Splnomocnenec ministra školstva Slavomír Partila Drucker spravil zo školstva premiérsku tému

Slavomír Partila bol dlhé roky učiteľom a neskôr riaditeľom na cirkevných stredných školách v Trebišove. V októbri 2022 sa stal štátnym tajomníkom ministra školstva Jána Horeckého. Po páde Hegerovej vlády pôsobil na tejto pozícii aj v úradníckej vláde pri Danielovi Bútorovi a vo vedení ministerstva ostal aj po príchode Tomáša Druckera z Hlasu. Momentálne pôsobí ako splnomocnenec ministra pre regionálne školstvo.

Spoločne s Druckerom presadil minulý rok kontroverznú reformu financovania súkromných a cirkevných škôl, ktorá vyvolala vlnu kritiky. „Spor o túto tému bol viac politický ako vecný. Mali sme stretnutia na rôznych fórach a nemyslím si, že by sme napokon nedokázali vysvetliť, prečo boli zmeny užitočné pre všetkých, či už pre súkromné, cirkevné, alebo verejné školy,“ hovorí Partila.

Podľa jeho slov zmeny, ktoré v októbri schválil parlament, nespôsobia, že by cirkevné školy museli niektorých žiakov odmietnuť. „Keď sme si zobrali modelovú situáciu akejkoľvek cirkevnej školy, s ktorou sme komunikovali, tak reálny stav tomu nenasvedčoval. Museli by nastať extrémne situácie, napríklad by sa zrazu po rokoch fungovania výrazne zmenil dopyt po danej škole a stala by sa prvou voľbou pre žiakov z jej bezprostredného okolia.“

Na ministerstvo školstva ste prišli na jeseň 2022, keď ste sa stali štátnym tajomníkom Jána Horeckého. Predtým bolo chvíľu v hre aj to, že ministrom budete vy. Čo vlastne napokon rozhodlo, že ste sa ním nestali?

Myslím si, že to bolo autonómne rozhodnutie premiéra Eduarda Hegera. Kandidátov bolo viac, komunikovali sme, napokon sa dohodli s pánom Horeckým. Vnímal som to ako zaujímavú skúsenosť, ale tým, že k tomu nedošlo, tak som nad sebou ako ministrom veľmi nerozmýšľal.

Neskôr ste pôsobili ako štátny tajomník aj pri Danielovi Bútorovi počas úradníckej vlády a vo funkcii ste zostali aj po voľbách 2023 a stali ste sa tajomníkom Tomáša Druckera. Už niekoľko mesiacov nie ste oficiálne tajomník, ale agenda regionálneho školstva vám ostala. Čo vás presvedčilo, aby ste potom ostali vo funkcii aj po zmene vlády? Boli ste asi jediným zo štátnych tajomníkov, ktorý ostal aj po zmene garnitúry.

Samozrejme, vnímal som tú zmenu a považoval by som za absolútne prirodzené, ak by som z tejto pozície mal odísť. Ale po prvých konzultáciách s ministrom Druckerom sme našli spoločné body, na ktorých sme sa dokázali zhodnúť. Už naplno bežal plán obnovy, rozpracované boli aj ďalšie projekty a usúdili sme, že by bolo dobré v tejto agende pokračovať. Bolo to jeho rozhodnutie a dohodli sme sa, že na nejaký čas ostanem. Napokon to prešlo do dlhotrvajúcej spolupráce.

Predtým ako ste prišli na ministerstvo ste dlho pôsobili ako učiteľ a neskôr riaditeľ na cirkevnom gymnáziu aj cirkevnej strednej odbornej škole v Trebišove. Nechýba vám táto práca?

Určite áno. Aj ako učiteľ som bol zvyknutý na plnú záťaž a miloval som to. Mal som veľa hodín, bol som v intenzívnom kontakte so študentmi. Moje predmety – matematika a fyzika – boli medzi študentmi obľúbené (úsmev) a snažil som sa do toho dávať maximum energie.

Už keď som sa stal riaditeľom a znížil sa mi počet vyučovacích hodín, bol to pre mňa trochu zlom. Musel som si uvedomiť a prijať, že môj prínos má byť teraz viac v manažérskej pozícii a menej v tej pedagogickej.

No a odkedy som prišiel na ministerstvo riešim veci, ktoré môžu mať dosah na celé vzdelávanie na Slovensku. Sú to rôzne stratégie a koncepcie, ktorých implementáciou chceme pozitívne preformátovať regionálne školstvo napriek všetkým problémom. Je pre mňa motivujúce, že môžem meniť veci na celoštátnej úrovni.

