EÚ pokutuje Muskovo X „Cenzúra,“ ozýva sa z USA. Európa potrebuje kritiku, ale americké rozhorčenie mieri vedľa

Keď v piatok Európska komisia zavŕšila svoje dvojročné vyšetrovanie Muskovej sociálnej siete X pokutou 120 miliónov eur, z USA sa ozvali pobúrené reakcie.

„Nie je to len útok na X, ale aj útok zahraničných vlád na všetky americké technologické platformy a americký ľud. Dni internetovej cenzúry Američanov sa skončili,“ napísal na X americký minister zahraničia Marco Rubio. 

Podľa Trumpovho viceprezidenta J. D. Vancea tým Únia trestá sociálnu sieť za odmietnutie cenzúry. „EÚ by mala podporovať slobodu prejavu, nie útočiť na americké firmy pre blbosti,“ vyhlásil.

Rozhorčenie neprišlo len od politikov. Novinári pravicového The Free Press tvrdia, že európske orgány chcú potláčať „názory, ktoré neprešli filtrom byrokratov, akademikov alebo mediálnych profesionálov; názory, ktoré sú v rozpore so zaužívanými názormi zákonodarcov; a názory, ktoré vlády nepreverili a neuznali za prijateľné“.

Európski úradníci však svoje rozhodnutie o pokute považujú za legitímne. Odôvodňujú ho tým, že bývalý Twitter skrátka porušil zákony.

AI a digitálne súkromieUmelá inteligencia akceleruje všetko. Aj špehovanie

Juraj Valach

Muskove prešľapy

Ide o prvý prípad, keď EÚ rozhodla, že nejaká služba nedodržiava predpisy DSA. Táto skratka označuje často diskutované Nariadenie o digitálnych službách, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2022 a prevádzkovateľom online platforiem okrem iného prisudzuje zodpovednosť za obsah, ktorý na nich uverejňujú používatelia.

Sieť X podľa EÚ porušila princípy transparentnosti, ktoré nariadenie požaduje.

Jednou zo zmien, ktorú Musk zaviedol po prevzatí sociálnej siete, bolo, že modrá fajočka, ktorá sa zobrazuje vedľa mena účtu, sa dá kúpiť.

Dovtedy označovala overený účet – používatelia sa mohli spoľahnúť, že ak pri mene Taylor Swift svieti modrá ikonka, tento profil naozaj patrí slávnej speváčke, nie nejakému podvodníkovi či fanúšikovi.

No dnes stačí, aby si človek za účtom platil predplatné, mal overené telefónne číslo, bol aktívny aspoň mesiac a nevykazoval žiadne náznaky zavádzania či klamstva. Aj tak sa však objavili mnohé prípady, keď sa podvodníci vydávali za skutočného človeka (Donald Trump) či spoločnosť (Tesla, Nintendo) a dostali modrú fajku.

Podľa Európskej komisie tento prístup „zavádza používateľov“ a porušuje „povinnosť online platforiem zakázať klamlivé praktiky pri navrhovaní svojich služieb“, ktorú ukladá DSA. Požívateľom tak má hroziť manipulácia od nebezpečných podvodníkov.

EK vyčíta Muskovej sieti aj nedostatočnú transparentnosť v databáze reklám, ktorá neobsahuje dôležité informácie (obsah a téma reklamy, kto za ňu platí). Tento archív je „pre výskumníkov a občiansku spoločnosť kriticky dôležitý pri odhaľovaní podvodov, hybridných hrozieb, koordinovaných informačných operácií a falošných reklám“.

DSA tiež vyžaduje, aby poskytovateľ služby umožnil výskumníkom prístup k verejným dátam, čo X vo svojich podmienkach používania zakazuje.

Podľa oficiálneho vyjadrenia teda v žiadnom prípade nejde o cenzúru.

Americká línia

Na jednej strane sa reakcia z USA dala čakať.

