Kam môže zájsť spor medzi Ficom a Pellegrinim? Totálnu vojnu určite nečakajme

Rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho vetovať zákon o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov vyvolalo najskôr veľmi tvrdú kritiku Roberta Fica. V bezprostrednej reakcii premiér vyhlásil, že Pellegrini v nasledujúcich prezidentských voľbách nebude mať podporu Smeru.

„Neviem, kto mu radil, ale prijímať rozhodnutia na základe rebríčkov popularity článkov v denníku SME alebo Denníku N či vnútropolitickej situácie v politickej strane Hlas-SD je sebazničujúce,“ napísal premiér na sociálnej sieti. 

Neskôr však už šéf Smeru ubral plyn a vo víkendovej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu bol voči prezidentovmu rozhodnutiu síce stále kritický, ale podobne zásadným vyjadreniam sa už cielene vyhol. Naopak, niekoľkokrát zdôraznil, že má záujem zachovať si s prezidentom korektné vzťahy.

Pokiaľ ide o vzájomné fungovanie Fica a Pellegriniho, tak je len málo pravdepodobné, že sa naplnia scenáre, podľa ktorých sa prezident bude správať ako úplná „podržtaška“ Smeru. Zároveň však platí, že spory medzi nimi určite nenadobudnú také rozmery, ako to bolo v prípade Michala Kováča a Vladimíra Mečiara.

Jednoducho preto, že žiadna zo strán na takejto eskalácii nemá záujem.

Smer má stále veľký počet podporovateľov, čo je fakt, ktorý Pellegrini nemôže ignorovať.

Ak si chce pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov prezident uchovať aspoň zdanie nezávislého aktéra, nemohol ignorovať brutalitu, s akou vládna koalícia tento krok uskutočnila.

Z jeho strany však išlo o kontrolovanú zrážku s vládnymi politikmi. Zákon síce vetoval, ale urobil to tak, aby poslanci mohli jeho veto prelomiť ešte na prebiehajúcej schôdzi, čím eliminoval politické riziká, ktoré z tohto jeho kroku pre koalíciu vyplývali. Teraz sa hlasy na prelomenie jeho veta bez problémov našli, ale ktovie, ako by sa o ňom hlasovalo až o niekoľko týždňov. Pri zostave s Dankom a Huliakom nikto nevie, čo môže vypuknúť o pár dní.

Ostrý konflikt s Ficom si však Peter Pellegrini nemôže dovoliť.

Prezidentské voľby sú síce ešte ďaleko, pričom politickú scénu môžu ešte zmeniť parlamentné voľby, ktoré sa udejú pred rozhodovaním o ďalšom prezidentovi, no Smer má stále veľký počet podporovateľov. A to je fakt, ktorý Pellegrini nemôže ignorovať, najmä ak chce obhajovať svoj post. 

Navyše je Peter Pellegrini v situácii, že jeho vlastná politická základňa v podobe strany Hlas sa rozpadáva a v čase ďalších prezidentských volieb mu už nemusí vedieť nijako pomôcť.

Preto je skôr nepravdepodobné, že by Pellegrini po vetovaní zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov odmietol podpísať aj zmeny v trestnej legislatíve (Benešove dekréty, kajúcnici), ktoré koalícia takisto presadila na nedávnej schôdzi. 

Vojnu s prezidentom však nepotrebuje ani Robert Fico. Jeho koalícia určite nie je v takej kondícii, aby si mohla dovoliť vyhrotiť situáciu tak, že Pellegrini by jej začal vracať zákony ako na bežiacom páse. Navyše spoluprácu s prezidentom vláda potrebuje aj pri niektorých personálnych nomináciách, ako sú veľvyslanci a podobne.

Aký je teda najpravdepodobnejší scenár vzťahov medzi premiérom a prezidentom na najbližšie mesiace?

Pellegrini určite pôjde aj do ďalších sporov s Ficom, občas zahrá nejakú vlastnú hru, ale bude to z jeho strany kontrolované a prezidentský palác neprekročí žiadne červené čiary.

Robert Fico zase ponechá Andrejovi Dankovi voľnosť v jeho ostrých atakoch na prezidenta, on sám sa však bude chcieť vyhnúť tomu, aby sa vzťahy medzi úradom vlády a prezidentským palácom úplne paralyzovali.

Totálnu vojnu teda nečakajme.