Koalícia schválila Druckerovu reformu Čo všetko sa v školstve zmení a ako budú ďalej fungovať cirkevné a súkromné školy (otázky a odpovede)

Od konca júna protestovali súkromné aj cirkevné školy, opozícia i učitelia a rodičia z neštátnych škôl, ktorí podali petície so 120-tisíc podpismi. Napriek tomu zákon ministra školstva Tomáša Druckera o zmene financovania súkromných a cirkevných škôl koalícia v parlamente definitívne schválila. 

Prešli aj ďalšie dôležité návrhy školskej reformy, o ktorých parlament rokoval v zlúčenej rozprave, čo opozícia kritizovala. Podporili ju poslanci Smeru, Hlasu aj SNS. 

Podľa slov poslanca Romana Michelka z SNS v nej nevideli koaliční poslanci problém. 

Opozícia väčšinu z návrhov odmietala. Najhlasnejšie sa ozývalo opozičné KDH proti zmenám pre cirkevné a súkromné školy. Označovalo ich za diskriminačné. Tie by mali začať platiť od školského roka 2028/2029.

Čo všetko mení Druckerova školská reforma?

Návrhy ministra Druckera sa týkajú všetkých úrovní vzdelávania od materských škôl až po vysoké školy a ovplyvnia učiteľov, žiakov aj rodičov. Celkovo ide o sedem osobitných zákonov. 

Najdôležitejšie zmeny sú zmena financovania súkromných a cirkevných škôl, povinné predprimárne vzdelávanie od štyroch a neskôr od troch rokov, povinná maturita z matematiky, možnosť stať sa riaditeľom strednej školy aj pre nepedagógov, možnosť vyučovať deti aj pre bakalárov z pedagogických škôl a nový vysokoškolský zákon.

Drucker tvrdí, že ide o najväčšiu reformu školstva za posledných dvadsať rokov.

O čo ide pri zmene financovania neštátnych škôl?

Kým minister Drucker hovorí o nastavení férových podmienok pre všetkých, zástupcovia súkromných a cirkevných škôl tvrdia, že ide o neprimeraný zásah do ich postavenia, a ak sa návrh premietne do reality, môže to byť pre ne likvidačné. 

V skratke ide o to, že ak chcú súkromné a cirkevné školy naďalej dostávať plnú štátnu dotáciu na svojich žiakov (normatív), musia prijať nové pravidlá. Zrušiť poplatky, zapojiť sa do školských obvodov, a teda prijímať prednostne deti zo spádovej oblasti, alebo preukázať verejný prínos.

Zmeny sa majú týkať materských a základných škôl a mali by začať platiť od roku 2028, prípadný znížený normatív by sa týkal žiakov, ktorí nastúpia do školy až po tomto roku.

Vo štvrtok sa proti nim uskutočnil pred budovou Národnej rady protest, na ktorý prišlo niekoľko stoviek ľudí. Cirkevné a súkromné školy odovzdali dve petície, ktoré podpísalo dokopy 120-tisíc občanov.

Zákon prináša rozsiahle zmeny, ktoré sa menili aj v posledných dňoch, a kritici hovorili, že nie je jasné, čo môžu školy v praxi očakávať. Upozorňovali na chaos, meniace sa podmienky, nejasné interpretácie a nedostatok času na komunikáciu.

Aké možnosti majú súkromné a cirkevné školy?

1. Neštátne školy sa môžu rozhodnúť ostať v súčasnom nastavení, a teda ponechať si možnosť vyberať si žiakov a poplatky (drvivá väčšina cirkevných škôl ich nevyberá ani dnes a viac ako polovica súkromných vyberá len symbolické školné). V takom prípade však prídu o dvadsať percent financií od štátu. Upozorňujú, že by museli zvýšiť školné, lebo by nezvládali platiť nájmy či údržbu budov, v ktorých sídlia. Na rozdiel od väčšiny štátnych škôl nedostávajú budovy od mesta či obce zadarmo a majú sťažený alebo žiadny prístup k niektorým finančným zdrojom (napríklad ku kapitálovým výdavkom).

2. Neštátne školy sa môžu rozhodnúť vstúpiť do školského obvodu v meste alebo obci, kde sídlia. V takom prípade o dvadsať percent normatívu neprídu. Má to však viacero podmienok. Tou hlavnou je, že cirkevná alebo súkromná škola budú musieť prijať sedemdesiat percent žiakov z daného obvodu, teda deti z okolitých ulíc. Iba tridsať percent môže byť aj zo širšieho okolia, napríklad z vedľajšej dediny.