Už v prvý deň svojho úradovania Trump podpísal výkonné nariadenie (executive order) s názvom Obnovenie slobody prejavu a ukončenie federálnej cenzúry. V dokumente sa píše, že predošlá administratíva tlakom na online platformy a pod rúškom boja proti „dezinformáciám“ pošliapavala práva Američanov na slobodu slova.

„Zabezpečiť právo amerického ľudu na ústavou chránenú slobodu prejavu“ má byť kľúčovou súčasťou Trumpovho druhého prezidentstva.

Ale ako sa zakrátko ukázalo, táto snaha sa nechce zastaviť pri domácich cenzoroch.

Viceprezident J. D. Vance ešte pred vyše rokom pohrozil Európe, že Spojené štáty sa môžu stiahnuť z NATO, ak európske regulačné orgány vztiahnu ruku na Muskovo X. Išlo o jeho reakciu na list pre Muska z úradov EÚ, že ho – podľa Vanceovho vyjadrenia – v podstate zatknú, ak na sieti X obnoví vtedy zakázaný profil Donalda Trumpa.

Sieť X (predtým Twitter) je sama osebe v otázke slobody prejavu špecifickým a citlivým prípadom, keďže predtým, než ju kúpil Musk, čelila z konzervatívnej strany obvineniam z ideologického zasahovania, okrem iného aj do volebnej kampane. Musk krátko po kúpe siete odhalil rozsiahle materiály preukazujúce, že administrátori siete napríklad potláčali informácie o podozrivom správaní syna Joea Bidena.

Úradníci za kľúčovou dierkouNad digitálnym súkromím v EÚ sa zmráka

Juraj Valach

„Jednou z vecí, v ktorej bude Amerika morálny lídrom počas funkčného obdobia prezidenta Trumpa, je sloboda prejavu,“ vyhlásil Vance vo februári. Viceprezident dodal, že slobodnú a otvorenú debatu považujú za dobrú vec, no „bohužiaľ, mnohí z našich európskych priateľov sa v tejto oblasti vydali nesprávnym smerom“.

Na februárovom summite o AI v Paríži označil pokusy o moderovanie obsahu za „autoritársku cenzúru“.

Zo Spojených štátov sa ozývajú aj ďalšie hlasy, ktoré Európsku úniu so svojimi pokusmi o reguláciu amerických sociálnych sietí vnímajú ako hrozbu. Jedným z nich je Brendan Carr, Trumpom menovaný predseda Federálnej komisie pre komunikáciu, ktorá má okrem iného na starosti reguláciu internetových služieb.

Carr v marci kritizoval európske Nariadenie o digitálnych službách ako „niečo, čo je nezlučiteľné s našou tradíciou slobody prejavu v Amerike aj so záväzkami, ktoré technologické spoločnosti prijali v súvislosti s rozmanitosťou názorov“.

A v týchto dňoch pritvrdzuje aj americká vláda.

Ako pre Postoj zhodnotil Christian Heitmann, Trumpova administratíva vo svojej novej bezpečnostnej stratégii oficiálne zakotvila sentiment, ktorý u vrcholných predstaviteľov USA cítime už niekoľko mesiacov: „Európa pre Spojené štáty nie je v prvom rade spojencom, ale obchodným a pre Vanceovo krídlo aj politickým a ideologickým rivalom.“

Tento dokument medzi hlavnými problémami Európy menuje „cenzúru slobody prejavu a potláčanie politickej opozície“, proti čomu chcú USA bojovať.

„Európa musí byť veľmi opatrná... Európa sa uberá zlým smerom,“ vyjadril sa k pokute prezident Trump s tým, že sa celou vecou ešte bude zaoberať. „Nemyslím si, že je to správne. Nechápem, ako to môžu urobiť.“

A samotný Musk na sankciu reaguje volaním po rozpustení EÚ.