V čom sa zmenil váš pohľad na školstvo, keď ste prešli z pozície bežného učiteľa a riaditeľa do riadiacej funkcie v rámci ministerstva? Pozeráte sa na niektoré veci inak?

Istotne, tomu sa nedá vyhnúť. Je to úplné iné z pohľadu každodenných problémov konkrétneho učiteľa na konkrétnej škole a iné, keď sa snažíte vnímať celý kontext a veľké spektrum problémov.

Je prirodzené, že ak narazíte na problém, snažíte sa ho čo najskôr vyriešiť. Ale keď sú niektoré veci systémové a nadväzujú na ďalšie agendy či oblasti, spúšťa sa celá procedúra procesov, ktoré môžu trvať dlhšie a nedajú sa vyriešiť za pár týždňov. Musel som sa s tým zmieriť, ak chceme, aby mali v realite zmeny kvalitu, udržateľnosť a boli dodržané všetky pravidlá.

Slavomír Partila. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Toto je pre vás vlastne tretia vláda, počas ktorej ste vo vedení ministerstva školstva. Politici zvyknú pred voľbami spomínať zdravotníctvo a školstvo ako oblasti, ktoré sú kľúčové, a je potrebné sa na ne zamerať. Je pre aktuálnu vládu Roberta Fica školstvo premiérskou témou?

Moja skúsenosť sa ťažko porovnáva s vládami z posledných rokov, pretože pán Horecký bol ministrom asi osem mesiacov, pán Bútora päť a určite to nebola štandardná situácia, v ktorej sme sa vtedy ocitli.

Pri ministrovi Druckerovi som už viac ako dva roky a myslím si, že on svojou prácou školstvo premiérskou témou spravil.

Na základe čoho si to myslíte?

Dostáva školstvo do pozornosti verejnosti konkrétnymi riešeniami, ktoré prináša. Vážim si, že si nevyberá témy, ktoré budú iba príjemné alebo nebudú kontroverzné, ale hľadá riešenia aj tam, kde je to ťažké a dlhodobo zanedbávané.

Jednou z kontroverzných tém v poslednom období bola jeho veľká reforma fungovania a financovania súkromných a cirkevných škôl. Zachytil som informáciu, že údajne to bola vaša idea. Je na tom niečo pravdy?

To je veľmi zjednodušené. Bola to tímová práca. Ja sa k tomu určite hlásim, ale nie som ideovým otcom tejto témy. Pridal som sa k nej a komunikoval ju so súkromnými a s cirkevnými školami, a preto mohol vzniknúť taký dojem. Ale každý, kto mal záujem túto situáciu riešiť, tak k tomu prispel. Možno to bola kontroverzná téma, ale iba preto, lebo sa do toho dlhé roky nechcel nikto pustiť, hoci sme sa všetci zhodovali na tom, že súčasný systém nie je dokonalý a vykazuje chyby.

Koalícia schválila Druckerovu reformuČo všetko sa v školstve zmení a ako budú ďalej fungovať cirkevné a súkromné školy (otázky a odpovede)

Adam Takáč

Proti zmenám niekoľko mesiacov ostro protestovali aj cirkevné školy z celého Slovenska. Vy ste boli v minulosti viceprezidentom Združenia katolíckych škôl, spolupracovali ste s Jánom Horeckým, sám ste boli učiteľom a riaditeľom na cirkevných školách. Nevyčítali vám ľudia z tohto prostredia, prečo túto vec presadzujete?

Všetko je o komunikácii, a to zdôrazňoval aj pán minister. Naopak, všade, kde sme mali možnosť vysvetliť princípy a postoje, ktoré nás viedli k týmto zmenám, tak tam nedošlo k výraznej konfrontácii či nepochopeniu.

Cirkevné školy boli proti zákonu napriek množstvu stretnutí, ktoré ste s ministrom absolvovali.

Spor o tejto téme bol viac politický ako vecný. Mali sme stretnutia na rôznych fórach a nemyslím si, že by sme napokon nedokázali vysvetliť, prečo boli zmeny užitočné pre všetkých: či už pre súkromné, cirkevné, alebo verejné školy.

Samozrejme, komunikácie nikdy nie je dosť a absolútne chápem, že podľa niektorých by súčasný model fungovania nebolo potrebné meniť a mohol ešte pár rokov vydržať. Ale snažili sme sa vysvetľovať, že musia vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, lebo to môže mať v budúcnosti negatívne následky. Pravidlá sme nastavovali čo najspravodlivejšie, aby dávali zmysel, a školy mali rôzne možnosti fungovania, ktoré si mohli vybrať.