3. Neštátne školy sa môžu rozhodnúť uzavrieť so štátom tzv. dohodu o verejnej službe. V skratke ide o to, že ak preukážu činnosť, ktorú robia nad rámec bežného vyučovania (napríklad zavádzanie inovácií, vzdelávanie učiteľov, práca s deťmi so špeciálnymi potrebami...), nebude sa im skracovať normatív o dvadsať percent.

Hoci ide zrejme o najprijateľnejšiu možnosť pre neštátne školy (keďže veľká časť z nich už dnes spĺňa niektorú z foriem „verejnej služby“), detaily návrhu a možnosť jeho aplikácie v realite sú nejasné. Upravovať ich má samostatná vyhláška.

Tomáš DruckerPrešiel som si každú jednu cirkevnú školu. Nikoho to neohrozí

Martin HanusAdam Takáč

Prečo s tým majú cirkevné školy problém?

Cirkevné školy sa obávajú najmä toho, že ak sa zapoja do školských obvodov, budú musieť uprednostniť žiakov zo spádovej oblasti a môže sa stať, že odmietnu žiakov zo širšieho okolia (napríklad z neďalekej obce), ktorí by mali o kresťanské vzdelávanie záujem.

Ak by ostali fungovať v súčasnom režime, prišli by o dvadsať percent financií. 

Minister tvrdí, že žiadnu cirkevnú školu nový zákon neohrozí a že, naopak, prináša v zákone úpravy, ktoré jej postavenie posilnia.

Ján Horecký z KDHAk toto Druckerovi prejde, cirkevné a súkromné školy čaká martýrium. A ťažkosti budú mať aj štátne

Adam Takáč

Aké ústupky urobil Drucker voči cirkevným školám?

Minister najprv urobil čiastočný ústupok a umožnil, aby si cirkevná alebo súkromná škola zvolili ako svoju obvodovú oblasť celé územie mesta/obce.

Napokon však Drucker túto možnosť cez pozmeňujúci návrh vypustil. Neštátne školy tvrdia, že sa tak stalo bez ich vedomia a bez prerokovania. Ide o pomerne zásadnú zmenu, s ktorou prišiel minister iba pár dní pred finálnym hlasovaním.

Ďalšou úpravou, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako ústupok, je možnosť, že cirkevná škola bude môcť v mimoriadnom prípade prijať prednostne žiaka, „pre ktorého je dôležité hodnotové formovanie a vzdelávanie v súlade s charakterom a so zameraním zriaďovateľa cirkevnej školy a jeho absencia by spôsobila ujmu na rozvoji osobnosti dieťaťa alebo žiaka“.

Kritici vravia, že nie je jasné, kto bude potenciálnu ujmu na rozvoji osobnosti žiaka vyhodnocovať, a v praxi to bude nevykonateľné. Súkromné školy zároveň namietajú, že ich sa tento ústupok netýka, hoci tiež ponúkajú hodnotovú formáciu. Hovoria, že rozdielne pravidlá „vytvárajú medzi neštátnymi školami rôzne privilegované kategórie“.

Poslanec KDH Ján Horecký, ktorý je jedným z hlavných opozičných odporcov zákona, upozorňuje aj na ďalšie ustanovenie. Ide v ňom o to, že každá cirkevná škola si môže upraviť v školskom poriadku merateľné kritériá, podľa ktorých bude porovnávať zhodu náboženského presvedčenia rodiny žiaka so zameraním školy. Ak bude žiak spĺňať toto kritérium, môže ho cirkevná škola prednostne prijať. Nie je zrejmé, ako to majú školy vyhodnocovať. „Také pravítko nemá ani pápež,“ komentuje návrh Horecký.

Čo hovorí na zákon cirkev?

Predstavitelia Katolíckej aj Evanjelickej cirkvi mali k zákonu výhrady. Minister v uplynulých mesiacoch absolvoval viacero stretnutí s predstaviteľmi cirkví aj so zástupcami cirkevných škôl. Napriek tomu ostali cirkvi voči návrhu o zmene financovania v rozpore.

Konferencia biskupov Slovenska po schválení návrhu uviedla, že rešpektuje rozhodnutie poslancov. Rozhodujúca podľa nej bude prax a spôsob implementácie. 

„KBS bude v komunikácii s cirkevnými školskými úradmi sledovať, ako sa podarí napĺňať požiadavky cirkevných škôl a zároveň zachovať otvorenosť a ústretovosť voči všetkým rodičom a deťom,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Katarína Jančšinová. Pre biskupov je podľa nej podstatné, že zostane zachovaný princíp prijímania žiakov cirkevných škôl.