Skepsa 1

Ale nie sú obvinenia zo „skutočnej príčiny“, ktorá má stáť za pokutou, postavené na vode? Pod príspevkami amerických lídrov na X je plno komentárov, ktoré sú s odpoveďou hotové podobne rýchlo: Európska únia je skrátka cenzor, ktorý umlčiava svojich občanov.

Že si ako prvú obeť svojho nového regulovania vybrala platformu, ktorej vlastník sa prezentuje ako „absolutista slobody slova“ a v deklarovanom boji o jej znovunastolenie je blízko súčasnej administratíve, zapadá do naratívu, ktorý sa zakorenil v pravicových kruhoch: progresívna ľavica, ktorú na starom kontinente zosobňujú bruselskí byrokrati, nám chce dať náhubok.

Tieto obvinenia sú však v prípade X založené na náznakoch a dohadoch, realita je trochu zložitejšia.

Hoci sa 120 miliónov eur (asi 140 miliónov dolárov) zdá ako veľká suma, v kontexte technologických gigantov to je celkom priemerná pokuta (nehovoriac o tom, že aj na tie najmastnejšie penále si firmy zarobia rádovo v jednotkách dní či hodín).

Švajčiarska spoločnosť Proton zmapovala pokuty, ktoré Big Tech dostali v roku 2024. Najviac ich rozdala práve Európska únia: Apple dostal dve miliardy dolárov za porušenie pravidiel streamovania, Google 2,5 miliardy za zneužitie dominantného postavenia na trhu, Meta 800 miliónov za porušenie antitrustových pravidiel...

Mimochodom, stomiliónové sankcie občas ukladajú aj Spojené štáty, napríklad Googlu za monopolné správanie, ale aj za porušovanie používateľského súkromia.

Európska únia je najtvrdším regulátorom, preto neprekvapuje, že X potrestala pokutou, keďže si neplní povinnosti, ktoré mu plynú z podnikania na európskom trhu.

Niektoré regulácie sú užitočné, azda aj nevyhnutné. Napríklad protimonopolné zákony. Alebo povinné poskytnutie prístupu pre výskumníkov, aby dokázali odhaľovať protizákonné činnosti či bezpečnostné hrozby, na ktoré určité skupiny zneužívajú sociálne siete.

Nie každý zásah do slobodného podnikania je zlý ani každý pokus o reguláciu online platforiem nemusí byť cenzúrou.

Nariadenie o digitálnych službách a Chat ControlEÚ to s kontrolou internetu myslí vážne. So slobodou prejavu a s právom na súkromie veľmi nie

Juraj Valach

Skepsa 2

Ale doterajšia trajektória EÚ prebúdza podozrenie.

Ako sme na Postoji nedávno upozornili, zatiaľ čo Európska únia sa pomocou DSA snaží online platformy dotlačiť k znižovaniu „systémových rizík“, ako sú dezinformácie či hate speech, chýba jej podobná verva pri ochrane slobody prejavu, ktorá je vzhľadom na európske požiadavky na moderovanie príspevkov čoraz zraniteľnejšia.

Nehovoriac o tom, že samotné nástroje, ktoré EÚ ponúka ako záruku transparentnosti pri moderovaní obsahu, majú zásadné problémy s transparentnosťou.

A nedávno sa zástupcovia členských štátov na čele s Dánskom pokúsili pod zámienkou ochrany detí pred online zneužívaním presadiť zákon s prezývkou Chat Control. Viedol by k plošnému skenovaniu digitálnej aktivity všetkých občanov a k povinnému prelomeniu akéhokoľvek šifrovania. Vďaka opozícii, odborníkom a aktivistom nakoniec prešiel v mäkšej podobe.

Európska komisia v novembri vydala Digital Omnibus, Návrh digitálneho súhrnného nariadenia. Tento balík má upravovať GDPR, zákony o AI či cookies s cieľom znížiť regulačnú záťaž a uľahčiť inovácie.

