed“ (zapečatených) produktov a otváraním balíčkov. 

Sealed box znamená, že produkt zostáva v pôvodnom, neotvorenom stave – ideálne aj s originálnou fóliou. Práve tento stav je pre zberateľov a investorov kľúčový, pretože zachováva autenticitu aj potenciál neznámeho obsahu. V neotvorených boxoch môžu byť karty s výnimočnou hodnotou.

Martin opisuje, že práve tieto produkty si necháva ako dlhodobú investíciu. „Tie boxy nechám factory sealed (teda zabalené vo výrobnom balení) ležať na poličke.“ Takýto prístup vychádza z predpokladu, že hodnota bude rásť spolu s rastúcou raritou. „Keď si kúpiš box a necháš ho, to je ako investovať do S&P 500. Hodnota rastie.“

Na opačnej strane stojí otváranie balíčkov, tzv. boosterov, ktoré prináša podstatne vyššie riziko. Po otvorení sa totiž odhalí obsah a produkt stráca svoju hodnotu ako celok. 

Výsledná cena závisí od konkrétnych kariet vnútri, pričom väčšina balíčkov neobsahuje mimoriadne vzácne kusy. „Je to hazard. Môžeš byť milionár zajtra, ale aj prísť o všetko.“ Pravé šanca „trafiť“ vzácnu kartu je pre mnohých silnou motiváciou.

Sealed box – pôvodne zabalená krabica kariet, ktorá rastie na cene najrýchlejšie  Foto: pokeplug.co.za

Trh s pokémonovými kartami dnes stojí aj na online predajných platformách. Podľa Ľuboša Lauera sa „jednotlivé karty predávajú cez špecializované e-shopy alebo na trhoviskách ako Cardmarket či eBay“, pričom práve tieto platformy určujú aktuálne ceny. „Tieto platformy zároveň fungujú ako akýsi „barometer trhu“, ktorý ukazuje aktuálny dopyt aj hodnotu jednotlivých produktov.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Rastúce ceny a príbehy o rýchlych ziskoch môžu vytvárať dojem, že investovanie do pokémonových kariet je jednoduchá cesta k zhodnoteniu peňazí. Realita je však podstatne zložitejšia. Lauer upozorňuje, že výsledný výnos výrazne ovplyvňujú dodatočné náklady. Tie zahŕňajú nielen samotný nákup, ale aj skladovanie, dopravu, provízie pri predaji či zabezpečenie hodnotnejších kusov.

„Veľa ľudí vidí vysoké zhodnotenie jednotlivých položiek, no už si neuvedomí, že ak by chceli investovať vo väčšom, budú potrebovať sklad, zabezpečenie a poistenie.“ Investícia tak nie je len o správnom výbere kariet, ale aj o schopnosti ich dlhodobo držať a neskôr efektívne predať – čo môže byť pri väčších objemoch časovo aj logisticky náročné.

Hodnota konkrétnej karty nevzniká náhodne, ale je výsledkom viacerých faktorov. „Vo všeobecnosti ide o vzácnosť, raritu, obľúbenosť daného Pokémona, stav karty a jej vek,“ vymenúva Lauer. Práve kombinácia týchto prvkov rozhoduje o tom, či má karta hodnotu niekoľkých centov alebo stoviek, či tisícov.

Dôležitú úlohu zohráva aj samotný stav – aj minimálne poškodenie môže cenu výrazne znížiť. „Stačí, aby bola krabica trochu obitá a cena klesne aj o 50 percent,“ dodáva Martin.

Michelinská hviezda pre Pokémonov

Jedným z faktorov, ktorý výrazne ovplyvňuje cenu pokémonových kariet, je tzv. grading – odborné hodnotenie ich stavu. V praxi to znamená, že karta sa odošle do špecializovanej spoločnosti, ktorá ju detailne preskúma a pridelí jej známku, najčastejšie na škále od 1 do 10. 

