V utorok popoludní som navštívil kontroverzného francúzskeho spisovateľa Renauda Camusa na jeho skromnom zámku hlboko na vidieku v juhozápadnom Francúzsku. Hovorili sme o jeho teórii veľkej výmeny („Nie je to teória, je to pozorovateľný fakt,“ povedal správne) a rozprávali sme sa o potenciálnej občianskej vojne, ktorá môže na Západe nastať pre migráciu.
Camus odmietol výraz „občianska vojna“. O takomto konflikte radšej uvažoval ako o „antikoloniálnej vojne“ – vojne, v ktorej kolonizovaný ľud povstane proti svojim kolonizátorom.
Camus dal jasne najavo, že si neželá vojnu. Ale ako povedal, ak si nešťastné okolnosti vynútia voľbu „medzi podriadením sa a vojnou, potom je to vojna, vojna, vojna“.
Práve táto veta raz priviedla Camusa, dnes 78-ročného, pred francúzsky súd pre obvinenie z nenávistných prejavov. V roku 2020 dostal podmienečný trest odňatia slobody a musel zaplatiť pokutu.
Camus je jemný starší muž na vysokej kultúrnej úrovni – police s knihami lemujú steny na dvoch poschodiach jeho zámku – a vôbec nie je ohnivý búrlivák, z čoho ho osočujú mainstreamové médiá. S odkazom na slávny citát Charla de Gaulla som sa Camusa opýtal, či má „určitú ideu o Francúzsku“.
„Francúzsko nie je idea!“ tvrdil dôrazne. Čo je teda Francúzsko? Nato odriekal litánie konkrétnych miest, obrazov, drámy, umenia, tradícií špecifických pre túto krajinu a ľudí, ktorí v nej žili od nepamäti – „dávno pred rokom 1789“, povedal, odkazujúc na revolúciu. To je to, čo podľa neho mizne. To, čo obhajuje.
Medzitým o pol sveta ďalej, v mojej rodnej krajine, vzbĺklo Los Angeles.
Horí, pretože prezident Spojených štátov sa rozhodol presadzovať zákon a deportovať ľudí, ktorí sú v Amerike nelegálne. Protestujúci a výtržníci posledné dni útočia na políciu, rabujú obchody, pália autá a vytvárajú anarchiu. Z Los Angeles prišlo mnoho záberov, na ktorých títo výtržníci vyvesujú mexickú vlajku, americkú vlajku vešajú hore nohami (znak hrubej neúcty) a minimálne v jednom prípade ju pália a pľujú na ňu.

Ide teda o hrubé odmietnutie americkej suverenity, amerického práva a samotnej Ameriky na americkej pôde. To isté platí aj o presadzovaní nadradenosti – opäť na americkej pôde – cudzej kultúry a jej štátu. Museli by ste byť slepí, aby ste to nevideli.
Ale ľudia sú slepí. Počas nášho rozhovoru Camus povedal, že dôvodom, prečo sa prvýkrát dostal do problémov a bol vylúčený z ľavicového literárneho sveta v Paríži, je to, že si všimol, čo si dnes nemá všímať žiadny slušný človek: totiž vytláčanie pôvodných národov a ich tradícií cudzincami.
Camus jasne povedal, že k „veľkému nahrádzaniu“ pôvodných obyvateľov dochádza preto, lebo elity týchto národov sa dlhodobo zaoberajú tým, čo nazýva „veľkou dekulturáciou“ – teda systematickým znehodnocovaním toho, čo je nám vlastné. Keby národy Západu vedeli, čo majú, a mali by to rady, bránili by to. Ale väčšina z nich to nerobí.
Guvernér Kalifornie Gavin Newsom je jedným z členov elít, ktoré Camus spomína s dešpektom. Newsom, o ktorom sa často hovorí ako o potenciálnom demokratickom prezidentskom kandidátovi v roku 2028, predniesol televízny prejav, v ktorom odsúdil prezidenta Trumpa ako porušovateľa zákonov a označil ho za hrozbu pre demokraciu.
Medzitým podobné protesty vypukli naprieč Spojenými štátmi – a ako je to dnes v prípade ľavice zvykom, menia sa na násilné.
Newsom obvinil Trumpa z „útoku na demokraciu“ tým, že federalizoval Kalifornskú národnú gardu a nasadil ju na zastavenie nepokojov. Čože? Prezident chce presadzovať zákony, ktoré prijali demokraticky zvolení členovia Kongresu. Aké je to bláznovstvo chváliť porušovateľov zákona – nelegálnych migrantov – a chrániť tých, ktorí sa búria, pred zodpovednosťou pred zákonom!
Takmer cez noc sa z toho stala otázka suverenity. Spojené štáty sú hlboko polarizované. Ak žijete v Európe a čítate len európske médiá alebo veľké americké médiá, ako napríklad The New York Times, pravdepodobne uveríte, že príčinou toho všetkého je Trump.
Ale za krízu môžu politici, intelektuáli, novinári a ďalší príslušníci vládnucej triedy, ktorí dovolili, aby sa neznesiteľný problém migrácie desaťročia rozrastal, a ktorí odsúdili ako fanatika každého, kto si to všimol a sťažoval sa na to.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo Donald Trump začal svoju politickú kariéru a prečo sa vlani v novembri vrátil do Bieleho domu, je to, že príliš veľa Američanov už malo plné zuby výhovoriek politickej triedy.
Chcú, aby sa tieto nezmysly skončili. Ak je potrebný surový človek ako Donald Trump, aby urobil to, čo politici schválení establišmentom neurobia, v poriadku. Ak je na výber medzi podriadením sa alebo Trumpom, tak Trump, Trump, Trump.
Nemyslím si, že väčšina Američanov chce občiansku vojnu, ale väčšina z nich uprednostní násilie pred odovzdaním národnej suverenity. A mnohí Američania sú ozbrojení.
V Európe je obyvateľstvo v porovnaní s nimi neozbrojené, usadlé a konformné. Neviem, akú voľbu by väčšina Európanov urobila, keby si musela vybrať.
Je ľahké podporovať vojnu, ak ste starý, bezdetný a žijete na zámku s vysokými múrmi na odľahlom vidieku. Čo však ľudia s prácou a rodinami, ktorí žijú v mestách a na predmestiach a ktorí sú v skutočnosti rukojemníkmi pripravenosti migrantov a migrantských komunít použiť násilie na presadenie svojej vôle proti pôvodným Európanom? Vzdáte sa svojej slobody a svojej krajiny – alebo sa vzdáte svojho pokojného stabilného života?
Ako by ste si vybrali? Premýšľali ste o tom? Mali by ste.
Súčasné udalosti na druhej strane Atlantiku, ktoré môžeme vidieť z Európy, môžu byť predohrou toho, čo príde sem. Nádejame sa, že sa tejto zrážke vyhneme, ale nádej nie je plán.
Pôvodný text: „Submission or War?“ The Great Replacement Crisis Comes to L.A. Uverejnené v spolupráci s The European Conservative, preložil Lukáš Obšitník.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.