Ako to bude s povinnou materskou školou?

Drucker chce, aby boli deti povinne vzdelávané od troch rokov. Pôvodne navrhoval, aby bola od roku 2027 materská škola povinná pre všetky deti od štyroch a od roku 2028 pre všetky deti od troch rokov.

Napokon po kritike veľkej časti rodičov aj politickej opozície ustúpil a prijatý návrh znie, že rodičia budú môcť deti vzdelávať aj doma, musia však mať ukončené stredoškolské vzdelanie alebo aspoň výučný list. V opačnom prípade musia dať dieťa do materskej školy.

Cieľom ministerstva je podľa jeho slov získať pre návrh širokú podporu, keďže predprimárne vzdelávanie je podľa všetkých medzinárodných výskumov najúčinnejšou investíciou, akú môže štát urobiť pre deti aj celý vzdelávací systém.

Napriek Druckerovmu ústupku môže návrh podľa kritikov naraziť na zložitú situáciu v praxi. V súčasnosti je na Slovensku povinná škôlka od piatich rokov a materskú školu navštevujú už viac ako tri štvrtiny trojročných detí. No predprimárne vzdelávanie často chýba práve deťom z chudobných pomerov, ktoré ho najviac potrebujú. Ako však pre Postoj uviedli viacerí odborníci a ľudia z praxe, vymáhanie dochádzky u týchto detí je veľmi zložité a napriek povinnosti ich rodičia do škôlky nedávajú.

Ďalším problémom môžu byť priestorové a personálne kapacity v materských školách, ktoré môžu byť v niektorých lokalitách nedostatočné.

Školský zákon mení aj prácu poradníJe to snaha o centralizáciu, tvrdia súkromné centrá. Deti so špeciálnymi potrebami ostali na chvoste priorít

Alena Potocká

Druckerove zmeny komplikujú život aj domškolákomPsychické ťažkosti dieťaťa už školy nebudú považovať za dôvod na domáce vzdelávanie

Alena Potocká

Kto bude povinne maturovať z matematiky?

Matematika je v súčasnosti na slovenských stredných školách voliteľný maturitný predmet, povinná je iba na matematických gymnáziách.

To by sa malo čoskoro zmeniť a týkať sa to bude prvákov, ktorí nastúpia na strednú školu v roku 2027.

V roku 2031 z nej budú musieť absolvovať záverečnú skúšku žiaci na týchto školách:

• gymnáziá,
• stredné priemyselné školy,
• stredné školy odborného zamerania.

Maturita z matematiky však bude mať na gymnáziách dve úrovne. Nižšia základná úroveň sa má týkať tretieho ročníka. Vyššiu úroveň by absolvovali vo štvrtom ročníku len vybraní žiaci.

Skúška z matematiky nebude povinná na konzervatóriách, športových školách či obchodných akadémiách.

Ktoré sú hlavné dôvody, pre ktoré sa Drucker rozhodol zaviesť z matematiky povinnú maturitu?

Pokiaľ mladí ľudia nebudú rozumieť základom logického myslenia, dát a počtov, nebudú podľa neho pripravení na svet, ktorý sa opiera o technológie, umelú inteligenciu a dátovú ekonomiku.

„Musíme sa postarať o to, aby matematika nebola strašiakom, ale užitočným nástrojom. Takým nástrojom, ktorému žiaci a študenti rozumejú a ktorý dokážu použiť. Preto dnes ministerstvo predstavilo jednu z najzásadnejších zmien v obsahu, ale najmä vo forme vzdelávania v matematike za posledné desaťročia,“ povedal Drucker.

Tento rok si maturitu z matematiky zvolilo iba dvanásť percent študentov, najviac ich bolo na gymnáziách.

Maturita z matematiky je povinná napríklad v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Slovinsku či Chorvátsku.

Po ľuďoch s kvalitnými matematickými vedomosťami volajú aj zamestnávatelia.

Iba štvrtina absolventov našich stredných škôl si vyberá technicky zamerané vysoké školy. Priemysel pritom ponúka 70-tisíc neobsadených pracovných miest.

Drucker nechce, aby bola viac strašiakomJe povinná maturita z matematiky dobrý nápad?

Adam Takáč

Na ktorých školách budú môcť byť riaditeľmi aj nepedagógovia?

Ďalší návrh, ktorý presadil minister Drucker v rámci veľkého balíka zmien, je zámer umožniť stať sa riaditeľom školy aj nepedagógom.