Tieto zákony mali pôvodne chrániť osobné dáta používateľov pred veľkými firmami. No podľa nového návrhu napríklad už netreba súhlas používateľa na to, aby technologická spoločnosť mohla zbierať jeho digitálne stopy a používať ich na tréning AI.

Youtuber Sam Bent, ktorý sa venuje kyberbezpečnosti, zase tvrdí, že Digital Omnibus zužuje definíciu osobných údajov tak, „aby nezahŕňala veci ako sledovacie cookies a reklamné identifikátory, čo znamená, že celý sektor sledovacej reklamy (surveillance advertising industry) sa úplne vyhýba regulácii“.

V novembri 133 organizácií napísalo otvorený list, v ktorom varujú, že ide o „pokus o utajené odstránenie najsilnejších európskych ochranných opatrení pred digitálnymi hrozbami“, ktorý oslabí „jediné jasné pravidlo brániace firmám a vládam neustále sledovať, čo ľudia robia na svojich zariadeniach“.

Nariadenie o digitálnych službáchVyše sto expertov varuje Európsku komisiu pred vplyvom legislatívy EÚ na slobodu slova

Michal Lukáč

Nepresná kritika

Európsku úniu je za čo kritizovať. No paľba amerických pravičiarov zvykne mieriť trochu mimo.

Zastávajú sa siete, ktorá naozaj má viacero závažných problémov (rastúci antisemitizmus; aplikácia, ktorá agresívne zbiera súkromné dáta; boti, trolie farmy, zahraničné účty vydávajúce sa za domáce). Útočia na úradníkov, ktorí ukladajú pokutu oprávnenú zákonmi, ktoré sa snažia aspoň časť týchto problémov vyvažovať.

Pri nuansovanom zákone, akým je DSA, kričia o cenzúre namiesto podrobnejšej kritiky, ktorú by si zaslúžil, zatiaľ čo jednoznačne hrozivejší a priamo škodlivý Chat Control im ani nestojí za reč. Rovnako aj Digital Omnibus, ktorý odhaľuje pokrytecký prístup európskych regulátorov, vyšiel bez povšimnutia.

A zatiaľ čo je EÚ terčom amerického hnevu, Rusko obmedzuje hovory na WhatsAppe a Telegrame, blokuje prístup k Instagramu a Facebooku a regulačným tlakom systematicky nahrádza západné platformy domácimi, ktoré môže kontrolovať.

Okrem toho aj Muskovo X možno podozrievať z cenzorských praktík. Na začiatku roku 2024 bývalý Twitter bez vysvetlenia zablokoval profily niekoľkým novinárom, ktorí boli k vlastníkovi sociálnej siete kritickí. Keď o tom médiá informovali, prístup sa obnovil, opäť bez vysvetlenia.

Musk to odôvodnil chybou v „kontrole spamových/podvodných účtov“.

Na konci roku 2024 čelil obvineniam, že konzervatívne účty, ktoré kritizovali Muskov postoj k imigrácii, stratili prístup k prémiovým funkciám na X.

V máji tohto roka zase v Turecku X zablokovalo účet opozičnému politikovi Ekremovi İmamoğluovi. Ten sedel vo väzení od marca, keď sa stal nominantom v prezidentských voľbách, no naďalej tweetoval.

Ale možno sa nakoniec ukáže, že pokuta za modré fajky a netransparentnosť bola iba predvojom a skutočný úder ešte len príde.

Ako sa píše vo vyhlásení Európskej komisie, vyšetrovanie Muskovej siete v roku 2023 sa začalo pre podozrenia z porušení DSA „v oblastiach súvisiacich so šírením nezákonného obsahu a s účinnosťou opatrení prijatých na boj proti manipulácii s informáciami, v ktorých vyšetrovanie pokračuje“.

V takom prípade by americkí proticenzúrni jastrabi mohli kritizovať oprávnene. Len dnes je to predčasné.