Druckerove priority Kurikulárna reforma, poriadok s malými školami či AI. Školstvo je premiérska téma, vraví minister

Minulý rok na jeseň schválil parlament veľký balík zákonov týkajúci sa všetkých úrovní vzdelávania od materských škôl až po vysoké. Minister školstva Tomáš Drucker označil zmeny za najväčšiu reformu školstva za posledných dvadsať rokov.

Dôležitý bude pre vzdelávanie na Slovensku aj rok 2026, Drucker ho označil za zlomový.

„Môžem hrdo povedať, že školstvo je premiérskou témou,“ vyhlásil. „V školstve došlo k navyšovaniu platov v čase, keď sa nikomu inému v štátnej správe platy nezvyšovali.“

V septembri stúpli platy pedagogickým zamestnancom o sedem percent a od januára o ďalších sedem. Od tohto roka si učitelia môžu prilepšiť aj cez príplatky za kvalitný výkon. V realite však učitelia zvýšenie miezd veľmi nepocítia.

„Verím, že nie rečami, ale činmi sme schopní ukázať, že v ďalšom roku prinesieme kľúčové zmeny. Nechcem premárniť ani jeden deň, aby sme sa tu povaľovali,“ povedal Drucker.

Robert Fico a Tomáš Drucker. Foto: TASR

Pred pár dňami predstavil priority, na ktoré chce zamerať pozornosť.

Kurikulárna reforma

Najdôležitejšou témou bude zmena obsahu vzdelávania – tzv. kurikulárna reforma –, ktorá bude od septembra povinná pre všetky základné školy na Slovensku.

V skratke ide o to, že nový štátny vzdelávací program učiteľom stanovuje, čo musia žiakov naučiť a v akom časovom horizonte by to mali stihnúť.

Nové učebné osnovy umožňujú školám usporiadať učivo tak, aby vyhovovalo schopnostiam a potrebám žiakov. Obdobie základnej školy rozdeľuje do troch vzdelávacích cyklov, vyučovacie hodiny môžu trvať dlhšie a niektoré predmety či témy sa môžu vyučovať integrovane.

Školy, ktoré sa zapoja do reformy, si môžu podľa viacerých vzorových školských vzdelávacích programov nastaviť vlastný pre svojich žiakov.

Reformu rozbehol ešte v roku 2020 vtedajší minister školstva Branislav Gröhling, pokračovali v nej Ján Horecký aj Daniel Bútora a nadviazal na ňu aj Drucker. V uplynulých rokoch sa zmeny postupne zavádzali do stoviek škôl, v súčasnosti učí „po novom“ na prvom stupni takmer päťsto škôl. Na reformu išli milióny z plánu obnovy, vznikli regionálne centrá na pomoc pre školy a učiteľov a štát zamestnal stovky mentorov.

Minister hovorí, že cieľom zmien obsahu vzdelávania je posilniť zručnosti, kritické a kreatívne myslenie žiakov.

Ide o jednu z najzásadnejších reforiem v slovenskom vzdelávaní a kľúčové bude, ako sa nastaví v praxi a čo sa v školách reálne zmení.

Čo chce štát meniť reformou obsahu vzdelávania

Štát nebude školám diktovať očakávané výstupy žiakov na konci každého ročníka, ale sumárne na dlhšie časové obdobie, tzv. cykly vzdelávania. Ciele a obsah vzdelávania budú stanovené pre tri cykly, pričom prvý bude zahŕňať 1. – 3. ročník, druhý cyklus 4. a 5. ročník a tretí cyklus bude zahŕňať 6. – 9. ročník základnej školy. 

Možnosť, ktorú cykly prinesú školám, pomôže aj v situáciách, ktoré priniesla napríklad pandémia covidu-19. Ak by školy opätovne čelili podobným výzvam, môžu si učivo preniesť do ďalšieho ročníka bez obáv, že porušia štátny vzdelávací program. 

Zároveň sa tým zníži tlak na zvládnutie učiva všetkými žiakmi počas konkrétneho ročníka, čo povedie k zníženiu počtu žiakov opakujúcich ročník a v konečnom dôsledku prispeje k prevencii predčasného ukončovania vzdelávania. Rozdelenie základného vzdelávania na tri cykly, ktoré sa plánuje aj na Slovensku, funguje vo viacerých krajinách v Európe, napríklad v Portugalsku, Estónsku, vo Francúzsku, v Slovinsku, vo Švédsku či Švajčiarsku, a bežné je aj mimo Európy. 

Školy si naďalej vytvárajú školské programy podľa predmetov, ktoré môžu mať charakter integrovaného predmetu (napr. príroda alebo spoločnosť) alebo budú členené na izolované predmety (fyzika, chémia, biológia a pod.).

Školy budú môcť rovnako ako doteraz využívať slovné hodnotenie, klasifikáciu („známkovanie“) alebo ich kombináciu.

Zdroj: vzdelavanie21.sk

Optimalizácia siete základných škôl

Drucker dlhodobo hovorí, že chce urobiť poriadok s malými školami, pretože súčasný stav je neudržateľný. Na Slovensku je viac ako sedemsto škôl, ktoré majú do päťdesiat žiakov. Od štátu dostávajú na svoju prevádzku viac peňazí, lebo ich náklady sú vyššie, no podľa ministra nedokážu priniesť dostatočnú kvalitu, čo dokazujú aj výsledky pätnásťročných žiakov. Tí majú podľa meraní o tretinu horšie výsledky v matematike a slovenčine.

Drucker však prisľúbil, že pri racionalizácii siete škôl chce pristupovať individualizovane a posudzovať jednotlivé školy a efektivitu ich fungovania. Rušenie niektorých malých škôl považuje za krajné riešenie. Ako alternatívu ponúka napríklad zlučovanie alebo zníženie počtu tried či zamestnancov.