Rozumiem, že všetky obavy úplne nerozptýlime. Zároveň však majú všetky tieto zmeny veľkorysé prechodné obdobie a nedostávajú školy pod tlak. Dokážeme vďaka tomu vychytať rôzne detaily a nastaviť kritériá tak, aby to žiadnu cirkevnú či súkromnú školu neohrozilo.

Cirkevné školy sa obávajú najmä toho, že ak sa zapoja do školských obvodov, budú musieť uprednostniť žiakov zo spádovej oblasti a môže sa stať, že odmietnu žiakov zo širšieho okolia, napríklad z neďalekej obce, ktorí by mali o kresťanské vzdelávanie záujem. Vy tam toto riziko nevidíte?

Keď sme si zobrali modelovú situáciu akejkoľvek cirkevnej školy, s ktorou sme komunikovali, tak reálny stav tomu nenasvedčoval. Museli by nastať extrémne situácie, napríklad by sa zrazu po rokoch fungovania výrazne zmenil dopyt po danej škole a stala by sa prvou voľbou pre žiakov z jej bezprostredného okolia.

Ani dnes sa nedá zabrániť tomu, že ak je niektorá škola veľmi žiadaná, tak sa na ňu nedostane každý, pretože má obmedzené kapacity. Ide však o to, aby boli jasné pravidlá pre všetkých, nerobili sa len pre cirkevné alebo súkromné školy. Chceme nimi zabezpečiť, aby mal každý žiak garantované miesto v základnej škole, čo sa pri súčasnom nastavení obvodov nedá zaručiť. Ak budú dobre nastavené školské obvody, myslím si, že sa školám výrazne nezmení spektrum žiakov, ktorí sa na ne hlásia.

Prečo je potom potrebný zákon, ktorý v realite nič výrazne nezmení?

Je potrebný preto, aby sme nemali ani jednu lokalitu, kde by mohli rodičia naraziť na to, že nemôžu umiestniť do školy svoje dieťa, lebo nie je jasné, do ktorého obvodu patrí. Chceme, aby každá štátna škola mala jasne stanovený obvod a súkromná alebo cirkevná škola si ho môže vybrať. Teda naplní poskytovanie verejnej služby pre všetkých, ktorí majú o vzdelávanie záujem.

V súčasnosti to tak podľa vás nie je? Negarantujú to už dnes?

Ide o to, že obvody dnes podľa tohto princípu nemáme nastavené. Ak sa cirkevná škola dobrovoľne prihlási do niektorého obvodu, rodičia, ktorí v ňom žijú, budú jasne vedieť, že majú pre svoje dieťa v ponuke štátnu aj neštátnu školu.

Slavomír Partila. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Minister pri tomto zákone často argumentoval dostupnosťou, akoby sa tým chcelo povedať, že súkromné a cirkevné školy sú pre niektorých žiakov nedostupné. Je to podľa vás tak?

Treba rozlišovať, či ide o súkromnú alebo cirkevnú školu. Ak cirkevná škola naplnila kapacitu, bola nedostupná už v súčasnom systéme. Ak bolo pri súkromnej škole bariérou školné, tiež bola pre niektorých nedostupná.

Ale ak cirkevná škola naplní kapacitu, neznamená to, že nechce byť pre niektorých žiakov dostupná. A v prípade súkromných škôl je málo takých, ktoré vyberajú školné viac ako sto eur.

Je to povinnosť, ktorú musia rodičia splniť, aby dieťa mohlo v budove tejto školy zasadnúť do lavice. Dnes možno tento poplatok nie je veľký, ale môže sa zvyšovať.

No práve tento nový systém, ktorý ste presadili, môže viesť k tomu, že ak sa súkromná škola nestane tým verejným poskytovateľom a zníži sa teda jej príspevok od štátu o dvadsať percent, tak môže školné zvýšiť. A dokonca sa môže stať, že aj neštátna škola, ktorá doteraz poplatky nevyberala, bude musieť v prípade, že bude chcieť zostať v súčasnom modeli fungovania, poplatky zaviesť. A to sa vlastne úplne míňa zámer sprístupniť tieto školy pre všetky deti.

My sme počas celého rokovania o zákone vysvetľovali, že nie je dôvod, aby sa neštátne školy nemohli stať verejnými poskytovateľmi.