Súčasný zákon prikazuje riaditeľom škôl povinné pedagogické vzdelanie. Drucker chce školy otvoriť aj pre ľudí z iných oblastí. „Ani nemocnicu nemusí riadiť lekár a to neznamená, že sa tam správne nelieči. Má svojich zástupcov, medicínskych riaditeľov,“ obhajuje minister svoj plán.

V nových pravidlách však chce ponechať poistku. Pokiaľ by školu viedol manažér nepedagóg, jeho zástupca by pedagogické vzdelanie musel mať.

Minister tvrdí, že táto zmena môže pomôcť napríklad veľkým stredným školám.

Napokon pri tomto návrhu Drucker urobil zmenu. Riaditeľom sa bude môcť stať človek bez pedagogického vzdelania iba na niektorých školách, ktoré majú aj stredoškolskú zložku. Ide o stredné odborné, priemyselné či športové školy. Gymnázií sa to netýka. 

Kritici upozorňujú na riziko absencie pedagogického vzdelania, ktoré môže riaditeľovi chýbať.

Ďalšia Druckerova novinkaRiaditeľ školy už nebude musieť mať učiteľské vzdelanie. Priláka to do školstva manažérov?

Adam Takáč

Prečo chce Drucker pustiť učiť do škôl aj učiteľov s bakalárskym titulom?

Slovenské školy dlhodobo trpia nedostatkom učiteľov a podľa prognóz by sa tento stav mohol v nasledujúcich rokoch zhoršovať. Minister Drucker prišiel s nápadom umožniť študujúcim pedagógom vyučovať na školách už po získaní bakalárskeho titulu s podmienkou, že neskôr si dokončia celé štúdium. Išlo by o tzv. učiteľov kandidátov. Zároveň sa skráti lehota na atestáciu, druhú bude možné získať už po piatich rokoch praxe.

Školy potrebujú podľa ministerstva viac učiteľov, ktorí zvládnu reálne podmienky v triedach. Ich príprava sa preto musí vo väčšej miere prepojiť s praxou. Ministerstvo chce znížiť rozdiel medzi tým, čo sa učí na fakultách, a tým, čo učiteľ naozaj potrebuje, keď nastúpi do školy.

Drucker chce pomôcť učiteľom v najkritickejších regiónoch a spoločne s fakultami nastaviť flexibilné vzdelávacie programy, ktoré umožnia rýchlejšiu kvalifikáciu v predmetoch, v ktorých je najväčší nedostatok pedagógov. Ako najkrízovejšie sa už dlhší čas spomínajú najmä matematika, informatika či chémia.

Učitelia kandidáti by popri štúdiu na magisterskom stupni mali na školách výhody zamestnanca.

V súčasnosti absolvujú študenti učiteľstva v rámci prípravy pedagogickú prax na školách. Podľa mnohých však nie je dostatočná a nepripraví ich na reálne situácie, s ktorými sa ako čerství učitelia v triedach stretávajú.

Do tried už po bakalároviNezrelosť na profesiu a Druckerovi učitelia „kandidáti“

Branislav Pupala

Čo sa mení pre vysokoškolákov?

Parlament schválil aj nový zákon o vysokých školách, ktorý má priniesť možnosť kombinovať rôzne formy vzdelávania, uznávanie kreditov aj z iných foriem štúdia.

Pre študentov sa má zaviesť aj možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce. O forme záverečnej práce by rozhodla vysoká škola, ktorá by zohľadňovala špecifiká príslušného študijného odboru.

Pre vysokoškolských učiteľov sa má zaviesť možnosť tvorivého sabatikalu.

Novinkou má byť aj úprava pri ochrane duševného vlastníctva. Momentálne práva výsledkov výskumu patria univerzite, po novom by mali patriť zamestnancovi. Minister chce takto motivovať autorov výskumov, odborníci aj vysoké školy však kritizovali to, že úprava prišla na poslednú chvíľu, a zmenu nepovažujú za správnu. 

Čo ešte obsahuje Druckerova reforma:

• vznikne nový druh strednej školy – stredná priemyselná škola;
• učitelia budú môcť hodnotiť slovne aj žiakov 6. až 9. ročníka;
• učiteľky v poslednom ročníku materskej školy budú musieť mať vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ostatným bude stačiť stredné odborné vzdelanie;
• na poslednú chvíľu minister prišiel so zmenou podmienok pri voľbe a odvolávaní hlavného školského inšpektora.