Ministerstvo chce taktiež postupne rušiť tzv. veľkostný koeficient, teda príspevok pre malé školy. Čím má škola menej žiakov, tým vyšší príspevok dostáva. Tento príspevok sa má v najbližších rokoch postupne rušiť a nahradiť ho má adresná podpora pre školy v rámci racionalizačných opatrení.

Splnomocnenec ministra školstva Slavomír PartilaDrucker spravil zo školstva premiérsku tému

Adam Takáč

V decembri vznikol medzi ministerstvom a neštátnymi školami konflikt. Súkromné a cirkevné školy sa obávali, že časť z nich by mohla prísť o príspevok už tento rok a zrazu by nedostali tretinu peňazí.

Po novom budú totiž príspevok dostávať malé školy v závislosti od toho, aký je celkový počet žiakov v základných a materských školách v danej obci bez ohľadu na zriaďovateľa. Doposiaľ sa zohľadňoval počet v pôsobnosti zriaďovateľa.

Ukážme si na príklade, čo sa zmení v praxi.

V určitom meste existujú dve štátne školy, na obe chodí tristo žiakov, a jedna cirkevná, ktorú zriaďuje diecéza a do ktorej chodí dvesto žiakov. Kým doteraz cirkevná škola príspevok dostávala, teraz už dodatočné peniaze nezíska, lebo celkový počet detí v meste je vyšší ako 250.

Súkromné školy upozorňovali na to, že toto zrušenie extra príspevku sa časti malých škôl malo týkať už od januára a znamenalo by to pre ne veľké problémy alebo rovno zánik.

Napokon sa však s ministrom Druckerom dohodli, že štát tieto školy dofinancuje.

Minulý týždeň to potvrdili aj v Memorande o spolupráci pri zvyšovaní kvality vzdelávania a optimalizácii siete základných škôl, ktoré rezort podpísal s cirkevnými, so súkromnými aj s národnostnými školami a so zástupcami miest a obcí.

Na to, aby školy dostali kompenzáciu, budú musieť do konca marca predložiť formulár, v ktorom opíšu svoj plán ďalšieho rozvoja. Minister chce následne tieto informácie využiť pri ďalších opatreniach v súvislosti s optimalizáciou siete škôl.

Nové obvody

Medzi hlavné výzvy rezortu zaradil Drucker aj nové nastavenie školských obvodov. Hlavným cieľom je, aby už nespôsobovali segregáciu, pre ktorú čelí Slovensko žalobe zo strany Európskej komisie.

Minister vraví, že ide o jednu z najnáročnejších oblastí. „Nechceme, aby to opäť zostalo nevykonateľné. Viem, že samosprávy to nemajú ľahké, a chceme im pomôcť v kritických oblastiach, kde je vysoké riziko segregácie.“

Pomôcť správne nastaviť obvody by mal podľa neho aj národný program financovaný z európskych štrukturálnych fondov.

Drucker tvrdí, že nie je zástancom „bombastických zákonných zmien“, preto chce najprv vytypovať zhruba stovku najproblematickejších lokalít a riešiť situáciu najskôr tam.

Chce pokračovať s desegregačnými projektmi, ktorých súčasťou je aj rediagnostika detí vo veku od šiestich do deviatich rokov. Tá ma za cieľ zistiť chyby pri zaraďovaní žiakov do špeciálnych škôl.

Psychológovia z východuUž si nemôžeme zatvárať oči. Tlak na inklúziu za každú cenu je pre mnohých rómskych žiakov škodlivý

Adam Takáč

Umelá inteligencia

„Nesprávne používanie nástrojov umelej inteligencie môže napáchať väčšie škody, ako boli spôsobené sociálnymi sieťami,“ varuje minister Drucker.

Osem z desiatich detí na Slovensku využíva AI a stáva sa fenoménom aj v oblasti vzdelávania. Niektorí odborníci tvrdia, že umelá inteligencia je najväčšou výzvou pre školstvo a môže ho ovplyvniť viac ako iné reformy.

Ministerstvo sa chce zamerať na jej zodpovedné používanie a aplikáciu do vzdelávacieho systému. „Nemáme čas, naozaj musíme investovať úsilie do vzdelávania učiteľov v tejto oblasti,“ hovorí Drucker. „Nejde o to, aby mali žiaci a učitelia tieto technológie k dispozícii, ale aby sa deti naučili chápať etické otázky a naučili sa s týmito vymoženosťami správne pracovať.“

Miroslava HapalováV téme AI sme zaspali na vavrínoch. Umelá inteligencia zmení naše vzdelávanie viac ako akákoľvek kurikulárna reforma

Zuzana Hanusová

Rezort oznámil spoluprácu so spoločnosťou OpenAI, v rámci ktorej sa chce zamerať na rozvoj praktických zručností budúcich učiteľov pri využívaní umelej inteligencie vo vzdelávaní.

V spolupráci s českou spoločnosťou Scio predstavilo tiež nástroj na prípravu vyučovacích hodín, ktorý rešpektuje slovenské kurikulum a podporuje rozvoj digitálnych kompetencií v školách.

AI asistent ScioBot dokáže podľa ministerstva učiteľom vygenerovať kompletnú prípravu na vyučovaciu hodinu v priebehu niekoľkých minút. Učiteľ zadá predmet, tému a ročník a nástroj pripraví štruktúrovaný plán hodiny vrátane cieľov, aktivít a odporúčaných zdrojov. V Česku ScioBot aktívne využíva viac ako 90 000 učiteľov.