Môžete ich na to vyzývať, ale v realite sa zachovajú pragmaticky a budú sa riadiť podľa toho, čo je pre nich z finančného hľadiska lepšie.

Už teraz existuje pri súkromných školách tendencia, že poplatky každoročne zvyšujú. Niektoré to majú aj v zmluvách s rodičmi, v ktorých uvádzajú, o koľko sa môžu zvyšovať každý rok.

Lenže prinášate zákon, ktorý ich k tomu môže ešte viac „povzbudzovať“.

Nie, snažíme sa nastaviť pravidlá tak, aby neboli poplatky bariérou a obmedzením prístupu na školu. Áno, ostane tu kategória škôl, ktoré pôjdu touto cestou, lebo sa jednoducho nebudú chcieť stať verejným poskytovateľom. Výpadok z normatívu nahradia zvýšeným školným. A, naopak, určite budú školy, ktoré sa rozhodnú ísť cestou zapojenia sa do obvodov. Nikomu nebránime, aby sa rozhodol ísť podľa svojho rozhodnutia.

Odmietajú podľa vás súkromné a cirkevné školy žiakov so špeciálnymi potrebami? Lebo v praxi je naopak množstvo takých, ktoré sa práve tejto skupine venujú.

Áno, mnohé majú na pomoc žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami založený vlastný výchovno-vzdelávací proces. Ale na druhej strane máme prípady, keď boli deti odmietnuté a rodičia sa ocitli v neriešiteľnej situácii.

To sa môže stať aj v prípade štátnej školy, že nejakého žiaka odmietne prijať.

Áno, preto sa snažím vysvetliť, že zmena obvodovej politiky nie je najmä o cirkevných a súkromných školách, ale o nastavení obvodov takým spôsobom, že právo rodiča umiestniť dieťa na školu bude jasne deklarované. Túto istotu musí mať.

Každý región má svoje špecifiká, všetky situácie sa nedajú vyriešiť podľa jednej jedinej šablóny. Niekde je hustota cirkevných a súkromných škôl vyššia, niekde nižšia.

No priniesli ste zákon, ktorý platí paušálne pre celú krajinu a tieto špecifiká nezohľadňuje.

Nie je to tak. Ak by sme začali z opačného konca a najprv riešili špecifické situácie, tak sa nedopracujeme k žiadnemu komplexnému riešeniu. My sme potrebovali v prvom rade pomenovať dôležitý princíp, ktorým je, aby malo každé dieťa stopercentnú istotu pri umiestnení na niektorej škole.

Slavomír Partila. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Často používate tento argument, zdôrazňoval ho aj minister, no je na Slovensku naozaj taký rozšírený fenomén, že by sa rodičia nedokázali domôcť umiestnenia dieťaťa na školu? Určite sú nejaké prípady, ale je to také vážne?

Neviem to presne kvantifikovať, ale je vysoko pravdepodobné, že ak nebudeme mať jasné pravidlá, tento problém bude narastať.

Mení sa demografia, pribúdajú deti s rôznymi potrebami a musíme zabrániť tomu, aby niektoré školy odmietali určitú skupinu detí.

Dlhé roky ste pôsobili na cirkevných školách. Ako sa vám počúvalo, keď minister Drucker hovoril, že si vyberajú hrozienka z koláča?

Mal svoje informácie, ktoré sa k nemu dostávali, no prioritne sa týkali súkromných škôl. A ja nepopieram, že sa to deje.

Vy poznáte cirkevné školy, ktoré by sa takto správali?

Áno.

Zákon o zmene obvodov a financovania neštátnych škôl začne platiť v roku 2028. Ktorý model si podľa vás súkromné a cirkevné školy zväčša zvolia?

Súkromné školy, ktoré už teraz vyberali vysoké školné a nebudú chcieť zmeniť svoj prístup, ostanú v súčasnom modeli.

Mnohé súkromné a cirkevné školy, ktoré už teraz poskytujú rôzne inovácie, si môžu zvoliť zmluvu o verejnej službe a dostanú príspevok od štátu alebo, ak nevyberali školné, sa stanú verejným poskytovateľom.

Zaznievala však výhrada, že normatív nebude krátený až o dvadsať percent, ale nižšie. Nevedia však, o koľko to bude a s akým potenciálnym príspevkom môžu rátať.

To je súčasťou ďalšej metodiky, ktorá bude v spolupráci so zriaďovateľmi neštátnych škôl vytvorená, aby sa tieto pravidlá ujasnili.

