Keď som sa po svojom príchode na Slovensko dozvedel o vražde dvoch nevinných LGBT ľudí v Bratislave, ktorú spáchal krajne pravicový extrémista, bolo to pre mňa strašné. Žiadny slušný človek nemôže urobiť nič iné, ako čo najdôraznejšie odsúdiť vraždu a modliť sa za tých, ktorí mali radi tých mŕtvych mužov. Bol to zlý čin, ktorý sa nedá nijako ospravedlniť.

Bolo však tiež hrozné – hoci nie prekvapujúce – vidieť, ako ľavica využíva tieto vraždy na očierňovanie svojich oponentov a na presadzovanie svojej politickej agendy. Je poburujúce, že niektorí Slováci tvrdia, že iní Slováci – kresťania, sociálni konzervatívci a všetci, ktorí sú proti úplnému potvrdeniu LGBT požiadaviek – majú na rukách krv. Ako sa opovažujú! Je to odporné obvinenie, ktoré treba dôrazne odmietnuť.

Podľa toho, čo vieme, sa vrah Juraj K. najprv zameral na Eduarda Hegera, konzervatívneho šéfa vlády, a po homosexuáloch išiel len preto, že sa nemohol dostať k Hegerovi. Keby sa mu podarilo zavraždiť premiéra, boli by konzervatívci oprávnení obviňovať z vraždy liberálov a ostatných členov politickej opozície? Samozrejme, že nie! Nie, pokiaľ by výslovne nevyzývali na násilie voči premiérovi Hegerovi.

Manifest Juraja K. prezrádza, že nenávidel aj Židov. Keby bol zavraždil slovenských Židov, koho by potom ľavica obviňovala? Sú v slovenskej spoločnosti výrazné antisemitské hlasy?

Ak existovali slovenské hlasy, ktoré vyzývali na násilie voči LGBT ľuďom, potom áno, takmer určite nesú určitý podiel viny na vraždách. Ale kresťania a iní, ktorí len nesúhlasia s politickou agendou LGBT aktivistov a iných ľavičiarov? Nie, nie, tisíckrát nie!

Som v tejto veci rozhorčený, pretože v mojej krajine, v Spojených štátoch, sa ľavica – najmä aktivisti LGBT – neustále pokúša využiť nesúhlas ako zbraň. Ak niekto nesúhlasí s tým, aby sa deťom, ktoré veria, že sú transrodové, podávali hormóny a aby im boli odrezané prsia alebo semenníky, potom (podľa LGBT aktivistov) majú takíto ľudia na rukách krv transrodových ľudí, ktorí spáchajú samovraždu.

Ľavica zvykne tvrdiť, že slová kritizujúce čokoľvek na fenoméne LGBT sú ekvivalentom násilných činov. Teraz hovoria, že „mlčanie je násilie“ – to znamená, že čokoľvek iné ako úplný súhlas s nimi je to isté ako biť alebo dokonca zabíjať LGBT ľudí.

Odkedy Najvyšší súd USA zrušil ústavné právo na interrupciu, došlo k viac ako sedemdesiatim násilným činom proti pro-life centrám krízového tehotenstva. Heslo, ktoré si osvojili ľavicoví militanti, znie: „Ak nie sú v bezpečí interrupcie, nie ste v bezpečí ani vy.“

Prirodzene, americké médiá o týchto zločinoch neinformovali a federálna vláda sa ich vyšetrovaním prioritne nezaoberala (hoci zvýšila tlak na pokojných pro-life aktivistov).

Od rozhodnutia Najvyššieho súdu sa objavilo veľa vyhrotenej rétoriky zo strany propotratových aktivistov, ale ak by propotratový extrémista zavraždil zástancov života, bolo by nesprávne obviňovať z tohto zločinu všetkých ľudí podporujúcich potraty. Kritika pro-life postojov a obhajoba obnovenia práva na interrupciu nie je ani zďaleka to isté ako výzva na vraždenie zástancov potratov.

Som prolifer, ale ak by bol jeden z nás zavraždený pro-choice fanatikom, odsúdil by som každého prolifera, ktorý by povedal, že všetci zástancovia potratov majú preto na rukách krv. Bola by to strašná ohováračka, ktorá výrazne sťažuje rozumnú diskusiu a budovanie občianskej spoločnosti.

Je to morálne odporná manipulácia. A je to v podstate totalitný pokus o kontrolu diskurzu aj o to, aby sa z ľudí, ktorí majú v dobrej viere morálne a politické nezhody, stali neľudia.

Žiadny konzervatívec by sa nemal nechať zastrašiť touto detinskou taktikou. Ani žiadny skutočný liberál by ju nemal podporovať, pretože ak uspeje, tento druh morálneho vydierania znemožní liberálnu demokraciu.