Zo života učiteľa Ako ma žiaci poučili o fejkovom svete, ktorý sme im pripravili

Počas voľnej hodiny som sa pustil do opravovania písomiek z minulých tvarov anglických modálnych slovies. Už po chvíli som sa pristihol, ako sa mračím nad tým, čo tam tí moji jazykoví experti vyprodukovali. Jedna z odpovedí mi vyryla na čele vrásku takú hlbokú, že by sa do nej zmestilo aj sklamanie z pohľadu na bankový účet bežného učiteľa. Odhodil som farebné pero a začal som sa mimovoľne otáčať na kancelárskej stoličke.

Točivý pohyb mi rozprúdil myšlienky a o chvíľu mi už hlavou behali dialógy, ktoré sme viedli pred modálnymi slovesami na konverzáciách. Boli o prirodzenosti človeka a súčasnej dobe, ktorá na ňu bez milosti útočí zo všetkých strán. Samozrejme, že tak som si to v hlave zarámcoval iba ja, žiaci by povedali, že rozoberáme niekoľko súvisiacich epizód seriálu Black Mirror.

Stále ma preniká úžas nad tým, akého presného morálneho usudzovania sú mladí schopní za predpokladu, že ich dokážete postaviť pred správnu otázku. Dokonca aj tí, ktorých by ľudia už za šera chceli obchádzať oblúkom.

Ich spoločnou tézou bolo, že dnešný človek je pri napĺňaní svojich potrieb nepochopiteľne schopný vymeniť prirodzené za celkom neprirodzené, hoc by aj šlo o jasný fejk.

Chcete príklad, pán profesor? Porno.

Pamätám si, ako som sa na hodine vedome prikrčil, položil si prst na ústa, aby ani omylom cez tenké steny neprišlo k nejakému nedorozumeniu. No mladí už bez okolkov dávali argument za argumentom. Vytvára to nereálne očakávania, paroduje to ľudskú intimitu a robí to človeka necitlivého na prirodzené stimuly. Chcete ďalšie?

Umelá inteligencia.

Narážali na konkrétnu epizódu Black Mirror, v ktorej sa trúchliaca pozostalá rozhodla využiť možnosť ďalej komunikovať s umelo vytvorenou digitálnou verziou svojho partnera s cieľom vyhnúť sa bolesti zo straty. Upozornili ma pritom, že do veľkej miery prestáva byť táto konkrétna epizóda sci-fi. Dnes už existujú programy, ktoré vám umožňujú vytvárať virtuálny vzťah, romantický aj sexuálny, prakticky s kýmkoľvek podľa svojich predstáv. 

Na dôkaz mi v EduPagei pristálo niekoľko screenshotov konkrétnych aplikácií. Áno, je to choré a mali by sme prestať s vývojom. Ale, žiaľ, neprestaneme. Mali sme sa zobudiť tak pred piatimi rokmi. Dnes je to už súčasť mentálnej výbavy. Viete, na čo všetko to používame? Neviem a neviem, či chcem vedieť. Ale ešte chvíľu sme diskutovali o tom, že horšiu známku za využívanie umelej inteligencie pri písaní slohov dostávajú často tí, ktorí ju nepoužívajú, a naopak.

Zdá sa, že my učitelia sme pozadu ešte viac.

Kde ešte vidíte, že by ľudia boli ochotní vymeniť prirodzené naplnenie potreby za neprirodzené, pýtam sa.

Čo ja viem? Vo veľa veciach. Zamyslí sa tretiačka. V komunikácii je normálne, že namiesto troch-štyroch osobných hlbokých vzťahov uprednostníme stovky fiktívnych online. Namiesto riešenia svojich problémov a žitia svojich snov hľadáme dennodenne čo najväčšie rozptýlenie. Neviem, čo ešte… Pri strave? Možnože namiesto toho, aby sme sa vyspali, si dávame energeťáky…?

Keď tých príkladov začalo byť podozrivo veľa a začalo sa schyľovať k syntéze, zazvonilo. Škoda.

Vraciam sa do prítomnosti k testom z modálnych slovies. Hotové farebné more. Nenapísali to najlepšie, ale možno by si mohli opraviť známku esejou. Vymením výhody a nevýhody bývania na dedine za tému komodifikácie ľudských potrieb.

Tak sa mi zdá, že o nej budú mať čo povedať.