Nemalo by to byť už jasné, aby aj školy vedeli, na čom sú?

Pravidlá budú v dostatočnom predstihu ujasnené. Chceme, aby boli transparentné. Nechceli sme vytvoriť paniku, že to bude platiť už od tohto roka, preto sme vytvorili dostatočný časový priestor.

Keďže zákon má platiť až od roku 2028, po zmene vlády sa môže stať, že nič z toho sa v praxi napokon neudeje.

Samozrejme, každá vláda má legitímne právo upravovať zákony tak, ako považuje za vhodné. Ale myslím si, že tieto princípy sú nastavené správne a spravodlivo a nemali by sa v nich robiť zásadné zmeny.

Ministerstvo chce upraviť školské obvody tak, aby nemohlo dochádzať k segregácii. V niektorých mestách sa totiž stáva, že rómske deti sústreďujú v jednej alebo dvoch školách. Pochádzate z regiónu, kde je veľké zastúpenie detí zo znevýhodneného prostredia. V súčasnosti sú tu silné tlaky na to, aby sa školy nestavali blízko pri osadách. Často však učitelia z praxe hovoria, že práve to zvyšuje šance, že deti budú reálne chodiť do školy, a rieši to aj veľa praktických problémov s dopravou.

Nedá sa to paušalizovať, situácie sú rôzne a nedá sa aplikovať jedno riešenie na všetky lokality. Vplýva na to mnoho faktorov a je to dlhodobo neriešený problém.

Niektoré oblasti majú už stopercentne rómske obyvateľstvo a je nezmysel, aby sa to riešilo redistribúciou žiakov do okolitých škôl preto, aby sme umelo zabezpečovali kontakt tejto komunity s ostatným obyvateľstvom.

Je to na jednotlivom posúdení, čo je pre danú lokalitu najlepšie. Niekde má škola v blízkosti osady opodstatnenie, no inde už žiakom nedokáže zabezpečiť školskú úspešnosť a je možné lepšie využiť kapacity okolitých škôl.

Ján Horecký z KDHAk toto Druckerovi prejde, cirkevné a súkromné školy čaká martýrium. A ťažkosti budú mať aj štátne

Adam Takáč

Ďalšou veľkou témou slovenského školstva je spájanie malých škôl. Koncom minulého roka vzbudili rozruch obavy súkromných a cirkevných škôl v súvislosti so zmenou veľkostného koeficientu, teda príspevku na fungovanie niektorých škôl do 250 žiakov. Dokážete garantovať, že neprídu od januára o tretinu peňazí?

Áno, minister sa na tom dohodol so zástupcami zriaďovateľov a je pripravené memorandum, ktoré im garantuje finančné prostriedky.

Príspevok na fungovanie malých škôl sa však bude v najbližších rokoch postupne znižovať a potrebujeme ho nahradiť adresnou pomocou, ktorá bude dávať zmysel a pomôže zachovať kvalitu a dostupnosť malých škôl. Intenzívne komunikujeme so starostami, zriaďovateľmi a hovoríme s nimi o tom, ako zefektívniť ich fungovanie a zároveň zachovať dostupnosť vzdelávania pre žiakov. 

Cesty, ako sa môžu jednotlivé školy navzájom spájať, sú rôzne. Máme už viaceré príklady, keď sa napríklad spojili materské školy do jedného celku a zefektívnili svoj systém fungovania. Alebo sa spojila materská škola so základnou.

Ale môžu existovať aj prípady, keď spojenie škôl nemusí byť najlepšou cestou. Môže sa stať, že väčšia kvalitná škola sa jednoducho nebude chcieť spájať s menšou a menej kvalitnou.

Každá škola bude mať v rámci komunikácie s ministerstvom možnosť obhájiť model, v ktorom chce ďalej fungovať. Môže preukázať, že sa dokáže ďalej rozvíjať a zabezpečiť plnohodnotný vzdelávací proces.

Jednou z foriem je vytvorenie tzv. klastra škôl z viacerých obcí. Každá si zachová svoju právnu subjektivitu a identitu, ale zároveň zadefinujú, ktoré povinnosti si rozdelia, aby sa ich fungovanie zefektívnilo.

Súčasný systém, v ktorom máme priveľké množstvo malých škôl, je neudržateľný. Stúpajú nároky na mzdy aj náklady na prevádzku, no počet žiakov klesá. Snažíme sa im preto dať návod a podať pomocnú ruku.