Najvyššie hodnotenie, označované ako „PSA 10“, predstavuje prakticky bezchybný stav a môže cenu karty zvýšiť aj násobne. (Práve Loganova karta Pikachu Illustrator dosiahla PSA10.)

Tento proces však nie je ani lacný, ani rýchly. „Na kartu čakáš aj pol roka,“ opisuje Martin, pričom upozorňuje, že samotné hodnotenie stojí desiatky eur. Grading tak posúva pokémonové karty bližšie k svetu investícií – nejde už len o samotný predmet, ale o jeho certifikovaný stav, ktorý je medzinárodne uznávaný a rozhoduje o jeho obchodnej hodnote.

Nepoctiví lovci

S rastúcim záujmom o pokémonové produkty sa na trhu čoraz výraznejšie objavuje aj fenomén tzv. skalperov – ľudí, ktorí nevstupujú do segmentu primárne ako zberatelia, ale ako priekupníci s cieľom zisku. Ich stratégia je pomerne jednoduchá: sledovať vydania nových edícií a snažiť sa ich získať čo najskôr a vo veľkom množstve.

Marek z obchodu Fun Tastic tento princíp opisuje priamo: „Skalperi sú ľudia, ktorí vyčkávajú na to, kým vyjde nová edícia, a snažia sa ju v čo najväčšom množstve skupovať pre ďalší predaj.“ 

V praxi to znamená, že obchádzajú kamenné predajne, objednávajú online a snažia sa dostať k čo najväčšiemu počtu kusov.
    
Ich cieľom je využiť rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou na sekundárnom trhu. „Tým, že produkty zmiznú, ich cena stúpa a oni ich potom predávajú s maržou,“ vysvetľuje Marek. Tento mechanizmus zároveň prehlbuje nedostatok na trhu – produkty sa nedostanú k bežným zákazníkom, ale končia u priekupníkov, ktorí ich následne ponúkajú drahšie.

Ceny produktov určujú samotní ľudia na online trhoch, akým je aj eBay. Foto: ebay.com

Obchody sa síce snažia reagovať, no ich možnosti sú obmedzené. „Máme limitovaný počet kusov na zákazníka, ale úplne na 100 % sa tomu nedá brániť,“ priznáva Marek. Skalperi totiž dokážu systém obchádzať. „Berú si so sebou väčšinou kamarátov, ktorí za nich kupujú.“

Takéto opatrenia majú zabezpečiť, aby sa tovar dostal aj k bežným zákazníkom, ktorí si ho chcú kúpiť pre vlastné potreby, nie na ďalší predaj. „Snažíme sa, aby sa to dostalo aj k ľuďom, ktorí si to chcú otvoriť, nie len predať.“

Jedni odchádzajú, druhí prichádzajú

Trh s pokémonovými kartami má pritom aj generačný rozmer, ktorý pomáha vysvetliť jeho dlhodobý vývoj. Záujem sa nešíri len medzi existujúcimi zberateľmi, ale pravidelne sa obnovuje príchodom nových. 

Marek to opisuje jednoducho. „Prídu decká, začnú zbierať, vyrastú a potom prídu ďalšie.“

Tento prirodzený cyklus znamená, že komunita sa síce mení, no nezaniká – starší zberatelia postupne odchádzajú alebo menia svoj prístup, zatiaľ čo nová generácia ich nahrádza. Aj preto trh nepôsobí ako jednorazový trend, ale skôr ako dlhodobo sa obnovujúci fenomén, ktorý stojí na neustálom striedaní generácií.

„Aj ja som zbieral ako malý. Teraz som sa k tomu vrátil,“ hovorí Martin. 

Nostalgia pritom nie je len vedľajší efekt, ale jeden z hlavných motorov záujmu. „Ľudia sa o to zaujímajú, píšu si, predávajú, vymieňajú.“

Práve kombinácia nostalgie, digitálne prepojenej komunity a opakujúceho sa generačného cyklu vytvára základ, na ktorom celý trh stojí. „Robí to radosť a dá sa z toho aj pekne zarobiť.“